Lipka diskusné fórum

Nedávno vyšiel z Pápežskej biblickej komisie nový dokument o biblickej antropológií s názvom Čože je človek? Je to prehľad biblickou antropológiou. Hneď na úvod sú však aj podnetné slová o interpretácií Sv. písma. Niečo som vám prepísal v nádeji, že to niekoho zaujme:

5. Sväté písmo je Božím slovom, je proroctvom, ktoré treba počúvať a ktorému treba prejaviť poslušnosť a úctu. Z toho vyplýva, že sa nemá „pridať“ ani „ubrať“ niť z toho, čo bolo zjavené (porov. Dt 4, 2; 13, 1; Jer 26, 2; Zjv 22, 18 – 19), a že posvätný text sa má vysvetľovať v tom istom Duchu, v ktorom bol napísaný (porov. Dei verbum, § 12).

Výklad je – alebo ešte lepšie – má byť úkonom poslušnosti. Teda poslušnosť voči tomu, čo Pôvodca chcel vyjadriť, vyžaduje schopnosť rozlišovať medzi tým, čo je v biblickom texte postatnou súčasťou Zjavenia, a tým, čo je, naopak, iba dobovo podmieneným vyjadrením, vyplývajúcim z mentality a zvyklostí určeného dejinného obdobia. Je pomerne jednoduché chápať, že rituálne predpisy už z dôvodu svojej symbolickej povahy podstupujú rôzne obmeny už aj v rámci samotnej biblickej tradície, a treba preto pochopiť, čo sa chcelo nimi naznačiť, nie brať ich v ich doslovnosti; to isté sa dá povedať vo vzťahu k právnym ustanoveniam, osobitne v oblasti trestného práva, ktoré v priebehu storočí až po súčasnosť podstúpilo viaceré úpravy (...)

6. Poslušnosť Svätému písmu sa netýka iba jeho obsahu ale rozvíja sa aj v osvojení literárnej formy, ktorou je Božie posolstvo sprostredkované. Biblia je v prvom rade podaním dejín Boha s ľuďmi, dejín zmluvy od počiatku sveta po eschatologické zavŕšenie. Sväté písmo neslobodno chápať ako súpis dogmatických vyjadrení (o Bohu a o človeku), ale skôr ako dosvedčenie Zjavenia v dejinách. Spôsob jeho vyjadrenia patrí prevažne skôr do symbolickej roviny ako do roviny čisto konceptuálnej; práve preto Písmo pripúšťa a podnecuje k nepretržitému úsiliu interpretatívnej aktualizácie, vždy vernej a vždy novej (porov. Mt 13, 52)

...celk0m pekny vyklad ma aj tesc0...