Žumpa

11. J.Tull 19.04.2024, 15:15

Netreba hľadať dôvody. Jeden je tu vždy - egoistický: odpustením prospievame hlavne sebe. A ešte jeden, ani nie tak dôvod, ako skôr uvedomenie: dokonalý človek neexistuje a tak, ako dokonalým nie som ja sám, tak ani druhí nie sú dokonalí a dopúšťame sa vzájomných ublížení... nie sme čisto racionálne bytosti, ale i značne emotívne...

8. Nadja 19.04.2024, 14:36

Čas je závislý asi aj od sily pocitu ublíženia... keby mi niekto pred očami mučil (moje) deti, asi odpustiť neviem.
Ale dôležité je, nájsť si dôvod, prečo odpustiť.

6. era 19.04.2024, 13:34

No veď tak to je - ak nás pocity prevalcujú, ak sa v nich utopíme, tak rozprávame všelijaké hlúposti.
Ale ak to niekto rozpráva aj po roku, tak to už je prípad pre psychológa.

5. ninka 19.04.2024, 13:06

Počkať. Vo chvíli, keď som v tom afekte hnevu, že au - to v sebe mám aj ja. Už ťa nikdy nechcem vidieťm je koniec. Zavrhnem. Ten stav odpustenia, je už iná kapitola - lebo veď s horkou hlavou prichádzajú nenávratné pocity či teda vyrieknuté slová, kt. si povieš možno iba sám v sebe, no život dostanú, ojooój.. .. .. 🐾 •°• 🐾

4. era 19.04.2024, 12:57

A myslím, že takí ľudia, ktorí hovoria: "Toho človeka nechcem už nikdy vidieť", sú len proste slabí voči vlastným citom - nedokážu uniesť vlastné pocity. Preto potrebujú "nevidieť".

1. era 19.04.2024, 12:22

Ako je to s odpustením? Je predsa jasné, že to nie je o zabudnutí. Človek potrebuje jasnú pamäť, jasné spomienky. Ide určite o niečo citové. O nejaké pocity, ktoré sa viažu k spomienkam na niečo, kedy druhý človek nekonal tak, ako sám sľuboval, že konať bude. V čom spočíva problém, ktorí niektorí majú, odpustiť? Viažu sa na spomienku, viažu sa na minulosť a pocity, ktoré minulosť priniesla. Odpustiť, to asi znamená: Žiť v prítomnosti, poučený o minulé zážitky, ale nezviazaný minulosťou. Č...