Lipka diskusné fórum

Ďalšia obeť vojny: sloboda prejavu na kampuse...
Stĺpček Fareed Zakaria,
Washington Post, 10.11.2023

Teroristické útoky Hamasu proti Izraelu a izraelské vojenské opatrenia v Gaze rozpútali v USA búrlivé kontroverzie. Známy liberálne orientovaný politológ Faried Zakaria sa čuduje: verí ešte vôbec niekto na slobodu prejavu?

Donedávna problémy so slobodou prejavu na vysokoškolských areáloch mali konzervatívni rečníci, proti ktorým boli protesty a nevôľa. Konzervatívni zákonodarcovia ako guvernér Floridy Ron DeSantis (republikán) však chránili kontroverzné prejavy. Lenže to patrí minulosti. DeSantis nedávno zvolil opačný postup a nariadil kancelárovi univerzity uzavrieť študentskú komunitu požadujúcu „Spravodlivosť pre Palestínu“.

Guvernér obvinil skupinu študentov, že poskytujú materiálnu podporu terorizmu, hoci organizovali iba protesty a zhromaždenia. Ďalší prezidentský kandidát Vivek Ramaswamy upozornil, že súdy jednoznačne rozlišujú medzi verbálnou podporou extrémistických skupín, ktorá je chránená ústavou, na rozdiel od posielania peňazí alebo zbraní. Iní konzervatívci sa
pokúšajú identifikovať a pranierovať študentov, ktorí skupinovo vyjadrili podporu Hamasu.

Jeden manažér hedžového fondu rozoslal obežník so zoznamom týchto študentov, aby určite nedostali prácu. Mnohí donátori vyzývali, aby samé univerzity vyjadrili stanovisko, v ktorom buď odsúdia Hamas alebo podporia Izrael; niektorí požadovali, aby určité zhromaždenia a rečníci boli zakázaní.

Uvedené sa značne vzďaľuje od toho, čo donedávna stelesňovali univerzity. Výbor University of Chicago vedený prominentným právnikom Harry Kalvenom v roku 1967 (na vrchole vášní vyvolaných vojnou vo Vietname a hnutím za ľudské práva) dôrazne konštatoval, že poslanie univerzity nemôže byť naplnené, ak inštitúcia formálne zaujíma postoj k aktuálnym sporom v politických otázkach.

Univerzita vo svojej vlastnej komunite musí podporovať najširšiu rozmanitosť názorov v rámci vlastnej komunity vzdelávania a výskumu. Kalvenov hlavný argument v prospech slobody prejavu spočíva v tom, že je lepšie vypočuť tých, čo nahlas nesúhlasia než ich umlčať alebo zakázať. Alternatíva ponechať diskurz tieňom a krivolakosti politického života znamená zahnívanie, obrat ku konšpiračným teóriám a často vyústi do násilia.

Dnes žijeme v odlišnom svete. Napríklad len malý počet univerzít (v USA) vydal oficiálne stanovisko ohľadom vojny proti Iraku resp. teroristického útoku v septembri 2001. V súčasnosti narastá tlak na univerzity, aby zaujímali politické postoje. Bodom obratu sa stala vražda George Floyda. No a keď vtedy inštitúcie prejavili citlivosť a zaujali postoj, prečo by nemali odsúdiť útok Hamasu minulý mesiac.

Lenže ide o Pandorinu skrinku, kedy to skončí? Univerzitné autority budú nútené pri každej
významnej politickej udalosti rozhodnúť, či ju odsúdia alebo podporia. Dokážu nájsť nejaké
štandardy, na základe ktorých by mohli vysvetliť, prečo jeden teroristický útok na ľudské práva zavrhli a druhý nie?

Nie som si istý, čo naznačuje skutočnosť, že mnohí z nás velebenie slobody prejavu vyjadrené v Kalvenovej správe považujú za príliš chladné vo svojej neutralite. My predsa chceme, aby naše inštitúcie potvrdzovali naše vlastné vášne a názory. Lenže môžu to inštitúcie dokázať v rôznorodej spoločnosti, v ktorej ľudia medzi sebou zásadne nesúhlasia?

Obávam sa, uzatvára F.Zakaria, že cesta, po ktorej kráčame, je vzdialená od toho, aby nás zbližovala, že táto cesta nás naďalej bude viesť od seba ďalej.
(Krátené)

doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc.