NIE, ŽEBY SOM CHCEL OBHAJOVAŤ BÝVALÝ REŽIM...!
Až takto odvážne, a otvorene sa nám prihovárajú niektoré autority. Ešte to
priklincujú tým, že nikdy neboli v strane. A tí najstatočnejší dodajú, že nemali radi ani
komunistov. Bežný, pospolitý ľud, ten, ktorý bol nepoškvrnenými disidentmi vyvedený
na námestia, a do štrajkov, podvedený od prvých chvíľ, ten si šepká niečo iné. A dávno.
A ľutuje.
Facka, trvajúca takmer 35 rokov je rukolapná. Chudoba materiálna i mravná,
drahé byty, zlikvidovaná potravinová sebestačnosť, nekvalitné, zdravie poškodzujúce
potraviny (a lieky ?); bezdomovci, žobráci, falošná sloboda, charita i hra na charitu,
drogy, násilie všetkých druhov, mládež ničená od detstva podsúvaním absurdných
tupostí voči jej prirodzenosti – proti životu samotnému, rozvrátené školstvo, cirkev
ukojená reštitúciami (zbabelo žehnajúca Adamovi a Adamovi, či Eve a Eve), odmietanie
mieru, propagovanie vojny; a podpora fabrík na výrobu zbraní pre zabíjanie sa bratov
Slovanov.
Robili by ste v takejto fabrike? Ako chutí takáto zakrvavená protektorátna
výplata? Vedia o tom aj vaše deti? Toto všetko, a ešte oveľa viac, za koordinovaného
útoku cudzineckých légií-médií orgazmuje permanentným chaosom v politike. Časť z
nej celkom otvorene presadzuje záujmy Kolektívneho Prepadu; euroatlantický diktát!
V rámci lumpeninteligencie vznikla organizovaná, a dobre platená vrstva
protinárodných síl, na čele s mimovládkami. Nemá žiadne zábrany; politické, právne,
ani morálne. Idú podľa kalendára z roku 1933. Bratia v Kristu, toto sú naše hodnoty?
Tento ponovembrový Nerozvoj sa koncentrovane premieta do nášho spôsobu
života. Nie len, že nám ukradli národný majetok, našu vytrápenú dedovizeň, sociálne
istoty, zničili aj každodennú radosť a pohodu zo života: nevieme žiť! A tí najzúfalejší
ani žiť nechcú. Štatistiky samovrážd, predčasných úmrtí, ale i vrážd?
Ak bývalému režimu, teda socializmu, môžeme vytknúť nejaké chybné kroky,
tomuto nemožno pripísať nijaký – ani jediný – krok pozitívny. Pre ľudí práce; poznáte?
Začnime Ústavou, čo všetko nám v nej popísali, či odpísali z tej starej: bezplatné
zdravotníctvo a školstvo, sloboda názoru, nijaká cenzúra; bla, bla, bla. Ľudovo sa tomu
hovorí grc, s.r.o. Nie, nie je to vulgarizmus, ale filozofická kategória k označeniu
ponovembrovej reality. Znalci Lenina vedia, že som si pomohol jeho definíciou hmoty
(Materializmus a empiriokriticizmus). Aké hrozby viseli nad našimi životmi za
socializmu, za komunistov, a aké visia dnes? Ak sme statoční, nazrime do našich
spomienok, do dokumentov, písaných i obrazových, tej doby; do rodín, do učebných
osnov, do trávenia voľného času, do akejkoľvek oblasti! A kriticky, a objektívne
porovnávajme. Že nezaspíte? Ak ste ako ovce – bez ohľadu na vek - štrngali, ani si
nezaslúžite. Nie pre chybu vtedajšiu, ale pre nevyužité opravné termíny. A dekanský
nebude! Ani na Ukrajine. Prečo? Nemali ho ani Adam s Evou.
Trocha teórie. Každá spoločnosť má určité usporiadanie vlastníckych vzťahov,
na ktorých stojí. Ten, kto vlastní výrobné prostriedky – vrátane bánk - ten diktuje na
akých normách bude spoločnosť, režim, fungovať. Čo sa označí za dobré, mravné a
demokratické, a čo naopak. Preto aj prvý útok na socializmus sa viedol cez privatizáciu:
aby nás vyvlastnili, aby nás zbavili národného majetku. Ako inak zaručiť slobodu
vykorisťovania? Aby to bolo úspešné, musel sa celý bývalý systém znevážiť, pourážať.
Aj s osobnosťami, ktoré ho reprezentovali. Tón, ako neraz v našej spoločnej česko-
slovenskej histórii, udávala Praha. Podívej se Gusto, jak je tady husto. A zaplnená
Letenská pláň úprimne jasala. Zazdila to ešte, prvýkrát a určite aj naposledy, masovou
riekankou Otče náš vezdejší. Lebo o modlitbu, aj keď ju nahlas Havlovým veriacim
predšepkaval malý kňaz, nešlo. Pozrite zábery, väčšina tieto slová slyšela napoprvé!
Zaoceánski scenáristi postupovali citlivo a presne; vybrali z našej minulosti
chyby evidentné, ale aj vymyslené, dobre zveličené, a očistené od historického kontextu.
Úspešnosť zaručená. Hlupáci a naivní ani vtedy, ani dnes nechápali, že prichádzajú nie
len o minulosť, ale aj o budúcnosť; svoju i svojich detí. Lebo aj minulosť je, a môže byť,
produktívnou silou vývoja. Ani náš osobný život nie je iný, však.
Všetkému, čo sa dnes divíme, a nechápeme, je už dávno popísané. Celé generácie
mysliteľov, humanistov, publicistov sa zamýšľali nad fungovaním sveta. Mozaiku analýz
špičkovo poskladali, učene povedané, syntetizovali dvaja mladíci, Marx a Engels.
Manifest komunistickej strany (1848) je nie len o histórii, a dnešku, ale aj o našej
budúcnosti. Kto neverí, nech sa začíta. A ešte jedno dielko, aby (sme) súčasnosti
porozumeli, aj v alternatívnych médiách; je od Lenina (1916), Imperializmus ako
najvyššie štádium kapitalizmu. Pointu prezradím, ale štúdium to nenahradí. Blahobyt
menšiny a úpadok väčšiny, národne i globálne, je založený na tom, že systém je
generovaný na parazitovaní, odumieraní a zahnívaní. Že je to absurdná, a istá cesta do
pekla? Samozrejme.
Dobrým úvodom k chápaniu dneška, ale i socializmu – prečo vznikol - môžu byť
aj myšlienky Karla Čapka. „Na císařských statcích se de facto nevolnictví udrželo i po
devětačtyřicátém roce; (rozumej 1849) vemte si, že můj otec musel žádat panstvo
o dovolení, abych směl jít na reálku... Po lovu jedli páni v lese v myslivně a sluhové
házeli lidem zbytky, a ti se o něj prali.“ Šťastné, slobodné, demokratické a mravné
obdobie, však. Pre koho? Pre akú spoločenskú triedu? Pre aké rodiny, a pre aké deti?
Ak odhliadneme od javových stránok, ak abstrahujeme od obalu a prejdeme
k jadru veci, nevrátili sme sa slávnym prevratom do oných čias? Kulisy, i panstvo je iné,
ale len navonok; vykorisťovanie, útlak, nedôstojný život – hádzanie zbytkov - to všetko
máme späť! Sluhov nahradili mimovládky, a v slobodných voľbách, namiesto výberu
najlepších z najlepších, si slobodne vyberáme kto nás bude v novom, v ďalšom období
ohlupovať a okrádať (Lenin). Koľko Top strán vzniklo po prevrate na hodnotách
panstva?! Ako hodujú oni, a ako hodujú naivní a hlúpi?
Socializmus vznikol ako dôsledok nespravodlivého usporiadania spoločnosti, nie
inak. Jeho obnova a renesancia nie je otázkou vkusu, individuálnych predstáv či znalostí
o fungovaní sveta. Dnes je aj otázkou prežitia ľudstva vôbec. Dá sa inak zabrániť
hlásanej a plánovanej depopulácii ? S očkovaním pre zabíjanie? S potravinami a liekmi
na ničenie zdravia? S mládežou, ktorej zničia aj to, čo sa ešte nerozvinulo? S kostolmi
prerobenými na bary a diskotéky?
Podstata socializmu sa dá vyjadriť rôzne, od exaktne vedeckých myšlienok
o spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov, aj inak. Jeden z najväčších česko-
slovenských spisovateľov, Karel Čapek (otec bol Slovák) sa vyjadril takto:
„Chceme-li zvýšit mravnost, postarejme se, aby lidé krásně, čistě a zdravě bydleli, aby se
matky plněji mohly věnovat dětem, aby si lidé poctivou prací mohli vydobýt živobytí
a domova.“ Líbí se? Mne veľmi. Lebo je to pravdivé, a odskúšané. Nestojí takýto režim,
takéto všeľudské hodnoty za obhajobu? Verejne a nahlas?!
A pre tých, ktorí sa pýšia, že neboli členmi strany, aspoň zopár z povinností
člena: byť príkladom vzťahu k práci, vzdelávať sa, dbať o hospodárnosť, chrániť
spoločenské vlastníctvo, byť príkladom v plnení povinností, byť príkladom v osobnom
živote, vo vzťahu k rodine a starostlivosti o výchovu detí; byť skromný, pravdivý
a čestný.
Socializmus nebol postavený na povinnosti mať rád komunistov, členov strany.
Systém svojimi normami chránil hodnoty slúžiace celej spoločnosti, za ktoré strana – jej
členovia – niesli politickú a mravnú zodpovednosť. Obrazne povedané, mali naložené na
svojich ramenách viacej, a to na základe dobrovoľnosti. Vzájomná úcta, disciplína,
poriadok a príkladnosť; k tomu symboly práce, kosák a kladivo, ťažké hriechy, však?
Celkom, a zámerne sa zabudlo na obete z ich radov, keď sa viedli boje proti
sociálnemu a národnostnému útlaku v minulých storočiach. Keď sa do štrajkujúcej
chudoby, do robotníkov strieľalo, keď sa zatváralo a šikanovalo len za to, že chceli
dôstojne žiť, že se nechtěli prát o zbytky po panstvu. A čo obete v boji proti fašizmu?
Husák, a jeho partajníci, si zaslúžili úctu, a nie len za Slovenské národné povstanie.
Naivní a hlúpi ani po 35 rokoch nepochopili čo im vzali, a čo za to dostali. Ako
dieťa, i dlhšie potom, som nechápal dedičný hriech. Ako môžem byť zodpovedný za
niečo, čo som nespáchal, nespôsobil? Adam s Evou vypadli z raja, a tiež som nechápal,
ako mohli urobiť takú hlúposť. Prišiel november 89, a všetko sa vyjasnilo. Vypadli sme
z dôstojného, pokojného a mierového života. A máme nanovo aj dedičný hriech : voľby
ako listina pre sčítanie hlupákov. A ako ho zmazať?
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac...!
PhDr. Michal Dieneš, CSc.
10. február 2024
