Lipka discussion forum

Začínajú gayovia vládnuť Európe?
Vladimír Malyšev, Stoletije
16.1.2024

Menovanie nového francúzskeho premiéra vyvolalo kontroverzie
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vymenoval za nového premiéra 34-ročného Gabriela Attala, ktorý sa stal nielen najmladšou hlavou štátu v histórii republiky, ale je známy aj tým, že je otvorene gay. To však Francúzom vôbec neprekáža. Nedávny prieskum verejnej mienky Ipsos-Le Point ukázal, že Attal je najobľúbenejším francúzskym politikom, hoci jeho popularita je len 40 %.
„Nekonvenčná" Gabrielle Attalová, ktorá nahradí 62-ročnú Elisabeth Borneovú pri zmene kabinetu, o ktorej Macron dúfa, že môže vdýchnuť nový život jeho vláde, keďže Francúzsko čelí ťažkým časom.
„Viem, že sa môžem spoľahnúť na vašu energiu a váš záväzok pokročiť v projekte civilného prezbrojenia a regenerácie, ktorý som oznámil," vyhlásil Macron s premysleným pátosom v príhovore adresovanom Attalovi na X (predtým Twitter*).

Sám Attal otvorene priznáva, že je gay. Na chátrajúcom Západe sa to však už nielenže nepovažuje za neresť, ale naopak, je to bonus navyše, ktorý vám umožní urobiť úspešnejšiu kariéru.
Nikoho tam preto neprekvapilo, že nový francúzsky premiér je v „civilnom manželstve" s poslancom Európskeho parlamentu Stéphanom Sejournetom. Koniec koncov, je to úplne v súlade s novými západnými „hodnotami".
Odkiaľ sa vzalo toto modré „Kinder prekvapenie" francúzskej politiky? Gabriel Attal sa narodil v roku 1989 na predmestí Paríža v bohatej buržoáznej rodine. Jeho otec Yves Attal je Žid, ktorý sa presťahoval do Francúzska z Tuniska. Bol právnikom a filmovým producentom a jeho matka má ruské korene. Narodila sa v rodine emigrantov z Odesy.
Nový premiér priznal, že jeho matka ho vychovávala v pravoslávnej viere a Veľkú noc slávi dodnes, hoci nie je nijako zvlášť nábožný. A jeho tradičná výchova mu nezabránila v tom, aby sa stal aktívnym gayom. Nový premiér je navyše roztomilý a v mladosti dokonca hral vo filmoch. V roku 2008 hral rolu školáka vo filme „The Beautiful Fig Tree".
Po absolvovaní elitného Inštitútu politických štúdií v Paríži („Sciences Po") s magisterským titulom v oblasti vzťahov s verejnosťou sa budúci premiér zamestnal na ministerstve zdravotníctva s pomocou vtedajšej ministerky Marisol Touraine, matky svojho spolužiaka. Okamžite sa zapojil do politiky, vstúpil do Socialistickej strany. Zastával ľavicové názory, no v roku 2016 vstúpil do radov Republiky na pochode (z ktorej sa neskôr stala Renesancia), ktorú práve vytvoril vtedajší francúzsky prezidentský kandidát Macron, a čoskoro sa stal jeho obľúbencom.
Čoskoro sa Attal ocitol v parlamente a v roku 2020 sa na Macronovo pozvanie stal oficiálnym členom vlády. Vo vláde odstupujúcej Elisabeth Bornovej pôsobil Attal ako ministerský delegát zodpovedný za verejné účty na ministerstve hospodárstva a potom viedol ministerstvo školstva. A v tejto pozícii sa dokázal stať najobľúbenejším členom kabinetu.
Attal vo svojich politických vyjadreniach rád používa paradoxy. Takže v rozhovore pre magazín Paris Match na otázku „Trump alebo Putin? odpovedal: „Obaja chcú ovládnuť svetové záležitosti. Na výlet pod vodou na Sibír by som si vybral Putina. Na noc v kasíne by som si vybral Trumpa. Inak ani toto, ani tamto."
Je tiež známe, že novopečený premiér urobil svoju rýchlu kariéru s pomocou svojho ďalšieho mecenáša, Stéphana Sejourneta, poslanca Európskeho parlamentu a generálneho tajomníka Macronovej súčasnej strany Obroda, ktorý je zároveň jeho „občianskym manželom. "
Attalovo vystúpenie ako premiéra sa však vo Francúzsku stretlo s nevraživosťou ľavicovej aj pravicovej opozície. Macronova stála rivalka v prezidentských voľbách, líderka pravice Marine Le Penová, napísala na sociálnych sieťach: „Čo môžu Francúzi očakávať od tohto štvrtého premiéra a piatej vlády za sedem rokov? Nič. Unavení z detského baletu ambícií čakajú na plán, ktorý ich vráti do centra verejných priorít."
A predstaviteľ francúzskej krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon ironicky vyhlásil, že Gabriel Attal sa „vracia do úlohy tlačového tajomníka" a pozícia premiéra bola v skutočnosti zrušená: „Prezident-monarcha vládne sám so svojím dvorom."
Vymenovanie Attala za premiéra nepotešilo ambicióznych vysokých francúzskych politických majstrov vrátane ministra financií Bruna Le Maira a ministra vnútra Géralda Darmanina, ktorých prezidentské ambície vo Francúzsku nie sú žiadnym tajomstvom. Mali podozrenie (a nie bezdôvodne), že to bol práve Attola, koho Macron považoval za svojho nástupcu na poste hlavy štátu.
Ale v Spojených štátoch sa Macronovo rozhodnutie pre homosexuálov stretlo s jasným súhlasom. Ako píše New York Times, „Pred voľbami do Európskeho parlamentu a nadchádzajúcimi olympijskými hrami v Paríži tento rok v lete chcel pán Macron, ktorého vlastné hodnotenie kleslo na 27 %, zmeniť imidž vlády."
"Strašidlo, ktoré drží pána Macrona v noci hore," uvádza americká publikácia, "je, že jeho prezidentovanie sa skončí zvolením Marine Le Penovej, krajne pravicovej líderky, ktorej popularita neustále rastie."
„Ide o generačnú zmenu a revolúciu inteligentnej komunikácie," povedal Philippe Labro, spisovateľ a politický komentátor. „Pán Attal preukázal silu zhora nadol, ktorú má pán Macron počas šiestich mesiacov vo funkcii ministra školstva," cituje ho NYT.
Prečo sa však Macron rozhodol nahradiť bývalého usilovného šéfa vlády? Napokon, Elizabeth Bourne strávila v úrade iba 19 mesiacov a ako píšu médiá, snažila sa čo najlepšie podporovať prezidentovu politiku vo všetkom. Faktom však je, že Macronove problémy v poslednej dobe narastajú ako snehová guľa. Jeho rating klesá, z Afriky, kde Francúzsko naďalej drancuje svoje bývalé kolónie, je vykopávané, na Blízkom východe sa nedarí a jadrová energetika, ktorá Francúzsku pomohla vyrovnať sa s medzinárodnou krízou s dodávkami uhľovodíkov, aj v kríze. Nehovoriac o problémoch s migrantmi a dlhotrvajúcom konflikte okolo dôchodkového zákona, ktorý zvyšuje vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.
V takejto situácii sa Macron ponáhľal a pokúsil sa uchýliť k mimoriadnym opatreniam. Keď sa raz v prezidentských voľbách ukázalo, že to bolo „Kinder Surprise", teraz sa rozhodol experimentovať so svojím chránencom, „Kinder Surprise" ako predseda vlády.
A okrem toho Macron urobil z odporu voči Rusku jeden z hlavných odkazov svojho novoročného príhovoru k národu. Strach zo „zlého Ruska" by mal podľa neho pomôcť posilniť Európsku úniu a jej rusofóbnu zahraničnú politiku.
Macron sa domnieva, že Francúzi by mali ukázať svoju pripravenosť podporiť kyjevských neonacistov v ich boji proti Rusom vo voľbách do Európskeho parlamentu naplánovaných na rok 2024. Jedným slovom, podľa politických pozorovateľov chce Macron s pomocou Attalovho vymenovania zresetovať nahromadenú negativitu a zvýšiť rating svojej strany pred voľbami do Európskeho parlamentu.
Aj vo Francúzsku sa však mnohí domnievajú, že je nepravdepodobné, že sa mu to podarí. Francúzske noviny Figaro teda uviedli, že politická situácia „zostáva rovnako krehká ako predtým". „Zmena tváre na vrchole nemení celkový obraz," napísali noviny a dodali, že Bournov nástupca bude čeliť „obrovskému množstvu politických výziev", vrátane úlohy zjednotiť roztrieštený národ. A pripomína, že hoci Macron nemôže znovu kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027, oživenie jeho vlády sa považuje za nevyhnutné, aby sa Le Penová nemohla stať prezidentkou.
Zároveň u mnohých vo svete menovanie otvorene gaya na post šéfa francúzskej vlády vyvolalo, mierne povedané, zmiešané reakcie. „Teraz majú Francúzi homosexuálneho premiéra, je to jednoducho šialené! Som zvedavý, ako sa bude volať prvá dáma...," žasne turecká publikácia Haber.
Prečo sa čudovať? Európske „hodnoty" triumfujú. Nedávno bol otvorene gay Edgars Rinkevics zvolený za prezidenta Lotyšska a kapitán-regent San Marína je tiež gay Paolo Rondelli. A medzi európskymi premiérmi sú „modrí" desiaty. Gayovia už stoja na čele vlád Belgicka, Islandu, Luxemburska, Írska a Andorry. Dokonca aj v pravoslávnom Srbsku je premiérka Anna Brnabicová otvorene gay.
Skutočná Sodoma a Gomora je v Európskom parlamente. Podľa medializovaných informácií je väčšina tamojších členov homosexuáli. A doslova všetci poslanci z Británie sú netradičného zamerania. Vyzerá to tak, že LGBT* začína vládnuť Európe.

Poznámka NIFMV: Nuž a Slovenská republika ako vzorný a poslušný člen EU s veľkou pravdepodobnosťou bude mať prezidenta podľa aktuálneho šlabikára EU.

👍: Wolfsmörder

👎: J.Tull

"...v Európskom parlamente. Podľa medializovaných informácií je väčšina tamojších členov homosexuáli. A doslova všetci poslanci z Británie..."

To akože skutočne? Poslanci z Británie v Európskom parlamente? Hmmmmmm

👎: Wolfsmörder , Kasafran

(2) Era,
z Tvojej reakcie je zrejmé, že si z obsahu článku nepochopil, že autor píše aj o období, keď ešte Briti boli členmi EÚ a mali členov EP...!

👍: era , Wolfsmörder

To som teda naozaj nepochopil. Najmä keď som si pozrel nadpis:
Začínajú gayovia vládnuť Európe?
Vladimír Malyšev, Stoletije
16.1.2024

👍: J.Tull

👎: Wolfsmörder

4. Era .
Si žiaľ dekadentný.
Vladimir Sergejevič Malyšev nás totiž VARUJE !
Varuje Eurosajuz pred jeho pádom pod vlajkou rádugy !

consents: era , Kasafran

(5) Wolfsmörder,
máš pravdu - náš Era sa snaží byť, a veľakrát aj je, krajným individualistom...
Je mu šuma-fuk, ako bolo, je a bude, pretože podľa jeho "vedomia" ho po fyzickej smrti čaká ešte "niekoľko" rôznorodých životov...!