Lipka diskusné fórum

5. ninka 19.04.2024, 13:06

Počkať. Vo chvíli, keď som v tom afekte hnevu, že au - to v sebe mám aj ja. Už ťa nikdy nechcem vidieťm je koniec. Zavrhnem. Ten stav odpustenia, je už iná kapitola - lebo veď s horkou hlavou prichádzajú nenávratné pocity či teda vyrieknuté slová, kt. si povieš možno iba sám v sebe, no život dostanú, ojooój.. .. .. 🐾 •°• 🐾

4. era 19.04.2024, 12:57

A myslím, že takí ľudia, ktorí hovoria: "Toho človeka nechcem už nikdy vidieť", sú len proste slabí voči vlastným citom - nedokážu uniesť vlastné pocity. Preto potrebujú "nevidieť".

1. era 19.04.2024, 12:22

Ako je to s odpustením? Je predsa jasné, že to nie je o zabudnutí. Človek potrebuje jasnú pamäť, jasné spomienky. Ide určite o niečo citové. O nejaké pocity, ktoré sa viažu k spomienkam na niečo, kedy druhý človek nekonal tak, ako sám sľuboval, že konať bude. V čom spočíva problém, ktorí niektorí majú, odpustiť? Viažu sa na spomienku, viažu sa na minulosť a pocity, ktoré minulosť priniesla. Odpustiť, to asi znamená: Žiť v prítomnosti, poučený o minulé zážitky, ale nezviazaný minulosťou. Č...