NAJVÄČŠIE HRIECHY KAROLA MARXA
(K 205. výročiu jeho narodenia)
Ako prvý humanista a mysliteľ odkryl, a s matematickou presnosťou doložil, ako funguje kapitalizmus. Ako vzniká bohatstvo v spoločnosti, kto ho vytvára a ako sa (nespravodlivo) rozdeľuje. Teória nadhodnoty. Utopickí socialisti už pred ním nastolili všetky otázky, on na nich, ako skromne poznamenal, dal len odpoveď. Odtajnil príčiny chudoby, vykorisťovania, vojen a násilia, a ukázal aj cestu ako to zmeniť. S Engelsom spolu vysvetlili, a definovali podstatu človeka ako sociálnej bytosti: Človek je súhrn spoločenských vzťahov. Spojil dialektiku s materializmom, vytvoril revolučný nástroj poznania dejín, prírody, ľudského myslenia a nášho bytia vôbec. Otvoril vstupnú bránu k Človečenstvu, nie v nebi a po smrti, ale tu a teraz, na Zemi.
Hlavné v Marxovom učení je, že objasnil historickú úlohu robotníckej triedy (Lenin).
„Namiesto starej buržoáznej spoločnosti s jej triedami a triednymi protikladmi nastúpi
združenie, v ktorom slobodný rozvoj každého jednotlivca je podmienkou slobodného rozvoja
všetkých.“ S Engelsom načrtli ideál komunizmu, začínajúci socialistickou etapou. Inšpirujúce
sú aj ich životné mottá, Marx: O všetkom treba pochybovať; Engels: Vždy pokojne. Aj z nich
priam pryští dialektika.
Jeho najväčšie dielo je Kapitál. Pracoval na ňom cca 25 rokov, desať veľmi intenzívne.
Preštudoval k nemu okolo 1500 kníh. Naši ponovembroví vodcovia nedokážu tvorivo
skompilovať až dve či tri. Okrem rodnej nemčiny špičkovo ovládal viacero jazykov,
predovšetkým angličtinu, francúžštinu, španielčinu, taliančinu a ruštinu. Neraz aj v jednej
vete prechádzal plynule z jazyka do jazyka, bez toho aby si to uvedomil. Tak bolo aj v jeho
matematických rukopisoch. Keď bol unavený, alebo chorý, oddychoval práve v matematike.
Analyzoval oblasť derivácií, prispel k rozvoju pojmového aparátu v tak dôležitej oblasti
vyššej matematiky. Posunul aj výpočty Newtona.
Kto bol Karol Marx? Publicista a filozof M. Hess píše kamarátovi, spisovateľovi B.
Auerbachovi (jeseň 1841) takto:“ Ide o človeka, ktorý na mňa mocne zapôsobil ... priprav sa
na zoznámenie s najväčším, možno jediným z teraz žijúcich, skutočným filozofom. Čoskoro,
len čo vystúpi (v tlači alebo na katedre), obrátia sa naň zraky celého Nemecka. Svojím
zameraním, ako aj filozofickými znalosťami prevyšuje nielen Straussa, ale aj Feuerbacha.
A to už niečo znamená. Keby som mohol byť v Bonne, keď sa začnú jeho prednášky z logiky,
stal by som sa jeho najhorlivejším poslucháčom. Želal by som si mať takého človeka za
učiteľa filozofie ... Doktor Marx – tak sa môj idol volá – je ešte veľmi mladý človek... zasadí
posledný úder stredovekému náboženstvu a politike. Spája sa v ňom najhlbšia filozofická
vážnosť s najjemnejším vtipom. Predstav si spojenie Rousseaua, Voltaira, Holbacha, Lessinga, Heineho a Hegla v jednej osobe, hovorím spojenie, nie zmiešanie, a budeš mať predstavu o doktorovi Marxovi.“
Revolučnú zmenu kapitalizmu spájal s robotníckou triedou. Pre jej výnimočné postavenie v systéme výrobných vzťahov spoločnosti: je tvorcom materiálnych hodnôt, má námezdné postavenie, je najviac vykorisťovaná, zároveň má najlepšie predpoklady pre organizovanosť, disciplínu, solidaritu, kolektivizmus a akcieschopnosť. A je aj najpočetnejšou zložkou spoločnosti. Bol si vedomý, že tento objektívny predpoklad sa premení v reálnu silu
postupne, s uvedomením si svojho potenciálu, v spojení so svojou politickou stranou.
Používal dva pojmy: robotnícka trieda osebe, ešte neuvedomelá si svojho postavenia; a pre seba, keď s toto postavenie už uvedomuje, a podľa toho koná.
V kontexte doby a udalostí sa používal aj pojem proletariát, aj pojem diktatúra proletariátu. Prvý pojem vyjadroval predovšetkým jej vykorisťovanie a fyzickú prácu. Spojenie s pojmom diktatúra malo základ v brutalite s akou sa vládnuca buržoázia chovala k vykorisťovaným masám, k proletariátu, ale aj zo spôsobu akým bola Parížska komúna potlačená. Akcia a reakcia, aj v pojmoch. „Triedna diktatúra proletariátu je nutným prechodným stupňom k odstráneniu triednych rozdielov vôbec.“ Inými slovami, politická moc robotníckej triedy, a jej politickej strany, nebola cieľom konečným - ako to robí dnešný kapitál - len prostriedkom na realizáciu sociálnych úloh, na vybudovanie beztriednej spoločnosti; bez vykorisťovania, vojen a akéhokoľvek násilia.
A čo dnešok, náš úspešný prevrat v novembri 89? Zanikla historická úloha tejto triedy? Len formulovanie otázok je na samostatnú stať. Začneme prevratom. Išlo o dlhodobú, nadnárodnú a špičkovo koordinovanú akciu kapitálu. Podporenú aj zradou zvnútra,
počínajúc Gorbačovom a jeho katastrojkou; u nás aj za asistencie niektorých zložiek ŠtB,
s gen. Lorencom v čele. Nezvládli sme vedenie psychologickej vojny, ktorú nám Západ vnútil.
Vnútil nám témy (!), neraz sme reagovali strnulo, pričom mnohé boli prihrávkami na smeč.
Majstrovsky pracoval s abstraktnými slovami, najmä sloboda, demokracia či ľudské práva.
Dokonale analyzovali slabé stránky jednotlivých krajín, a tak prakticky naraz načali celý
systém. U nás zneužili vtedajšiu obľúbenosť hercov, v Poľsku pozíciu cirkvi a kostolov, v NDR Berlínsky múr, v Rumunsku kontroverznosť Causescua, v Maďarsku národnostný aspekt a rok 1956, atď., ale hlavne „ústretovosť“ Gorbačova. Dielo bolo dokonané. A robotnícka trieda sa dostala do svojej najvyššej fázy, od oseba, pre seba do: bez seba. Generálnym štrajkom si podrezala konár. Je dezorientovaná, rozbitá, bez vodcu, zastrašená
a zastrašovaná (ako aj celá spoločnosť). Politické strany, ktoré si vždy na volebné obdobie
uzurpujú moc, to jest vedúcu úlohu v spoločnosti, dbajú len o svoj biznis class; ako hlupovať
a kradnúť. Spojenie KSS (KSČM) s masami vykorisťovaných nahradili osobné ambície
a súboje. Odcudzenie, na radosť kapitálu, úspešne pokračuje. Proletári všetkých krajín,
vitajte na palube.
Dá sa z toho vystúpiť? Dá i nedá. Najprv skúsme definovať sily, ktoré stoja proti ľuďom práce. Klasická trieda buržoázie aká bola za Marxa, či neskôr za Lenina, už neexistuje. Má iné hranice a inú štruktúru. Ak Lenin ešte uvažoval o imperializme ako najvyššom štádiu kapitalizmu, teraz tu máme superimperializmus (Kautský). Jeho atribúty, že je zahnívajúci, odumierajúci a parazitný, platia aj naďalej, len dosiahli fyzikálne dno.
Nižšie je len peklo. Všeobecne ide o MNK, masívny nadnárodný kapitál. Je prepojením
finančného a bankového, priemyselného, vojnového, farmaceutického, drogového a
mediálneho. V jeho štruktúre sú privatizéri (a všetci, ktorí nás vyvlastnili a zbavili národného
majetku), neziskovky, nadnárodné inštitúcie ako WHO, MOV, EÚ a NATO; tzv. mainstream,
teda skorumpované médiá. Sofistikovanou zložkou sú politické strany, z nich je vždy
najnebezpečnejšia tá, na jedno volebné použitie. Aby privábila naivných a hlúpych, má masku panny ale povymetala všetky verejné domy (financií). Servisná dielňa okolo týchto prvkov systému je pomerne široká, završujú ju ľudia bez znalosti súvislostí, od primitívnych
antikomunistov až po vymyté mozgy: nič neviem, ale mám názor. Lumpeninteligencia.
Samostatnou zložkou je cirkev, osobitne rímsko-katolícka. Ambície o spasení človeka ukončili reštitúcie, už nechcú ani oddelenie od štátu, ako (podrývali) za Husáka. Ani vieru, nádej a lásku. Až na individuálne výnimky, mlčky znášajú toto absurdné, nekresťanské divadlo. Ich šťastie je v tom, že samotný Ježiš má priklincované nohy. Zatiaľ.
Čo robiť? Predohra k odpovedi na otázku je v definovaní terajšej situácie. Marx v liste
Weydemeyerovi píše o triednom boji, o jeho prínose v tejto otázke. Iní myslitelia už dávno
pred ním všetko o tomto boji popísali, on len dokázal ako bude zavŕšený. Vtedajší boj proti
vykorisťovaniu človeka človekom, boj proti detskej práci, proti kolonializmu a genocíde
Indiánov (anglický parlament schválil aj cenník za skalp ženy, muža a dieťaťa; za ich zabitie),
či skrátenie pracovnej doby, za práva žien atď.; dnes je triedny boj kapitálu ďalej, teda
hlbšie. Už sa neútočí len na „klasické“ triedne hodnoty pracujúcich, ale na hodnoty
všeľudské. Už chcú likvidovať samotné životné podmienky ľudí! Masovou genocídou sa ani
netaja. Hlásajú ju verejne, aj s potleskom. Útok sa vedie na samotnú podstatu života, na
rodinu, na deti. Mier je hanlivé slovo. Plánujú likvidáciu tradičných poľnohospodárskych
odvetví, zákaz chovu zvierat, mäso nahradí toxický hmyz, alebo syntetické bielkoviny. Zákaz
kúrenia drevom, zákaz používania nožíkov, zákaz plodenia detí, že uhlíková stopa! Očkovanie experimentálnymi liekmi. Eutanázia ako nástroj regulovania dĺžky života; voľba pohlavia, legalizácia pedofílie a drog. Absolútna kontrola súkromia a myslenia, duchovné násilie aké nemá obdoby. Ak doterajší triedny boj kapitálu bol v princípe postavený na obhajobe vykorisťovania, teraz je na obhajobe ničenia a zničenia života ako takého. Sila komplotu darebáctva a zla je postavená na dvoch pilieroch: na vitalite amerického dolára, a na počte ich vojenských základní. Morálny pilier ? Nikdy nebol, ani nebude. Aj keď osud zeleného papierika je už spečatený, a nie len BRICS-om, riziká zostávajú.
Takže, čo robiť?
1. De-demonizácia socializmu, jeho teórie a praxe. Každým, kto má pamäť a srdce.
2. Odmietať prekrúcanie histórie. Pravdivý výklad (svetových) vojen. Pripomínať
mládeži, ale aj Židom, kto koncentračné tábory staval, a kto ich oslobodzoval.
3. Obnoviť úroveň výchovy a vzdelania na všetkých školách. Návrat k dielam, aj
literárnym (!), ktoré popisovali sociálny a národný vývoj (útlak) na našom území a vo
svete, najmä v 19. a 20. st. Len tak, koľko detí pozná príbeh Malý Bobeš?
4. Vrátiť do nášho slovníka, a nie len politického, pojmy, ktoré pravdivo vyjadrujú javy
a udalosti, ako napr. vykorisťovanie človeka človekom, robotník, roľník (nie farmár),
kapitalizmus, kapitalista. Muž, žena, matka, otec. Úcta k starobe.
5. Hovoriť s mládežou a k mládeži, trpezlivo, pokojne, ale so znalosťou veci.
Vysvetľovať, že nestačí mať len názor, že treba aj vedieť. Predstavy o marxizme nie sú
marxizmom samotným. Treba ho poznať a študovať. Neomarxizmus je blud. Cielene
vnášaný, aby diskreditoval teóriu i prax marxizmu a socializmu.
6. Odmietať a odmietnuť Legendu o Novembri 89! Žiadna revolúcia, len puč cez ktorý sa
MNK dostal k našim národným zdrojom, vrátane nášho genofondu. Parazituje a vykorisťuje globálne, má deštruktívne, zničujúce bezohľadné plány.
Paradox: samotný prevrat 89, a likvidácia svetovej socialistickej sústavy, sú zároveň
potvrdením správnosti a pravdivosti marxizmu. Ukazujú o aké grandiózne a náročné dielo
išlo a ide. Socializmus začínal s ľuďmi, ktorí – v civilizačnom zmysle – mali za sebou
skúsenosti determinované súkromným vlastníctvom výrobných prostriedkov. Medzi piliere
rozvoja vtedajších spoločnosti patrili také vlastnosti ako egoizmus, násilie, chamtivosť,
povýšenectvo, pretvárka, hrubý individualizmus, brutalita, neúcta a pod.
Socializmus, založený na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov, pre svoj rozvoj potreboval človeka opačných kvalít, zároveň uvedomelého a vzdelaného. Táto premena nemohla byť automatická, rýchla ani administratívna; bola na celé generácie! Spiatočka do kapitalizmu to plne potvrdzuje. Dosadená lumpeninteligencia, svojim vzdelaním a morálkou, názorne odhaľuje terajší systém, jeho ciele a jeho beznádej.
Civilizácia, bez obnovy a renesancie socializmu, nemá humánnu budúcnosť. Nie je to iba otázka akademického vkusu. Ide naozaj o Život. Len v spojení vlasteneckých, národných,
kresťanských a protivojnových síl je východisko. Pred svetom zla, svetom Prepadu, sa
neubránime a nezachránime. Marxova téza o robotníckej triede pre seba dnes neplatí len pre
ňu samotnú. Platí pre všetkých ľudí, ktorým ešte zostala súdnosť, zodpovednosť, kritické
myslenie, elementárna morálka, úcta k mieru, k životu a k práci; a pokora. Lebo všetci sme
na Titanicu.
Hlupákom stačí kapitalizmus. Múdri a čestní ľudia chcú viac.
PhDr. Michal Dieneš, CSc.
Praha, 11. mája 2023
