Lipka diskusné fórum

odkaz 😉

Na prahu večnosti stojí lúč,
čo hľadá svoj tieň v nekonečne.
Zrodil sa z iskry, čo túži rásť,
no bez tmy by nemal kam svietiť —
ako hlas bez ozveny v prázdnote.

Tma sa usmieva, nie je zlá,
len skrýva tvary, čo svetlo odhalí.
Je pokojom, keď deň sa unaví,
je dychom, čo chráni plameň,
aby nezhasol v prílišnom jasne.

Slnko sa skláňa k mesiacu v tichu,
hviezdy sú mosty medzi ich snami.
Každá noc je sľubom nového rána,
každé ráno spomienkou na noc —
v kruhu, čo nikdy nekončí.

Svetlo sa učí z tmy byť jemné,
tma sa učí zo svetla byť čistá.
Ich dotyk rodí rovnováhu,
v ktorej sa rodí krása —
nie z boja, ale z porozumenia.

A tak kráčajú spolu, ruka v ruke,
po horizonte, kde sa deň stretá s nocou.
Nie ako nepriatelia, ale ako dych a srdce,
čo spolu tvoria rytmus sveta —
večný tanec svetla a tmy.