Žumpa

Keď žaby založili svoj filozofický krúžok, rozhodli sa, že ich múdrosť nesmie zostať len pri potoku.
Nie, nie — to by bolo príliš malé publikum pre také veľké myšlienky.

A tak sa začali šíriť dolinou, aby „priniesli svetlo poznania všetkým tvorom“.
Samozrejme, každá žaba si pod „svetlom poznania“ predstavovala niečo iné.

🐸 Skutok prvý: Osvietenie rýb

Žaby skočili do vody a začali rybám vysvetľovať:

„Voda je mokrá. To je základná pravda existencie.“

Ryby sa na ne pozerali cez bubliny a mysleli si svoje.
Jedna kaporica dokonca prevrátila oči tak silno, že sa skoro prevrátila na bok.

Žaby to vyhodnotili ako znak hlbokého súhlasu.

🐸 Skutok druhý: Poučenie vtákov

Žaby vyskočili na breh a zakvákali na vtáky sediace na konároch:

„Lietanie je preceňované. Skúste si niekedy skočiť do bahna. To je skutočná sloboda.“

Vtáky sa na seba pozreli, potom na bahno, potom späť na žaby.
A rozhodli sa, že dnešná diskusia je mimo ich kompetencií.

🐸 Skutok tretí: Prednáška pre myši

Žaby sa postavili pred skupinku myší a začali:

„Kvákanie je univerzálny jazyk. Ak mu nerozumiete, je to len preto, že ste sa málo snažili.“

Myši sa snažili.
Naozaj.
Ale jediné, čo dokázali, bolo:

„kvik“

„kvik-kvik“

a jeden odvážny pokus o „kvrrrk“, ktorý znel ako myš s chrípkou.

Žaby to vyhodnotili ako pokrok.

🐸 Skutok štvrtý: Pokus naučiť vietor kvákať

Toto bol ich najambicióznejší projekt.

Postavili sa na kameň, nadýchli sa a začali kvákať smerom k vetru:

„Kvááák! Kvááák! Kvááák!“

Vietor chvíľu počúval.
Potom sa jemne rozfúkal.
A nakoniec tak silno, že žaby popadali z kameňa ako hrušky zo stromu.

Keď sa pozbierali, tretia žaba vyhlásila:

„Vietor sa hanbí. Ale cítili ste to? Skoro kvákol.“

Vietor sa rozfúkal ešte viac.
To už nebol smiech.
To bol výbuch smiechu.

😂 Záver

Na konci dňa žaby zvolali slávnostné zasadnutie a zhodnotili svoje úspechy:

ryby „pochopili“ mokrosť vody

vtáky „pochopili“, že bahno je sloboda

myši „pochopili“, že kvákanie je ťažké

vietor „pochopil“, že žaby sú neodbytné

A predseda krúžku (tá najmenšia žaba s najväčším egom) vyhlásil:

„Dnes sme urobili veľký krok pre žabstvo.
A malý krok pre všetkých ostatných, ktorí nás ignorovali.“

Kazateľ s prorokom to počuli z diaľky.
Kazateľ sa usmial.
Prorok prikývol.

A vietor?
Ten sa rozfúkal tak jemne, že to vyzeralo, akoby žabám dával potlesk.

Alebo ich len chcel odfúknuť späť do vody.
Ťažko povedať.