Relácia Hosť Nory Gubkovej, rozhovor so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom...
RTVS 1
28. 11. 2023 od 13.00 do 14.00
Reakcia poslucháčky Slovenského rozhlasu. Na úvod anotácia ku knihe Postsedliaci.
Juraj Buzalka je sociálny antropológ, pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave a venuje sa témam spoločenských a kultúrnych zmien a politických hnutí. V knihe Postsedliaci: Slovenský ľudový protest sa nemilosrdne pozerá na Slovákov, vecne a kriticky komentuje naše ilúzie o sebe i naše utkvelé predstavy o fungovaní sveta. Kľúčové udalosti slovenských dejín aj súčasného života glosuje s nadhľadom a oslobodzujúcim ostrovtipom. A kto sú postsedliaci?
Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podľa toho sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, aký kedy žili príslušníci ich rodokmeňa. A aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať. Melancholicky smútia za svetom, ktorý nikdy nebol. Ich stratégiou prežitia je nemať názor, teda pochopiteľná hra na istotu s cieľom udržať status quo – „len aby horšie nebolo“. V tejto knihe Postsedliaci hľadáme spôsob, ako s nimi budovať spoločnú pokrokársku záhradu.
Zdroj:
odkazI. Poznámky k anotácii:
Pred vypočutím rozhovoru s J. Buzalkom som si tú knihu chcela kúpiť, som zato, aby sme poznali rôzne názory, aj kritické, aj ostrovtipné, ale po ňom a po prečítaní riadkov tu vyššie to nie je možné.
1.
V anotácii ku knihe niekto (resp. autor) píše, že my Slováci sme často geopoliticky popletení. Poznám veľa spoločensky a politicky aktívnych ľudí, veľa radových spoluobčanov, mám veľkú rodinu, celý profesionálny život som pracovala medzi ľuďmi a NIKDY by som si nedovolila povedať, že sme geopoliticky a ani inak poletení. Toto je zbytočná invektíva, ktorá ani nezodpovedá realite.
2.
Vyznávame vidiecke hodnoty a „tradičné“ je v úvodzovkách. Aké vidiecke? To sú ktoré? Chcel tým autor naznačiť, že myslí zaostalé? Hodnoty sú len JEDNY – najdôležitejšie sú tradičné, vykryštalizované, spoločensky uznávané. Konkrétny rebríček hodnôt má každý človek nastavený podľa seba, podľa svojho svedomia, vzdelania, hodnôt v rodine a samozrejme ho ovplyvňuje to, aké hodnoty vyznáva, uznáva a podporuje spoločnosť, v ktorej žije. Vidiek, neoddeliteľná súčasť nášho života, bez ohľadu na to či žijeme v meste alebo v obci, je základňou života, dodáva v prvom rade potraviny a hodnoty na vidieku či v meste – v čom je rozdiel? Všetci mladí ľudia od 14 rokov vyššie chodia u nás do miest na stredné školy, na vysoké školy samozrejme tiež, veľká časť obyvateľov obcí chodí celý život do práce do mesta, na veľké nákupy do mesta... u nás je to tak úzko bytostne prepojené, že aj hodnotový svet je v podstate rovnaký. Autor tým tradičné možno myslel klasické zásady našich predkov, ktoré sa aj súčasnému človeku dávajú ZA PRÍKLAD. Tradičné hodnoty ako úcta k životu, úcta k človeku, úcta k rodine, láska k vlasti, láska k prírode... o tomto si autor myslí, že ich ľudia považujú za „tradičné“? Ak áno, je to úplne v poriadku, ale bez irónie a bez úvodzoviek.
3.
Názov Postsedliaci – moderátorka pani Nora Gubková sa v úvode rozhovoru spýtala, či sa má cítiť urazená, že je podsedliačka. Áno, je v tom cítiť iróniu a tu konkrétne zacielenú na Slovákov. No tento názov môže platiť v rámci Európy na všetko obyvateľstvo a v rámci celej planéty Zem na veľmi veľkú časť jej obyvateľstva od nás po Japonsko.
II. Poznámky k rozhovoru.
Podľa tejto anotácie a podľa vyjadrení J. Buzalku k osobnosti a dielu velikána slovenského národa Ľudovítovi Štúrovi sa už dal približne očakávať charakter rozhovoru. No aj napriek tomu rozhovor prekvapil tým, aký bol plytký a popreplietaný sarkastickými poznámkami. S každou odpoveďou hosťa by sa dalo polemizovať, ale vyberiem len pár pasáží.
1.
Hneď v úvode p. Gubková povedala, že „Zdravý sedliacky rozum“ je už len floskula. Je to pravda? Každý človek, ktorý pozná slovenské porekadlá, príslovia a prirovnania vie, že sú to múdre esenciálne vyjadrenia a v tomto prípade je to zaužívané označenie racionálneho úsudku, založeného na dlhoročných praktických skúsenostiach. Používa sa to aj na označenie prirodzenej inteligencie alebo keď sa človek rýchlo a správne rozhodne.
Netreba to ironizovať a pridávať k tomu nejakú negatívnu konotáciu.
2.
V uvedenej anotácii sa uvádza, že autor glosuje kľúčové udalosti slovenských dejín a súčasnosti. Poslucháč si kládol otázku, či ich autor vôbec pozná. Nemusí, J. Buzalka nie je historik, ale kľúčové udalosti by pri svojej profesii mal ovládať. V niektorých častiach rozhovoru som mala pocit, akoby Slovensko bolo na Marse a malo nejaký osobitný historický vývoj, odlišujúci sa z celkového historického vývoja na Zemi, napr.: „...keď sa ešte 2 – 3 generácie pred nami naši predkovia živili prácou svojich rúk...“ A v iných krajinách nie? Slovensko je v srdci Európy a mohlo by slúžiť ako vzorová krajina pre študentov histórie, krajina, kde prebehli všetky dejinotvorné procesy, ktoré boli v základoch rovnaké od Anglicka po Turecko a v podstate všade na svete (keby sme to zobrali od praveku, od jaskynného človeka, cez prvé formy ľudských spoločenstiev, formy poľnohospodárstva, remeselnej výroby... až po vedu, priemysel, kultúru a architektúru súčasnosti). Predkovia súčasných Francúzov, Nemcov, Poliakov... sa tiež živili prácou svojich rúk a dnes sa možno 50 % ľudí na planéte živí prácou svojich rúk. To je údel človeka, duševná a fyzická práca tu vždy boli a budú.
Pokiaľ ide o vzťah mestá a vidiek, podsúva sa tu predstava, ako keby Slovensko bolo a je LEN rurálna krajina (a samozrejme zaostalá). Aj tu je však vzťah veľmi vyvážený. Zájdem do hlbokej histórie, keď už na území dnešného Slovenska existovali mestá. Voľne citujem zo známych historických reálií a dostupných zdrojov:
V bronzovej dobe (3300 – 1200 p. n. l.) bolo územie dnešného Slovenska považované za zbrojárske centrum celej barbarskej Európy (spracovanie kovov na špičkovej úrovni).
V katastri súčasnej východoslovenskej obce Nižná Myšľa bolo mohutné mocenské centrum otomanskej kultúry, jednej z najvyspelejších kultúr európskeho praveku. Tamojšia akropola predstavovala jedno z najvýznamnejších mocenských, obchodných a duchovných centier vtedajšej strednej Európy. Známy časopis National Geographic ho nazval „slovenské Mykény“. Sídlisko v Nižnej Myšli sa rozprestieralo na ploche 10 hektárov, teda na približne takej ako vtedajšie Mykény.
Osada Zámeček v dnešnom Nitrianskom Hrádku, časť Šurian, je tiež jedno z najstarších pravekých miest v strednej Európe a má prívlastok „slovenská Trója“. Bolo to rozvinuté remeselné a obchodné centrum v období cca 1650 – 1450 p. n. l.
Ešte dôležitejší bol Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch. Bola to najväčšia sídlisková aglomerácia staršej bronzovej doby v celej Európe na ploche vyše 20 hektárov, teda oveľa väčšia ako Mykény či Trója na území Grécka.
Pevnosť Myšia Hôrka pri Spišskom Štvrtku je najstaršie kamenné opevnenie a najstaršia kamenná architektúra v Európe – tu môžeme hovoriť o najstaršom pravekom meste na Slovensku, ktoré prekvitalo okolo r. 1500 p. n. l.
Teda nielen voľná prírodná krajina so zverou a kočovné národy – vývoj miest, osád a siete hradísk je na území Slovenska kontinuálne doložený viac ako 3 000 rokov.
Zo Slovenska iné rozvinuté centrá získavali meď, zlato a zbrane. Bol to prvý zlatý vek Európy a Slovensko, v tom čase križovatka obchodu a kultúry, v ňom zažilo svoj prvý civilizačný vrchol, z ktorého ťažilo naše územie ešte veľmi dlho.
Keď sa posunieme o viac ako 2 tisícročia dopredu, treba spomenúť najstaršie slovenské mestá Nitru, Bratislavu a Trenčín a celú sieť postupne vznikajúcich miest a dedín – rozvoj ľudských sídel bol na území Slovenska presne taký, ako všade inde v Európe. Vidiek a mesto tvorili dva vždy odlišné, ale organicky prepojené svety, to platí tiež všeobecne, nielen pre Slovensko. Aj v tomto smere treba súčasných mladých ľudí vzdelávať správne, aby nedostávali nesprávne historické fakty a neboli ovplyvnení názormi, že my sme LEN nejakí obyčajní sedliaci.
3.
Dolinný národ – priznám sa, takúto charakteristiku som ešte nikde v odbornej literatúre nečítala a nikde nepočula. Dobre, stále sa učíme. Ak som dobre pochopila pána Buzalku, má tézu, že na mentálny rozvoj slovenského národa pôsobilo, že obyvatelia žili v dolinách, údoliach a s úctou vzhliadali hore, do výšin. Toto môže byť niekde a niekedy pravda – historický a sociálny vývoj na planéte nikdy nebol rovnomerný. J. Buzalka tiež pripomenul, že v minulosti sme boli charakterizovaní aj ako národ vrchárov a pastierov, pretože to vyhovovalo komunistickej propagande. Je to pravda? Je to pravda stále bez ohľadu na akúkoľvek propagandu. Karpaty a Alpy sú dve mohutné horstvá v Európe, Karpaty sa tiahnu od Rumunska až po Ukrajinu a najvyššia časť Karpát sú Tatry, teda ozdoba a vrchol Slovenska. Slováci nie sú teda LEN národ dolín, my máme aj úchvatné hory. Okrem Tatier je tu niekoľko rozsiahlych pohorí. Aj v súčasnosti v propagácii Slovenska z pohľadu cestovného ruchu sa zdôrazňuje pestrosť našej krajiny – na malom území máme skoncentrovaných veľa krás, veľa kontrastov, aj doliny, roviny, aj horské masívy, teda veľmi ťažko možno prijať tézu, že Slováci sú dolinný národ.
Veľká časť Slovenska je pokrytá vrchmi a v našom národnom kultúrnom dedičstve má vrchárska a pastierska kultúra významné miesto.
Prehľad pohorí:
odkaz4.
Vyhlásenia, že „Za komunizmu sa nededilo“ a „U nás nie je systém, ako sa venovať majetku“. V prvom rade k pojmu komunizmus: dosť často to počuť v bežných debatách, ale pán Buzalka je vedec, sociálny antropológ, mal by používať presné názvy. Pred 34 rokmi bola v spoločnosti vedúcou silou KSČ a KSS, teda členovia strany boli komunisti a to môžeme stále používať, to je reálny fakt, na tom sa nič nezmenilo. ALE zriadenie, ktoré tu bolo do r. 1989, bol socializmus. Komunizmus tu nikdy nebol. Naša republika to mala ešte aj v názve.
Ak chce niekto odpoveď, ako to bolo s dedením pred rokom 1989 a či v SR je teraz systém..., nech si napríklad pozrie základnú právnu normu, ktorá tieto záležitosti upravuje, a to Občiansky zákonník. Osobný majetok sa aj za socializmu, samozrejme, dedil.
5.
„Pseudokonzervatívci chcú trepať rodinu do ústavy.“ Ústavní právnici by na tento úkon použili samozrejme iný, presný a správny termín, ale pán Buzalka možno tým subštandardným vyjadrením chcel naznačiť svoj vzťah k rodine ako takej. Ústava je základný zákon štátu a je nemysliteľné a nepredstaviteľné, aby v ústave otázky postavenia rodiny neboli ošetrené. Teda my rodinu musíme „trepať“ do ústavy.
6.
Vidiek – jeho súčasný stav, aké formy hospodárenia družstvá, agrofarmy, súkromne hospodáriaci poľnohospodári (je nepochopiteľné, ako sme mohli začať používať výraz farmári) – to všetko na Slovensku funguje, ale niektoré vyjadrenia v tejto časti rozhovoru boli dosť nepresné. Keď sa J. Buzalka venuje vinohradu, isto vie, že slovenské vinohradníctvo a vinárstvo je na vysokej úrovni a napr. slovenské biele vína sú vysoko konkurencieschopné a vyhrávajú ceny na medzinárodných výstavách. Aj toto stojí za zmienku. To, že by sa zišlo poľnohospodárom upraviť systém dotácií, pomáhať im, aj potravinárom, to je jasné, ale to je na iný rozhovor (napr. s ministrom PaRV). Ale keď už spomenul J. Buzalka zozelenanie vidieka a akú má Slovensko víziu na najbližších 20 rokov, tak v rozhovore mohol byť spomenutý Geen Deal, Zelený údel a nízkouhlíková stratégia, ktorá je spoločná pre všetky štáty EÚ a tu máme my ako krajina veľmi malý manévrovací priestor. Môžeme len dúfať, že v tejto oblasti bude môcť rozhodovať zdravý sedliacky rozum.
7.
Pokiaľ ide o vízie a prognózy, pani Gubková viackrát položila otázku smerujúcu k tomu, či p. Buzalka sa nepustí do práce aj na tomto poli, na čo on odpovedal dobre.
Tu možno pripomenúť, že v SR pôsobí Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied (
odkaz a vytvárať prognózy, vízie a modely vývoja je v prvom rade ich úloha. Úlohou vedcov, aj sociálnych antropológov, je spracovávať seriózne vedecké podklady, s ktorými potom môžu pracovať iní, a teda aj Prognostický ústav.
V Prievidzi 28. 11. 2023
Vaša poslucháčka
* * *
V utorok 28.11.2023 Slovenský rozhlas 1 vysielal rozhovor so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Niektoré jeho vyhlásenia boli ironické a protislovenské. Nebol to iba môj subjektívny dojem, aj iný poslucháč mi to potvrdil. Tak som večer napísala k tomu pár slov a poslala som ich moderátorke Nore Gubkovej (list posielam v prílohe).
*
Pre osvieženie pamäti posielam článok Juraja Buzalku z júna 2023 v Denníku N.
______________________ Pôvodná správa: ________________________
> Od: "Sylvia Maliariková" <sylvia.maliarikova@centrum.sk>
> Komu:
> Dátum: 23.06.2023 21:21
> Predmet: SME dnes
V SME dnes vyšiel arogantný, chrapúnsky, primitívny článok, ktorý atakuje slovenské korene, slovenské tradície a osobnosti. To je katastrofa. Dúfam, že niekto ako Anton Hrnko bude reagovať. Keď mal Rostas článok, v ktorom citoval našich národných buditeľov, Sybila na neho podal trestné oznámenie a Rostas má s tým problémy doteraz. A takýto "antropológ" učí na vysokej škole???? Alebo to napísal na objednávku? Takýto ľudia dnes na univerzitách vychovávajú, lepšie povedané deformujú našu novú slovenskú inteligenciu!?
odkaz - keby židia mali medzi sebou takéhoto "sociálneho antropológa" tak by ho určite ukrižovali.
