Lipka discussion forum

Kontemplovanie 43 (prázdnota-prítomný oKamih)

• Prázdnota-prítomný oKamih je priestor, prázdny priestor, (ne)priestor, čo znamená jeden bod, stred, bod, centrum, zdroj, dych, emergia, sila... v tom (ne)priestore.

• Si to ty, ten človek, bod... kde mu prázdnota-prítomný oKamih (u)možnuje vykonávať štyri pozičné a postojové činnosti.

• Si to ty, ten, bod... kde mu prázdnota-prítomný oKamih umožňuje používať šesť vedomých zmyslových vnemov.

• Prázdnota-prítomný oKamih je jak (ne)konečný vesmír, ktorý (ne)pozná okraj, hranice.

• Je jak vertikálne do šírky (ne)konečný, tak aj horizontálne do výšky (ne)konečný a i vnútorne do hĺbky (ne)konečný.

• Existuje taká teória o vesmíre, že sa buď (ne)konečne (roz)pína, alebo (ne)konečne zcvrkáva s tým, že musí niekedy dôjsť ku veľkému kolapsu a veľkému tresku.

• Je to ako s človekom, bodom...., keď sa človek v (ne)priestore stretne s druhým človekom, už (ne)jde o (ne)priestor, ale o priestor s viac ako dvoma bodmy... (Roz)pínanie vesmíru sa stretlo s okrajom, hranicou druhého vesmíru. Dosť tu často dochádza ku konfliktom, veľkému kolapsu. Začnú sa eGá a myseľ obidvoch navzájom (pre)javovať a reagovať.

• Človek buď obhajuje vlastné eGo a napáda druhé eGo, alebo jeho myseľ a telo je tak (ne)pokojná, (ne)čistá..., že si ju (ne)uvedomuje. Človek je tak natoľko (ne)čistý že si (ne)uvedomuje to, že myseľ a telo, eGo majú (ne)správny duchovný postoj, dochádza (ne)dorozumeniu... Všetko sa ich (od)razu týka a dotýka. Ich okraj je večne týkajúci sa a dotknutý. Spoločnosť/i, verejnosť, národy, poltika, cirkev, štát, kraj, gang i jednotlivec, či skupina jednotlivcov stoja za svojima presvedčeniami, zákonmi, vierou, mravom, morálke až tak fanaticky, že su priam nima tak (po)sadnutý, že dochádza/lo ku (ne)zmyselným a (ne)konečným konfliktom, polemike, kacírstvu, vojnám, bojom, hromadením majetku, a byť lipnutým na drahý predmet, vec v podobe šperku.

• Ale je tu aj druhá možnosť, že sa človek stretne so sebou samým vo svojej hĺbke, vo svojom vnútri. Nájde tak samého seba ako samotára o samote. Zvrkávanie vesmíru sa stretlo s okrajom, hranicou svojej pravej (pod)staty "ja". Tu dochádza k (u)vedomeniu, že "ja" (ne)existuje, že "ja" (ne)žije. Dosť často tu dochádza ku konfliktu, veľkého tresku. Človek tak dostáva, strach, bojí sa, zažíva stavy smrti.

• Ak je, ale takto človek natoľko múdry, vie ktorým smerom sa (u)berať. Človeka sa tak nič (ne)týka a (ne)dotýka. Jeho stred... je večne (ne)dotknutý. Človek tak nadobudol (seba)uvedomenia. Vybral si cestu, ktorá pokračuje ďalej jak na vonok, tak i z vnútra splynutím vesmirov jedno vedomie, v jedno (u)vedomenie, v jedno (ne)telo, v harmonickú jednotu všetkého. Tento človek, bod... dosiahol Nirvány, cestu pokoja..., (o)svietenia, (o)slobodenia, (o)zdravenia, (o)liečenia, (o)čistenia... Dosiahol stavu (ne)bytia ((ne)existencie, smrti). Smrti Bytia a smrti eGa.

vrana
12:16hod nedeľa 14. 11. 2021

Toto je už ťažká metafyzika. Nemám rád metafyziku, lebo jej nikdy nerozumiem.

Hovoríš o šachu. Keď sa človek stretne s iným človekom, rieši sa akcia a reakcia do hĺbky vývoja útoku. Keď sa človek stretne sám so sebou, útok nie je možný, rieši sa kvantitatívna zložka dynamických zmien, buduje sa pozícia.

Preto, keď sa stretneš so súperom a jeho odporom, ťahom na ktorý si (ne)čakal, nieje lepšie sa stretnúť so sebou samým, svojou odpoveďou na odpor, na súperov ťah?

Keď je útok rentabilný, je dobré útočiť. Keď sa útok neoplatí, treba budovať bezpečnú pozíciu a čakať na chybu súpera. Keď súper nespraví chybu, bude to dokonalá plichta.

Preto hrať vždy na remízu, bezohladne na silu súpera.

Áno, to je najväčšie majstrovstvo. Pred pár rokmi sa postavili proti sebe dvaja samurajskí majstri. Zápas trval asi dve minúty. Po celú dobu sa ani jeden z nich nepohol. Zápas sa skončil remízou bez jediného výpadu. Obaja bojovníci zožali potlesk a uznanie za svoje majstrovstvo.