Lipka diskusné fórum

Veterné elektrárne zosilňujú sucho...
PETER KALINA, Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2
03.01.2024

Severozápadné a severné prúdenie prináša do Európy vlahu. Prúdenie z Atlantiku je dané prevažne Golfským prúdom a geografiou nížin a pohorí v Európe.
Pyreneje, Alpy, Karpatský oblúk, Škandinávske vrchy, Severonemecká nížina, nížiny v Poľsku, Pádska nížina a Podunajská kotlina významne ovplyvňujú prúdenie vzduchu.
V ostatných desaťročiach sa v Európe stále častejšie vyskytujú anomálie extrémneho sucha a prívalových dažďov. Je rozšírený názor, že tieto anomálie spôsobuje zvýšená produkcia C02 a otepľovanie planéty. Z tohto dôvodu je snaha odklonu od fosílnych palív a orientácia na zelené energie,napríklad na veterné turbíny.

Moja hypotéza
Predkladám hypotézu, že výstavba veterných elektrární významne zosilňuje nepriaznivé extrémy počasia v Európe (sucho, zrážky), ktoré zapríčiňuje nadmerná produkcia C02 a otepľovanie planéty. Hypotézu zakladám na fyzikálnom zákone o zachovaní energie a na zmene topografickej situácie Európy spôsobenej veternými elektrárňami. Negatívny vplyv veterných elektrární je okamžitý oproti vplyvu emisií C02. Znižovanie emisií má hlavne globálny vplyv a prejaví sa v dlhšom časovom období.

Zákon zachovania energie
Veterné elektrárne sa umiestňujú tam, kde sú najpriaznivejšie veterné pomery. Lemujú pobrežie západnej Európy. írske more, Severné more, Biskajský záliv a najmä Severné more pôsobia ako urýchľovací lievik pre západné a severozápadné prúdenie. Je to ideálne prostredie pre získavanie elektrickej energie z vetra.
V súčasnosti je inštalovaný výkon veterných elektrárni asi 70 000 MW; cieľ do roku 2030 je 150 000 MW
Zo zákona o zachovaní energie vyplýva, že keď sa odoberie určite množstvo energie zo vzdušných prúdov, ich dosah sa skráti. O koľko?
Pre porovnanie, jeden blok jadrovej elektrárne má výkon asi 1 000 MW Vzdušné prúdy, prinášajúce vlahu do Európy, sú ochudobňované o energiu inštalovaného výkonu 70 a cieľovo až 150 blokov jadrových elektrární plus o straty z účinnosti (cca 0,35) veterných turbín. Toto množstvo nie je zanedbateľné, aj keď energia vzdušných prúdov je rádovo vyššia.
Zákon zachovania energie stále platí. Prúdenie vzdušných prúdov od Atlantiku je ochudobňované o takéto množstvo energie. Toto množstvo znižuje dosah prúdenia, ktoré je rozhodujúce pre zrážkovú činnosť.

Veterné elektrárne vytvárajú nový pás „pohoria“, ktorý skracuje dosah vlhkého atlantického prúdenia a vytvára nové suché oblasti.
Severné Taliansko, východné Poľsko, južná Morava, Záhorie, východné Slovensko a východné Maďarsko budú sužované narastajúcim a dlhotrvajúcim suchom s negatívnym dopadom na poľnohospodárstvo a na biodiverzitu krajiny.

Zmena mapy Európy
Pohoria ovplyvňujú prúdenie vzduchu, počasie aj zrážky. Veterná elektráreň je turbína s vrtuľou na stožiari, pričom jej najvyšší bod je 150 - 250 metrov nad terénom. Plocha opisovaná krídlami vrtule predstavuje asi 4 futbalové ihriská. Väčšina pohorí má predhoria, ktoré sa postupne zvyšujú, plynule vytláčajú prúdenie smerom hore, odpor je tam nižší. Veterné elektrárne predstavujú skôr kolmú stenu.
Víry a turbulencie ovplyvňujú vzdušné prúdy. Každá veterná elektráreň, turbína, je generátorom a zosilňovačom vírov a turbulencií. V technických vedách sú tieto javy skúmané pri navrhovaní vodných turbín.

V prírode je turbulentné každé prúdenie vzduchu, teda aj bez veterných elektrární. Veterné turbíny zvyšujú hodnoty turbulentného prúdenia. Pri turbulentnom prúdení rýchlosť a tlak oscilujú v priestore a v čase. Ak sa dosiahnu extrémne hodnoty, prejavia sa prudkými búrkami a prívalovým dažďom. Vyrovnanie extrémnych hodnôt sa deje v lokálnych oblastiach Európy, kde sa predtým prvalové dažde nevyskytovali.

Vzhľadom na odber energie veternými elektrárňami majú vzdušné prúdy skrátený dosah a majú menej vlahy, strácajú ju v prívalových dažďoch ešte na pobreží západnej Európy.
Z hypotézy a z mapy Európy vyplýva, že suchami budú stále viac sužované poľské nížiny, Pádska nížina a Podunajská kotlina.
Pri Pádskej nížine sa prejaví aj oslabenie prúdenia na prekonanie Álp. Prívalové dažde sa budú vyskytovať náhodne, ale budú sa vyskytovať najmä v západnej Európe - vo Francúzsku, v Holandsku a v Nemecku.

Táto hypotéza sa potvrdí, ak sa zistí korelácia medzi časovou osou inštalácie veterných elektrární a extrémami počasia. Cieľom tejto hypotézy je podnietiť komplexné skúmanie vplyvov veterných elektrární na celú Európu.
Po spoznaní problému sa upraví dizajn veterných turbín a ich rozmiestňovanie. Znalosť presnej topografie veterných elektrární, histórie meteorologických údajov a matematické modelovanie umožňuje exaktné skúmanie týchto javov.
Opäť je tu paradox, že negatívne účinky veterných elektrární sa prejavujú najmä mimo krajín, v ktorých vzniká benefit.

Zaujímavá myšlienka, že ak zbúrame veterné elektrárne, globálne oteplovanie ustane...

Myslím, že také niečo tam nebolo tvrdené.

Prívalové dažde sú dôsledkom čoho? 🙂

Netuším.

Čoho?