20. storočie sa zapíše do dejín ako epocha masových útokov na život, ako nekončiaca sa séria vojen a neustála masakra nevinných ľudských bytostí.
Svedomie, tak individuálne, ako aj spoločenské, podlieha dnes – medziiným aj pod vplyvom dotieravých masmédií – veľmi vážnemu a smrteľnému nebezpečenstvu: spočíva v zotretí hranice medzi dobrom a zlom vo veciach týkajúcich sa základného práva na život. Značná časť dnešnej spoločnosti sa, žiaľ, javí podobná tej, ktorú sv. Pavol opisuje v Liste Rimanom. Pozostáva z ľudí, „ktorí neprávosťou prekážajú pravde“ (1, 18): keď sa odvrátili od Boha a domnievajú sa, že môžu vybudovať pozemskú spoločnosť bez neho, „stratili sa vo svojich myšlienkach“, takže „ich nerozumné srdce sa zatemnilo“ (1, 21); „Hovorili, že sú múdri a stali sa hlúpymi“ (1, 22). Dopúšťajú sa skutkov, ktoré si zasluhujú smrť a „nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní“ (1, 32). Ak svedomie, ktoré je okom, prinášajúcim svetlo pre dušu (porov. Mt 6, 22 – 23), nazýva „zlo dobrom a dobro zlom“ (porov. Iz 5, 20), znamená to, že je už na ceste nebezpečnej degenerácie a úplnej morálnej slepoty.
(encyklika Evangelium Vitae)
