Neexistuje mierové riešenie na Ukrajine
25. február 2015 22:27, Prečítané 4 211x, Domino Svetík, Globálne riadenie
Ukrajina je určená na rozdelenie. Nie je podstatné, či sa tak rozhodli samotné USA, alebo konali v zhode s Ruskom, ale napriek tomu, že všetci profesionálni politici a analytici tvrdia, že Ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie (Merkel), ja musím konštatovať:
Ukrajinský konflikt má iba vojenské riešenie! Výsledkom bude roztrhanie Ukrajiny na niekoľko menších štátov.
Najskôr sa pozrime na aktuálny stav.
Luhansk a Doneck v referende rozhodli o nezávislosti. Nech už bolo obsahom nezávislosti myslené čokoľvek, od autonómie, cez federáciu, až po úplnú územnú samostatnosť, vláda Ukrajiny, napriek tomu, že sama prišla k moci ilegálnym ozbrojeným prevratom, keď zvrhla podľa západných štandardov zvolenú vládu V. Janukoviča, odmietla nezávislosť republík uznať, pritiahla pod Luhansk, Slaviansk, Kramatorsk, Doneck a ostatné mestá vzbúrencov s trestnou výpravou a začala ich obliehať a bombardovať.
Výsledkom po takmer 10 – mesačnej vojne, v ktorej padlo z radov Ukrajinskej armády, armády domobrany Donecka a Luhanska a civilistov dokopy viac, ako 20 tisíc ľudí, je, že aktuálna frontová línia od Mariupola po Luhansk je dlhá viac, ako 300 km, na území kde pred vojnou žilo viac, ako 5 mil. obyvateľov je zničená infraštruktúra, svoje domovy opustilo viac, ako milión ľudí, ani jedna strana konfliktu, však nedosiahla svoj cieľ.
Kyjevská vláda chcela jednoznačne eliminovať separatistické hnutie a obnoviť na území Donbasu štátnu moc, čo sa jej nielen, že nepodarilo, ale po obrovských stratách ľudí a techniky a prepade celej ukrajinskej ekonomiky, stojí pred hospodárskym a politickým krachom, ktorý hrozí prerásť do ďalších územných strát nielen na Donbase, ale aj v iných regiónoch Ukrajiny.
Politické a diplomatické riešenia k dispozíci nemá, zostáva iba vojenské. Iba ďalšie pokračovanie vojny a iba celkové víťazstvo, zaručia Porošenkovi, Jacenjukovi, Turčinovovi a spol., politické (aj fyzické), prežitie. Títo ľudia však o ničom nerozhodujú, preto je príznačné, že jedna US bábka vo funkcii prezidenta SR, dostala pokyn navštíviť práve túto zberbu a potrasením rúk deklarovala, že v tejto vojne je front na Donbase, iba jedným z mnohých frontov.
Pre Kyjev iná alternatíva ako vojna neexistuje.
Nenahovárajme si, že vláda by sa mohla postaviť pred občanov a povedať, že by bolo strategicky lepšie ukončiť vojnu, nechať Donbas ísť svojou cestou a zvyšok krajiny ide budovať ,,demokraciu a prosperitu”.
Takisto táto vláda neveľmi rieši, koľko sa zaseje, koľko sa zožne a vyrobí, kvôli týmto témam tam zjavne táto vláde nie je.
Táto vláda je tu kvôli vojne a s ňou aj stojí a padá a či sú ich poradcovia a ministri Gruzínci, alebo Slováci, je jedno – sú to americkí poradcovia a ministri.
Čo je indikátorom toho, že USA chcú kolaps a delenie Ukrajiny čo najskôr? (Práve to, že do tímu, ktorý má zachrániť ukrajinskú menu a ekonomiku, nasadili I. Miklóša?). Rakety zo Saudskej Arábie a financie z MMF, sú indikátorom, že zástupná vojna proti Rusku pokračuje.
Pre vlády Luhanska a Donecka niet cesty späť. Vybrali si nezávislosť a od prvého momentu vedeli, že to môže byť život, alebo smrť. Boj za nezávislosť, je vždy – boj. Tak, ako mali pučisti na Majdane poskytnutú podporu, logistiku a riadenie zo strany USA a EÚ, takisto mali separatisti podporu zo strany Ruska. Na Donbase síce boli veľké zásoby zbraní a munície, ale tylové zabezpečenie, zásobovanie, možnosť obyvateľov odísť do Ruska, humanitárne konvoje, dobrovoľníci, ako aj celkovo priepustná hranica, to bola asi rozhodujúca pomoc v prvých fázach konfliktu. Ak by Rusko natvrdo zavrelo hranicu, tak ako to žiadali USA a EÚ, vzbúrenci by mali oveľa ťažší život, je bežné, že väčšie zranenia sa prevážajú do Rostova, takisto opravy techniky sa sčasti realizujú na Ruskej strane.
Vláda LR a DR má cieľ: Oslobodiť celé územie v administratívnych hraniciach oboch republík.
Dnes kontrolujú iba okolo 40% tohto územia. Kyjev sa nechystá odovzdať im zvyšok zadarmo, naopak, chce plnú kontrolu aj nad tým čo dnes ovládajú separatisti.
Ukrajinská zvodka zo dňa 24.2.2015. Zdroj:
linkPrečo Rusko podporuje separatistov?
Rusko je krajina, ktorá čelila invázii Hitlerovského Nemecka v 2. svetovej vojne a stratila v tejto vojne 25 miliónov ľudí (myslím celý ZSSR). Po skončení studenej vojny a rozpade ZSSR uverili politikom USA, že štartujú nové partnerstvo. Zamestnali tisíce US poradcov na čele so superekonómom a nositeľom Nobelovej ceny, J. Sachsom. Na území Ruska začalo pôsobiť cez 600 mimovládok. Po niekoľkých rokoch pôsobenia tohto hviezdneho tímu, išla Ruská ekonomika ku dnu a štát vyhlásil platobnú neschopnosť.
Ruská historická pamäť ich vedie ku krokom, z ich strany logickým, aby nepripustili ďalší konflikt na svojom území.
Z Ruského pohľadu sa dnes javí snaha USA zapracovať Ukrajinu do štruktúr NATO, ako príprava tylového zabezpečenia pre budúci konflikt, teda obrovská bezpečnostná hrozba.
Rusko robí kroky, aby túto hrozbu odvrátilo. Preto na začiatku 90 -tych rokov, do ústavy Ukrajiny pri delimitácii ZSSR, presadili zásadu neutrality a krajiny bez jadrových zbraní.
Napriek tomu, aktuálna snaha o rozvrat Ruska bola začatá obrovskou mediálnou a politickou kampaňou a sankciami. Sankcie sú v anglosaskej mentalite kroky, kedy sa stupňovaním tlaku a požiadaviek postupne dosiahne psychologický stav, že všetky ,,diplomatické” riešenia boli vyčerpané a nezostáva nič iné, iba vojna.
Prečítajte si prejav S. Lavrova na zasadnutí BR OSN z 23.2.2015.
Rusko prechádzalo zo stavu US vazala a spojenca, až na pozíciu nepriateľa po krokoch, ktoré bolo schopné ustáť. Prvýkrát zasadilo vojenský úder US spojencovi – Gruzínsku, keď prebehla vojna o J. Osetsko. Neskôr sa postavilo snahe USA bombardovať Sýriu a dnes je Ukrajina novým frontom o globálnu (v Ruskom prípade regionálnu), kontrolu. Ak sa Rusko rozhodlo pre otvorený konflikt, znamená to, že Ruské vedenie verí, že v ňom môže uspieť. Inak by sotva riskovalo.
Vidia USA priestor pre mierové riešenie?
Položme si otázku:
Ak by vo Washingtone prebehol štátny prevrat násilným spôsobom, tak ako na Majdane a vzbúrenci by obsadili parlament a vyhlásili by sa za vládu, akceptovali by USA takúto vládu?
Určite nie. Prečo? Lebo podľa západných demokratických štandardov môže vláda vzísť iba z volieb.
Prečo teda USA (a EÚ) akceptujú vládu v Kyjeve?
Pretože takáto vláda je prostriedkom na dosiahnutie globálnych strategických cieľov USA. A aké sú tie ciele?
Delenie a ovládnutie Ukrajiny, prerušenie spolupráce Európy a Ruska, vtiahnutie Ruska do konfliktu, delenie a ovládnutie Ruska.
Asi budete súhlasiť so mnou, ak poviem, že vojna sa už začala. A ak tá vojna zostane za Atlantikom, nič lepšie si USA nemôžu želať. Naproti tomu Rusko potrebuje mier a ešte raz mier. Kým mier oslabuje USA, vojna na vlastných hraniciach logicky oslabuje Rusko.
H. Kissinger: Putin vidí v činnosti USA na Ukrajine, našu generálku na Moskvu!
Dnes USA označujú Rusko za hlavného vinníka delenia Ukrajiny. Odvracajú tak pozornosť svetovej verejnosti od scenára, ktorý USA mali dávno naplánovaný a ktorý krok po kroku realizujú.
W. Wimmer: Kolik moci má vůbec americký prezident při daném stavu americké společnosti. Takže bych se zdráhal Obamovi podsouvat, že chce vést válku, protože udělal všechno, aby se stáhl z Afghánistánu a Iráku. To jsou věci, které se nedají přehlédnout. Ani že musí vést válku. Otázkou ovšem je co jsou úmysly těch, kdo skutečně Ameriku řídí.
Byl jsem v květnu 2000 pozván na jednu konferenci, kde byl představen americký koncept. Vytyčuje linii od Rigy napříč kontinentem až po Oděsu na Ukrajině a z Oděsy do Diyarbakiru. Vše západně od této linie je americké území. To znamená, že my (Nemecko), bychom byli předpolím. Východně od této linie může existovat Ruská federace anebo něco jiného, to nás nezajímá. Ten koncept tam byl představen s jasnou výpovědí, že jediné, co z mezinárodního práva ještě platí je právo na sebeurčení národů. To je ovšem zcela pikantní v souvislosti se současným americkým postojem ohledně Krymu a jeho ruského obyvatelstva.
Celý rozhovor s W. Wimmerom TU.
Aké záujmy majú USA tisíce kilometrov od svojich brehov?
Všimnime si jednu zásadnú vec v US politike. Zatiaľ čo politika vlád USA za existencie ZSSR bola protikomunistická, dnes sú vlády USA protiruské, pričom to zdôvodňujú príliš autoritárskym spôsobom Ruskej demokracie.
S. Lavrov: V honbe o ilúziu globálnej nadvlády sa používa široká škála nechutných metód, ako sú masívne nátlaky na suverénne štáty, pokusy nanútenia im svojich rozhodnutí a noriem v politickej, ekonomickej a ideologickej sfére. Pre tých, ktorí si neželajú hrať podľa vnucovaných pravidiel sú pripravené rôzne metódy podnecovania vnútorných nepokojov a operácií na zmenu spoločenského zriadenia. Do tejto série patrí aj otvorená podpora protiústavného štátneho prevratu na Ukrajine, ku ktorému došlo pred rokom.
L. Kučma: Putin nám dal ultimátum – ,,Ak Ukrajina nezastaví boje proti Novorusku, Ukrajina prestane existovať”. USA, ako mocnosť, ktorá riadi Ukrajinu, určite neprikážu svojim vazalom, aby prestali bojovať, takže k zrúteniu štátnosti a roztrhaniu Ukrajiny to celé speje tak, či tak.
Ak to Putin Kučmovi naozaj takto natvrdo povedal, je to varovanie Kyjevu, že ak bude pokračovať, vojna skončí podpisom kapitulácie v Kyjeve, je to doslova zastrašovanie. Na front pri Artemovsk, Avdejevku a Piesky UA však prisúva novú muníciu…
Ukrajina však za určitých podmienok môže zostať celá – ak sa Donbaská revolúcia prenesie do ďalších oblastí, Ukrajina sa sama vysporiada s nacistickou zberbou a prejde naspäť do Ruskej sféry – celá. To už o začleňovaní do EU, či NATO, nebude reč.
O Ruských úmysloch v Ukrajinskom konflikte máme celkom slušnú predstavu, kto nám však vie povedať, aké záujmy majú USA tisíce km od svojho územia? Naši oficiálni analytici by nám povedali, že USA chránia Európu pred Ruskou hrozbou, veď všetci si pamätáme inváziu v r. 1968…
K tomu iba toľko, že televízni analytici sú členovia US mimovládok, takže to, čo tvrdia, nie sú analýzy, ale platené PR a k tomu r. 1968 si pozrite stenografický záznam rozhovoru Brežneva s Dubčekom, po zatknutí Dubčeka a jeho dopravení do Moskvy.
Záujmy USA sú približne rovnaké, ako boli aj záujmy Hitlerovského Nemecka – kontrola Ruských zdrojov a koloniálne parazitovanie na cudzom území. Rusko už mali pod kontrolou, Chodorkovskij bol iba jeden deň od podpisu zmluvy, ktorá by dala obrovskú časť zdrojov plynu a ropy, plus infraštruktúru do rúk Američanom. Jeden deň si potriasol ruku s G. W. Bushom a na druhý deň ho zatkli a bolo po obchode.
Európe postavenie vazala nevadí?
V Európe zatiaľ nevyrástli politici, ktorí by boli ochotní vravieť pravdu a tak to tu vyzerá, ako za socializmu – jedno vidíme a druhé počujeme z médií. Napriek tomu, že USA svojimi rozhodnutiami znižujú životnú úroveň občanov Európy, politikom a elite sa ich kredit zvyšuje.
Projekt EU mal byť v prvom rade ekonomickým projektom, ktorý zbúra bariery, zaručí bezpečnosť a zvýši úroveň obyvateľov. Dnes je to čoraz viac projekt politický, ktorý bez ohľadu na nevyváženosť ekonomiky jednotlivých štátov, recesiu, nezamestnanosť, alebo deficit ľudských práv, ,,priťahuje šróby,” propagandou presviedča všetkých nespokojných, že všetko je v poriadku.
Zatiaľ sa nás politici, médiá a analytici snažia presvedčiť, že mier a bezpečnosť v Európe sa dá vybudovať násilím a a vylúčením Ruska jednak z bezpečnostných štruktúr, jednak z medzinárodného obchodu. Sankciami sa snažia dosiahnuť stav, kedy Ruskí oligarchovia, ktorých sa sankcie týkajú, vyvolajú v Rusku prevrat, zvrhnú Putina a nastolia vládu počúvajúcu na slovo globálneho vládcu.
Že tým môžu nastoliť chaos, ktorý ohrozí celú Európu, to ich nezaujíma ani to, že USA sú pokojne schopné vojnu posunúť do Európy.
Nás by to však zaujímať malo. Ak si spomínate, sused na našej východnej hranici sa volá – Ukrajina.
With respect
domino svetík
