22-
Som rád ak dostávam otázky, ale táto tvoja je na veľmi dlhý výklad.
Takže zatiaľ iba heslovite.
Predpokladám, že to myslíš filozoficky a teda zovšeobecňujúco.
Správne píšeš, zámer je pre každého obyčajne iný, ale to je, povedal by som zámer ad hoc.
Sme hmotné bytosti, ktoré seba reflektujú vo svojom vedomí a tým sa prvoplánovo každý človek dostáva do pasce svojho tela. Ak si nahluchlý ako ja, naviac od malička tak, že často máš problém počuť hovorené slovo v škole, tak ťa to dokope buď do rezignácie, alebo s tým bojuješ, zbavíš sa komplexov a zrazu sú ti ľudia naklonení pomáhať, ty duchovne silnieš viacej ako úplne zdraví. Aj ty si iste prechádzal zdravotnými problémami a tiež ťa to dokopalo do duchovne vyššieho štádia ako ostatní. Ja som to zistil prakticky ihneď ako som došiel na DF. Ani tvoja častá povrchnosť a reakcie nehodné zamyslenia to nezakryli.
Krásne to popísal Jung v knihe duša moderného človeka kde konštatuje, že Osobnosť človeka sa nerodí tak, že niekto osobnosťou chce byť.
Tak to absolútne nefunguje.
Do Osobnosti s veľkým O je človek dokopaný problémami, ktorým sa nedá vyhnúť a ktoré ak chce prežiť tak musí riešiť a vyriešiť.
Takto spriaznených ľudí veľmi rýchle rozpoznáš. S takými ľuďmi si obyčajne stále máš čo povedať, lebo takíto ľudia museli pochopiť, že nikto nič za nich neurobí a aj ak by urobil, tak by to nikdy nebolo úplne to, čo ty ako osobnosť potrebuješ.
Preto takíto ľudia majú svoje životné know how a rozhovor s nimi má aj pre iných čo sú hľadajúce osobnosti význam dozvedieť sa čo a ako treba.......
Ľudia, ktorí nevedia čo je to zdravotné trápenie, čo je to duševné trápenie, čo je to jednoducho prežiť ako človek, sú duchovne vyprázdnení, sú ľahko čitateľní, povrchní a pochopiteľne potom vyhľadávajú aj podobne postihnutých a ich stav sa konzervuje. Nakoniec im zostane iba ten pomyselný menovateľ, lebo v podvedomí cítia, že sa blížia k nule. Paradoxne aj tak sa dá žiť a čo je zarážajúce je Jungovo tvrdenie, že skutočných osobností nie je ani 10%. Možno mal na mysli iba také osobnosti čo hýbu dejinami (vedy, filozofie, umenia.....) a udávajú smer ľudstvu.
Ja som bol do mnohého dokopaný a dokonca aj do toho, aby som sa začal hlbšie zaujímať o zmysel života........
No a viem v tomto štádiu poznania, že naozaj platí a je pravdou Jungov pojem Individuácie, ktorý mnohí vysvetľujú rôzne, ale pravdu vidím iba jednu a tá je identifikovanie sa s tým, čo nám Kristus zanechal vo svojom posolstve a tým je hľadanie Božieho zámeru s nami, identifikovanie sa s ním a konanie v smere tejto identifikácie. Potom cítim, že všetko ide akosi ľahšie, nielen duchovne, ale aj telesne.
Takéto poznanie ťa potom dostane do iného zodpovedného postavenia ako Jung píše a ja citujem v 17.
No a to je to moje pravé orechové: - nie detské modlitby, nie rôzne náboženstvá a reči všakovakých kňazov, ale "......v zodpovědně prožívaném životě a v naplňování Božské vůle."
No a tiež som spoznal, že RKC akokoľvek s chybami, akokoľvek kritizovaná aj mnou, je najbližšie k prezentácii Božej vôle......
