Žumpa

ň

Je to vôbec realita, ak sa nedeľa opäť ocitne na nedeľu?
Ľudia (mi) tomu nerozumejú, a ja to vzdávam vo vysvetľovaní, ako to mám, ako to vnímam.

Zobudilo ma syčanie hadov a zase je to raz tak, že sa okolo mňa zostupuje množstvo zvery. Proste, zrazu bol v ulici býk, sova sedela na tom strome nad opustenou lavičkou, líška prebehla so svojím úlovkom okolo môjho batoha. Dravce, králik na úteku, roháč a kraby na brehu.

Na malého chlapca kričali rodičia, že tlačí do ponožky kamienky, bol to jeho veľký úlovok, všetky tie ploské kamienky. A tam mu ich mama vyhádzala na kopu, lebo to sa nerobí, takto sa nehráme, ponožka ostane rozťahaná, nepekná. . .
Ako funguje vesmír, čo je a čo nie je. Čo je pre nás dané.
Život akýsi funkčný, plynie toto celé a my ideme.
Z kamienkov som vyskladala slnko, slnko pre to úsilie a radosť, akou ich dieťa zbieralo.
Svet chce pravidlá. No veď dobre.

A zase je tu nedeľa

Svet už nikdy nebude iný. Len toto je dnešok, rozumiem.

Oni to tak (mi) hovoria. Ale ty sa aj tak neprestaneš dívať na oblakov, do konárov a čo ty tam všetko nevidíš.

No hej.

V noci sa domom rumázgal zvuk ako dupot vojska, ten klip ťažkých topánok s oceľovou špičkou. Lebo i ja som si vyskúšala takú prácu. Ťažkú, ani ma skoro prijať nechceli. Či som normálna.
Ako keď si predstavím rovník a si v jednej časti zemskej polovice, ale cítiš, že ti slnko kolmo páli na hlavu, žiješ a si.

V priebehu života sa všetko vyvíja. Ale nedeľa musí ostať nedeľou.
Proste máš to inak a potrebuješ vystúpiť z tieňa svojho ja.
V nedeľu rozprávka


Svieti slnko a ty sa usmievaš. . .

👍: era