Lipka diskusné fórum

Na okraji veľkej prérie žili dvaja mudrci.

Prvý sa volal Sebamúdry, druhý Sebapochybovačný.

Obaja boli presvedčení, že sú múdri —

len každý z iného dôvodu.

Sebamúdry hovoril:

„Nenávidia ma, lebo som múdrejší než oni.“

A pritom sa tváril, akoby mu nenávisť dávala status.

Sebapochybovačný zas vravel:

„Možno ma nenávidia preto, že som niečo pokazil.

Možno som nebol taký múdry, ako som si myslel.“

A pritom sa tváril, akoby mu nenávisť dávala lekciu.

Jedného dňa prišiel do prérie Človek Nepohodlný.

Ten nepatril ani medzi mudrcov, ani medzi hlupákov.

Bol len… človek, ktorý hovoril pravdu tak, ako ju videl.

A tak sa stalo toto:

Mudrci sa naňho nahnevali,

hlupáci sa naňho nahnevali,

a dokonca aj zebry sa naňho nahnevali,

lebo im povedal, že pruhy sú vlastne optický klam.

Človek Nepohodlný sa zamyslel:

„Ak ma nenávidia všetci, čo to znamená?

Som múdry? Som hlúpy? Alebo len… úprimný?“

A starý lev, ktorý to celé počúval, povedal:

„Nenávisť nie je meradlo múdrosti.

Je to len reakcia na pohyb.“

„Ak stojíš, nikto si ťa nevšimne.

Ak sa pohneš, niekto ťa bude milovať,

niekto ťa bude nenávidieť

a niekto bude tvrdiť, že si mu prešiel po chvoste.“

Človek Nepohodlný sa usmial:

„Takže nejde o to, kto ma nenávidí…

ale prečo sa vlastne hýbem.“

Lev prikývol:

„Presne tak.

Hlupák ťa bude nenávidieť za to, že myslíš.

Múdry ťa bude nenávidieť za to, že si mu pripomenul jeho chybu.

A niekedy ťa budú nenávidieť aj tí dobrí —

lebo si im práve rozbil pohodlie.“

A tak sa v prérie ustálila nová múdrosť:

„Nenávisť je tieň pohybu.

Kto sa nehýbe, nemá tieň.“