Lipka diskusné fórum

odkaz 😉

V strede kruhu ticho znie „Om“,
uzol svetla spája všetky tóny.
Červené a modré sa prelínajú —
ako dych, čo spája protiklady v jedno.
V tom tichu sa rodí pamäť hviezd,
že všetko, čo jestvuje, sa poznáva navzájom.

Na okrajoch sveta horia staré príbehy,
každý v inej farbe, v inom jazyku.
No keď ich položíš vedľa seba,
ich iskry sa dotknú a splynú.
Nie je v nich boj, len rôzne tvary ohňa,
ktorý hľadá cestu späť k svojmu zdroju.

Cesty sa krížia ako dráhy planét,
každá nesie inú pravdu, inú pieseň.
No všetky obiehajú okolo jedného jadra,
ktoré nepatrí nikomu a patrí všetkým.
Tam sa končí oddelenosť,
tam sa začína domov.

A keď sa pozrieš do stredu mandaly,
uvidíš seba — nie ako jednotlivca,
ale ako miesto, kde sa všetky príbehy stretajú.
Om je tvoj dych, uzol je tvoja pamäť,
a svetlo medzi nimi je to, čo ťa vedie.
Tak sa rodí Omnizmus:
z pochopenia, že všetko je jedným pohybom.