UŽ STE SI KOPLI DO SOCIALIZMU?
Po česky: do bolševika? Poponáhľajte, môže sa stáť, že si nekopnete ani do futbalovej lopty. Zlo naberá na obrátkach, však bratia v zisku. Už to nie je ako za socializmu, hrať sa za bony na disidentov, či piť proti režimu; aj takí hrdinovia boli.
Blížime sa k bodu, že stačí povedať, že vonku sneží, a vykopnú vám dvere. A ani neviete,
za ktoré z tých dvoch slov. Berú nám slobodu slova. Nariekajú bojovníci z novembrových barikád, včerajší stúpenci Slobodnej Európy a jej NATOÚnie, blogeri, alternatívne médiá a mnohí, Preblúdení i Prebudení. Keď už si myslíte, že pomenujú príčiny tejto šťastnej chvíle pravdivo, kopnú si do komunistov. Že oni to robili rovnako.
Že v rodinách sme mali dva názory, jeden na doma, druhý na verejnosti. Neviem ako kde, u nás sme mali len jeden, odvodený z Desiatich božích prikázaní. Nemali sme pokušenie rozkrádať majetok v socialistickom vlastníctve, a heslo vymyslené našim triednym priateľom: kto nekradne, okráda svoju rodinu; u nás bolo len na trpké pousmiatie. 16. januára 2023 sme prejavili prirodzenú vďaku k našim osloboditeľom, k obetiam Čevenej armády osobitne.
Pri výročí SNP sme si vždy pripomenuli aj francúzskych partizánov, ich ťažké boje pri Strečne. Lámanie pečatí, od Bohuša Chňoupka, bola pre nás pieta s veľkou úctou. A Biela Pani z Trenčína žije, v čestných a statočných ľuďoch určite. Nepovažovali sme za hrdinstvo hanobiť autority štátu a strany, ani naše symboly.
Vedeli sme rozlíšiť zlyhania jednotlivcov od celku. Napokon, aj apoštoli mali svojho Judáša. Vážili sme si sociálne istoty. Lebo cesta k nim bola plná obetí. Už sa zabudlo na chudobu, biedu, na zaostalosť Slovenska, východného osobitne; na štrajky a streľbu do
(nie len) krompašských robotníkov za tatíčka Masaryka, za kapitalizmu. I na Benešovú
krvavú stupaj. Vážili sme si pokoj a mier, poriadok a bezpečnosť na uliciach. Vážili sme
si prácu a ľudí práce. Krikľúňov, nefachčenkov a špekulantov bolo aj za socializmu
neúrekom. Vtedy boli na okraji spoločnosti, nie ako dnešní bezdomovci, ale ako morálne
nuly a hrdinovia IV. cenových skupín. Dnes ich epigóni sedia na piedestáloch moci,
v kľúčových funkciách štátu a rozhodujú o našich osudoch. V polícii máme dve polície,
medzi sudcami a prokurátormi dvojaké metre; z Ústavy len zdrap papiera. Dva názory,
s tragickými následkami pre všetkých, aj pre nezúčastnených. Už viete za čo ste tak
úspešne havlovali? A kopaním havlujete ďalej.
Sloboda slova je témou dňa, v istom zmysle aj vždy bola. Neraz sa cituje výrok
Voltaira, Nesúhlasím s vašim názorom, ale do posledného dychu budem brániť vaše
právo naň. Treba však doplniť, že jeho pravdivosť je relatívna. Platí len za určitých
okolností. Inak môže byť nebezpečný. Stačí ak si doň dosadíme náplň od Hitlera,
Banderu, Pinocheta a iných majstrov zločinu. Budeme tak obhajovať holokaust, vojny,
násilie a vraždenie.
Všetko má svoje hranice, v spoločnosti i v prírode; i nekonečný Vesmír ich má,
v nekonečne. Koľko času potreboval Stvoriteľ, aby definoval hranice (aj) slobody slova?
Že nič také nepoznáte? A čo hora Sinaj, krátky míting s Mojžišom? Desať prikázaní.
V nich sú hranice pre obe strany: pre tých, ktorí sú zodpovední za ich stráženie, i pre
tých, ktorí ich musia rešpektovať. Povedané inak, pre všetkých, aj pre ateistov, a sú
rovnaké: všeľudské hodnoty. Život, mier, muž, žena, otec, matka; ostatné si odvodíte.
Alebo ich nájdete v Zbierke zákonov života, našich tradícií, hodnôt našich predkov,
v ich práci, odriekaní a trápení. V dedovizni.
Z pohľadu kybernetiky medzi kľúčové vlastnosti každého systému patrí udržiavanie a obnova rovnováhy. Každý systém je dynamický, meniaci sa i zároveň stabilný. Ako to funguje, popisujú najvšeobecnejšie zákony dialektiky, sú len tri, ale presne a bez medzier. Aj ľudská spoločnosť organizovaná v štáte toto musí rešpektovať, vo svojich právnych, politických a morálnych normách. Opakom je chaos, anarchia, občianska vojna. Alebo aspoň vláda v demisii.
Za socializmu spomínané normy sledovali rozvoj celej spoločnosti, aj takých, ktorí nepatrili k jej oporám. Aj disident-flákači, pseudoumelci, neodmysliteľní pomocníci Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky, mali právo na vzdelanie, na bezplatnú lekársku starostlivosť, na prácu, na byt a iné. Systém otvorene a jasne definoval pravidlá, ktoré zabezpečovali jeho stabilitu a rozvoj. Boli odvodené z historickej úlohy robotníckej triedy: odstrániť vykorisťovanie človeka
človekom, chudobu, biedu, vojny a násilie, nerovnosť a nespravodlivosť. A s rozvojom
výrobných síl postupne vybudovať beztriednu, sociálne spravodlivú spoločnosť. Mier
bol atribútom takéhoto snaženia, politiky strany.
Taký bol ideál, ktorý sa formoval celé stáročia, od ranného kresťanstva. Bol mravný? Zodpovedal všeľudským hodnotám?
Toto boli a sú najväčšie hriechy komunistov, vedúcej sily spoločnosti. Výsledky 40 rokov
takejto gigantickej práce sa dajú porovnať, aj čisto matematicky: v ekonomických
a sociálnych ukazovateľoch, s výsledkami systému, ktorý ho nahradil. S dneškom. Že
súčasné sú tragické? A v každej oblasti? Takže, milovníci kopanej, ak dvaja robia to
isté, ešte to nie je to isté. Aj v slobode slova. Meradlom i dôkazom je skutočný život ľudí
práce.
Že ideme z kopca je zrejmé aj vládnucej elite. Čísla nepustia, a nie len tie za elektrinu či plyn. Vyhliadky sú ešte desivejšie. Poľskí katolíci, Pilsudského a Wojtylovi kresťania, sa nevedia dočkať vojny s Ruskom. Agituje sa. Aj takí, čo neabsolvovali ani len základnú vojenskú službu. A ktorí netušia akú ničivú silu má obyčajný granát. Ako je byť v zákope pri mínusových teplotách, a to bez toho, aby po vás strieľali. Žoldákom bez hraníc je to jedno, ich hodnotový svet, opretý o drogy a alkohol, končí s krvavým dolárom vo vrecku. Tma.
Nezabiješ, nepokradneš? Práve naopak, ako to bolo v celých ich euro-atlantických dejinách! Kolonizátori všetkých krajín, nezmenili sa. Že naši spojenci? Bože, uchovaj! Kapitalizmus ako systém je dlhodobo v kríze. Je to vlastne jeho prirodzený stav.
Systémový. Neveríte? Čítajte, aj dvakrát:„Ako prekonáva buržoázia krízy? Jednak násilným ničením veľkého množstva výrobných síl, jednak dobývaním nových trhov a dôkladnejším využívaním starých. Teda ako? Tak, že pripravuje všestrannejšie a mohutnejšie krízy a zmenšuje prostriedky na zabránenie kríz.“
Žeby o dnešku, o odpojení sa od ruského plynu, ropy, o deindustrializácii? Dva světříky a blázni vo vláde? Ani náhodou, tak ako ani vojna na Ukrajine; pani Merkel to nakoniec priznala.
A ten citát? Má 175 rokov, Marx, Engels; Manifest komunistickej strany.
Podľa niektorých českých ekonómov, len z Česka ročne vytečie cca 800 miliárd korún; pravda, tým správnym smerom. Zo Slovenska, pri všetkej skromnosti, to bude asi polovica; spolu 1.200 miliárd korún. Aká je výška účtu za 33 rokov? Komu, a do akých rúk sme odovzdali dnešok a našu budúcnosť? Nie je to všetko, prirátať treba aj zadlženosť, do ktorej nás zavliekli (za Husáka nulová). A stále to nie je všetko, len dve tretiny. Zvyšná tretia, najbolestivejšia, je naša minulosť, v tom najširšom zmysle slova:
nestala sa produktívnou silou vývoja! Strom bez koreňov. Materiálna stránka veci je smutná, časom sa dá aj obnoviť. Ale. Pozrite sa, denne, do rodín, do škôl, do nemocníc, do kostolov, do zrkadla; ako žijeme? A ako chcú, aby sme žili?! Už ste si, prosím, kopli do bolševika? Do seba a do svojich detí?!
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
PhDr. Michal Dieneš, CSc.
16. januára 2023