PRIPOMENUTIE CENY ZA PREVRAT
Dá sa vôbec vyčísliť? Materiálne škody možno, ale čo tie iné, morálne, duchovné, ľudské životy a osudy? Podľa českých ekonómov, ročne z Česka vytečie na dividendách,
na vyvážaní zisku vôbec, okolo 800 miliónov českých korún. Majster kat - kapitalizmus,
v podvodoch a zločine zdokonalený ad absurduum, ďalšie milióny vykráda cez skvelé
nákladové položky. Vyrobia sa zmluvy na právny a iný servis, ktoré zároveň kryjú aj
luxusný život majiteľov. Všetko sa uprace do nákladov spojených s podnikaním. A je to!
Havlovanie, okrem zničenia vlastnej ekonomiky, stojí našich českých bratov ročne
cca miliardu korún. Sympatické, však. Pred prevratom sa v pražských hospůdkách viedli debaty o Husákovi, ale aj ako na Slovensko doplácajú. Hádaj, kto a prečo, im tieto témy podsúval? Dnes už z tejto zábavky nič nie je, vysedávajú tam iní, a témy? Aj pro zbourání Prahy, ako si hrdo, a nie len Na Vlachovce, pospevovali, si musia zažiadať o povolenie v zahraničí.
A Slovensko? V podstate to isté, len český úspech vydeliť dvomi. A celú tu hrôzu vynásobiť aktuálnym číslom, dnes 31. Spoločné zahavlovanie nás stálo cca 46 500 000 000 korún (českých). V skutočnosti je to viac, lebo hodnota Kčs bola v násobkoch vyššia. Týmito miliardami, a odovzdaným národným majetkom, za ďalšie miliardy; sme skromne prispeli na blahobyt Západu, kam hlupáčikovia vždy chceli patriť. Samozrejme, ušlo sa aj vlasteneckým a kresťanským golierikom. Bez nich by domáca politická scéna nebola úplná, ani tak zábavná.
Po kolóniách, kde to dosiahli násilím, my sme sa dobrovoľne a za potlesku, stali sponzormi najbohatších ľudí sveta.
A že Marx nemal pravdu.
Aby toho nebolo málo, takto bola vykradnutá celá svetová socialistická sústava!
Našťastie mimo Číny, Cuby a KĽDR. Číslo v korunách pripomína vzdialenosť v km za jeden svetelný rok. Neuveriteľné, nepredstaviteľné. Na ilustráciu: ani v parlamentoch sveta, do ktorého nás zahnali, nesedí toľko núl.
Čarnogurského KDH-áci – partia, ktorá na Slovensku rozvrátila JRD a ŠM, pred prvými vytúženými voľbami vylepovala po Bratislave, a iných mestách, prognostický slogan: Kde sme mohli byť, keby nebolo komunizmu. Dnes už vieme. Sme tam! Hlavu v smútku z toho majú, okrem ich neveriacich voličov, určite aj na Nebesiach.
Občas sa na verejnosť vyplavia čísla o bezdomovcoch a žobrákoch. Za socializmu jav neznámy. Kúzlo totality, aby som pripomenul príčinu onoho javu, bolo v tom, že práca bola právom i povinnosťou. Každý musel niekde bývať; dom, byt, slobodárka. Až takto boli potláčané ľudské práva! A počty týchto slobodných bytostí dnes? Rádovo ide o desaťtisíce, jedno väčšie okresné mesto! Bratia v Kristu, nič? Rádio Vatikán, nič?
Cena za prevrat má veľa položiek. Pozná ich každá domácnosť: platí sa za lieky, za vzdelanie, za predražené p-otraviny, za hypotéky, za drahé bývanie; platí sa vstupné
do Chrámu sv. Víta, platí sa exekútorom, platíme bankám; pokutujú nás za to, že im
tam dávame naše peniaze. Platíme za hlúposť, ľahostajnosť a zbabelosť. Za to, že a ako,
nám prevrat priniesol slobodu a demokraciu. Verí tomu ešte niekto? Osobne si myslím,
že aj naša verchuška, tá pri rozume, vie kde je se(r)ver. Nemôžu, zatiaľ, otvorene
odmietnuť nič z týchto úspechov, tieto skvelé spojenectvá s EÚ a NATO. Skončili by na
smetisku, len nie dejín. Ako to napísal mladý český básnik, Petr Bezruč? Přijde den ...
Cena za deštrukciu socializmu má aj smutnejšie príbehy, doslova nadnárodné tragédie. Náš ľudský priestor, človečenstvo, sme odovzdali zločinu, vojnám, chamtivosti, bezohľadnosti, pestovanej tuposti; slovom agresívnemu kapitalizmu. Prvej generácii socializmu sa dá mnohé vyčítať, oprávnene kritizovať, no nemožno mu uprieť, našim otcom a mamám, ich prácu a úsilie o lepší svet, než poznali oni a ich predkovia.
S dávkou optimizmu, aj Stvoriteľovi sa nie všetko vydarilo na prvý pokus. Ale svoje dielo nezavrhol. Časť ľudstva je dôkazom. A nie len tá, ktorá je pomazaná bricsom.
Takže čo by nebolo, ak by sme nehavlovali? Keby nepadla svetová socialistická sústava? Celkom určite by sa na našom území nekonala nijaká imperialistická plándemia, nijaké očkovanie experimentálnymi vakcínami, nezomierali by tisíce našich ľudí po takomto excese, ani inak. Nezomreli by tisíce bezdomovcov vonku, na ulici; opustených a v beznádeji. Nepoznali by sme organizovaný zločin a tisíce jeho obetí.
Neriešili by sme komplex hlúpostí a tupostí s obsahom LGBT, uhlíkovej stopy, greendilov a iných darebáctiev. Držali by sme sa vedy, zdravého rozumu, našej ľudskej prirodzenosti. Ctili by sme naše tradície, hodnoty našich predkov, ktoré overil samotný ich a náš život. Naša mládež by nezomierala na drogy, neničil by ju alkohol. Nik by ju neohlupoval tým, aké pohlavie si má vybrať. Kostoly by boli určite plnšie, než sú dnes, a nehrozila by im premena na kaviarne či iné zariadenia (podľa západného vzoru).
A viera by nebola módnou záležitosťou, či podmienkou kariéry a rozkrádania. Neriešili by sme migračnú krízu, nijakých utečencov. Naše ženy, aby ich rodiny prežili, nechodili by utierať zadky seniorom do Rakúska, či inde. A mnohé iné. To najbolestivejšie, najťažšie sú vojny, ktoré by neboli. Určite by nebola Juhoslávia, isto ani Ukrajina, Sýria, Irak, Líbya. Stačí, či nestačí? Koľko miliónov ľudí, vďaka kapitalizmu, pre ropu a iné zdroje, zabili a zavraždili? Len v Iraku cez pol milióna detí! A čo Izrael, zabudol by aj on na holokaust? Celý Západný svet, vrátane USA, by bol s veľkou mierou pravdepodobnosti humánnejší a ľudskejší. Nemal by toľko bezdomovcov, vojnových invalidov, ani zombie bytostí. Nie, žeby chcel, nemá to v povahe. Mal by však súpera.
Konečná cena za prevrat je nevyčísliteľná. Kto ju zaplatí, a kto je zodpovedný?
Odpoveď je štruktúrovaná, ale nie až tak zložitá. Úvod: v každej revolúcii dochádza k radikálnym zmenám, niekto stráca, iní získavajú. Za revolúciu sa považuje len taká zmena, ktorá prináša pokrok; v sociálnom zmysle lepší a spravodlivejší svet pre väčšinu, pre ľudí práce. Tí druhí, vykorisťovatelia, strácajú. Prichádzajú o možnosť žiť na úkor druhého, bezpracným a parazitným spôsobom; či pomocou vojen. O tom je marxizmus.
Pre kapitalistický Západ sme sa stávali hrozbou: príkladom pre ich ľudí práce. Ukazovali sme, že spoločnosť, jej zdroje a bohatstvo, môže byť rozdeľované aj inak.
Každému podľa množstva a kvality vykonanej práce; nie vykorisťovaním, okrádaním či
výškou majetku. Preto tak zbožne pestovali antikomunizmus, u nich, aj u nás doma.
Väčšina domácich bojovníkov proti socializmu bola takto mravne i hodnotovo vôbec,
nastavená. Ich ambície neboli v tom, aby svet menili pre lepší, mierový a pokojnejší
život, ale k návratu do starých pomerov. Dnešok je dôkazom; ich hodnoty a morálka sa
obnovili, resuscitovali, a my všetci sme sa vrátili do minulosti. Že nosíme mobily, a sme
ovešaní počítačmi? Žijeme lepšie, mravnejšie, plnohodnotnejšie? Ten veľký Svet, bez
svetovej socialistickej sústavy, je bezpečnejší, humánnejší a solidárnejší? Mal by byť?!
Šťastlivci, na jedno použitie, ktorí poskakovali na námestiach, ktorí generálne štrajkovali, krikľúni, nefachčenkovia, hlupáci a naivkovia sa zúčastnili hry, ktorá mala zákulisné pravidlá, a naleteli. Naleteli, lebo lietať nevedeli. Ako hovoria právnici:
Neznalosť zákona neospravedlňuje. Vinovatí, a spoluzodpovední? Vedia o tom, priznajú
si to? Nie pre nižší trest, ale pre budúcnosť: svoju, svojich detí a svojich blízkych!
A kto to všetko zaplatí? Už platíme, všetci bez rozdielu; celých 31 rokov. A platiť
budeme, dneškom i našou budúcnosťou; stratou všeľudských hodnôt. Nadelili sme si
osud večných dlžníkov. A v každých, novembrom očipkovaných voľbách, si to - nádejne
i beznádejne – aj potvrdzujeme. Voľby slúžia ako listina sčítanie hlupákov. Zatiaľ.
Zatvárame oči, a nevidíme, že Šťastie založené na úkor druhého je budúcim nešťastím.
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac...!
PhDr. Michal Dieneš, CSc.
12. novembra 2023
