Žumpa

odkaz 😉

Zrodila som sa z dychu vetra,
z piesne, čo spieva sám oceán.
V každej kvapke mám pamäť sveta,
a predsa neviem — kam sa dám.

Raz som len pohladením brehu,
inokedy búrou, čo trhá sny.
Vždy sa však vraciam k tichej nehe,
k miestu, kde začína môj tok znova.

Odkiaľ pochádzam? — z pohybu bytia.
A kam smerujem? — tam, kde sa stíšim.
Tam, kde sa vlna stane svetlom,
čo sa vráti domov — do ticha duší.