6
|
|
|
5. era 24.07.2026, 13:40
" mať to , po čom človek túži."
Lenže podstata sveta je taká, že človek nič nevlastní. Nič nemá. Je to iba ilúzia vedomia, že niečo máme.
Nič tu nie je statické, všetko sa mení v čase.
Takže ten okamih šťastia, kedy si človek povie "mám to", je hneď v nasledovnom okamihu ponorený do istej miery neistoty, či to ešte stále mám, alebo už nie.
Tento pohyb vedomia v čase, tento vývoj, podľa mňa neodmysliteľne patrí k tomu zážitku šťastia.
A dokonca aj pohyb vedomím v č...
5▲
24.07.2026, 17:12
|
Podstata je taká, že ak niečo "máš", tak to môžeš používať.
|
 |
|
ako odpoveď na :
5
|
|
|
1. Attis 23.07.2026, 19:58
... ˛˛byť sťastný znamená mať to , po čom človek túži." Nie nutne všetko , lebo každý ľahko pochopí , že by človek nikdy nemohol byť šťastný ... a šťastie , ako hovorý Kant , by bolo ideálom nie z rozumu , ale z imaginácie. Takže ak si želáme len to , čonemáme , nikdy nemáme , čo si želáme , preto nikdy nie sme šťastní. Nie preto , že túžba nikdy nebola uspikojená , život nie je až tak ťažký , ale preto , lebo ak sa uspokojí túžba , stráca sa to , čo chýba , stráca sa tak túžba. Keď už nemáme , ...
1▲
24.07.2026, 13:40
|
" mať to , po čom človek túži."
Lenže podstata sveta je taká, že človek nič nevlastní. Nič nemá. Je to iba ilúzia vedomia, že niečo máme.
Nič tu nie je statické, všetko sa mení v čase.
Takže ten okamih šťastia, kedy si človek povie "mám to", je hneď v nasledovnom okamihu ponorený do istej miery neistoty, či to ešte stále mám, alebo už nie.
Tento pohyb vedomia v čase, tento vývoj, podľa mňa neodmysliteľne patrí k tomu zážitku šťastia.
A dokonca aj pohyb vedomím v čase do minulosti - v spomienke - môže človeku priniesť šťastie už len čírou spomienkou na minulé šťastie.
Za mňa osobne - šťastie je pre mňa skôr pocit, že "všetko je ako má byť", než pocit vlastnenia niečoho.
|
 |
|
ako odpoveď na :
1
|
... ˛˛byť sťastný znamená mať to , po čom človek túži." Nie nutne všetko , lebo každý ľahko pochopí , že by človek nikdy nemohol byť šťastný ... a šťastie , ako hovorý Kant , by bolo ideálom nie z rozumu , ale z imaginácie. Takže ak si želáme len to , čonemáme , nikdy nemáme , čo si želáme , preto nikdy nie sme šťastní. Nie preto , že túžba nikdy nebola uspikojená , život nie je až tak ťažký , ale preto , lebo ak sa uspokojí túžba , stráca sa to , čo chýba , stráca sa tak túžba. Keď už nemáme , po čom túžime , máme to , po čom sme túžili a po čom už netúžime. No keďže byť šťastný neznamená mať to , po čom človek túžil , ale to , po čom túži , nemôže k tomu nikdy dôjsť. Tak sa stane , že človek alebo túži po tom , čo nemá a trpí z tohto nedostatku , alebo má to , po čom túžil - a nudí sa , alebo sa človek ponáhľa túžiť po niečom inom. <André Comte - Sponville> |
|
|
|
