Ale!
Big pharma údajne podpláca lekárov, aby tvrdili, že očkovanie je bezpečné. Monsanto údajne manipuluje testovanie bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín, aby testy ukazovali, že tieto potraviny nie sú škodlivé etc ...
Ibaže ako potom konšpirátori vysvetlia, že naftárske spoločnosti, bohatšie ako Big pharma a Monsanto dokopy, si nedokázali kúpiť vedecký konsenzus ohľadom globálneho otepľovania? Alebo tabakové koncerny, ktoré napriek množstvu peňazí investovaných do výskumov, nepohli s vedeckým konsenzom, že fajčenie spôsobuje rakovinu? Politiku a zákony pritom ovplyvňujú veľmi úspešne.
Koľko by ich muselo byť kúpených?
Keďže veda nepodporuje alebo priamo vyvracia piliere svetonázoru nadšencov konšpiračných „teórií“, akýkoľvek vedecký konsenzus sa v ich očiach automaticky stáva dielom podplatenia korporáciami. Skutočne akýkoľvek, nielen bezpečnosť očkovania či konzumácie geneticky modifikovaných potravín. Po zverejnení článku, kde sme sa venovali rozšírenému mýtu o škodlivosti aspartámu, napríklad jeden čitateľ spochybnil výskumy, ktoré dokazujú jeho bezpečnosť v množstvách, aké sa bežne konzumujú, práve tvrdením o kupovaní vedcov.
Tie skazky o kupovaní si vedcov sú zábavné. Ľudia nemajú predstavu, koľko by ich muselo byť kúpených - prakticky všetci. A keďže nemajú predstavu o počte vedcov, nevedia si ani predstaviť sumu, ktorá by na to padla,“ hovorí chemik z Prírodovedeckej fakulty Erik Rakovský. Ak vezmeme do úvahy iba experiment (a nie náročný povoľovací proces experimentu na zvieratách, kde sa dnes spravidla vyžadujú predbežné výsledky z bunkových kultúr), stanoviť akútnu či chronickú toxikológiu aspartámu zvládne podľa neho nielen každý farmaceut, ale aj biológ, veterinár, lekár či chemik. Len na Prírodovedeckej fakulte UK by to zvládlo okolo 200 ľudí. „A to je len prípad aspartámu. Viete si predstaviť, aké hromady ľudí by museli byť podplatené, aby kryli všetky údajné konšpirácie vo vede?“
Nechať sa podplatiť a vyfabrikovať falošné výsledky výskumov v skutočnosti predstavuje pre kariéru vedca ohromné riziko. „Taký človek by musel byt tak podplatený, aby mu peniaze vydržali na celý život...“ hovorí Peter Both, biológ z Manchasterskej univerzity. „Lebo ak sa vo vedeckej komunite prevalí, že tvoje výsledky sú podvod, tak si vo vede skončil.“
..................................................................................................................................
Dôvera, ale nie slepá
[510]
Snaha upútať zmenila internet a čiastočne aj mainstreamové média (o tých „alternatívnych“ nehovoriac) na smetisko fantastických, až celkom nezmyselných tvrdení a senzácií. V spleti konšpiračnej paranoje zostáva tým najpevnejším bodom, o ktorý sa možno oprieť, práve veda. Tá sa už v princípoch svojho fungovania snaží eliminovať skresľujúce vplyvy, ktoré by mohli získavanie nových poznatkov ovplyvniť. Jednou z metód, ktoré pomáhajú dopátrať sa k čo najobjektívnejším informáciám a odhaliť chybnú metodiku výskumu, logické prešľapy vo vyvodzovaní záverov a mnohé iné problémy, je tzv. peer review, odborné recenzovanie štúdií anonymnými odborníkmi pred ich publikovaním. Iste, tento proces nie je dokonalý a nezaručuje stopercentnú platnosť výsledkov. Proces odbornej recenzie môže zlyhať a nezachytiť všetky „muchy“ výskumu (v prípade niektorých výlučne internetových periodík sa tak deje vcelku často). Ani v prípade vedy preto nie je na mieste slepá dôverčivosť.
Aj bez vedomého podvodu však môžu byť kvôli povahe náhodných javov a tzv. publikačnému skresleniu k pozitívnym zisteniam publikované falošne pozitívne výsledky. Preto výsledky jedného výskumu samé o sebe nič neznamenajú, kým ich nepotvrdia ďalšie, nezávislé štúdie.
Vedecká gramotnosť
linkNašťastie, urobiť si predstavu o kvalite a spoľahlivosti tej ktorej vedeckej štúdie často nie je príliš zložité. Za svoju spoľahlivosť totiž veda vďačí niekoľkým kľúčovým postupom. Používa štatistické nástroje, ktoré pomáhajú vyhnúť sa nástrahe nepochopenia náhodných sekvencií, kontrolné skupiny a náhodné vzorkovanie, aby sa závery nevyvodzovali z nekompletných a nereprezentatívnych dát. Okrem toho používa „slepých“ pozorovateľov (napr. lekár podávajúci testovaný preparát ani pacient nevedia, či je podaná látka placebom alebo testovaným liečivom) aby nedošlo k ovplyvňovaniu výsledkov. Inými slovami, ak dva výskumy skúmajú to isté a ich výsledky si napriek tomu, že ani jeden nebol sfalšovaný protirečia, pravdepodobne došlo k nedôslednosti pri prevedení výskumu alebo vyvodzovaní záverov (kapitolou samou o sebe je skutočnosť, že tlač výsledky vedeckých prác často zveličuje alebo dokonca úplne prekrúca). Na to, kde konkrétne sa stala chyba, môže poskytnúť odpoveď kritický pohľad na metodiku prevedenia - boli oba výskumy dôsledne zaslepené, randomizované? Bola použitá kontrolná skupina a adekvátne štatistické metódy? Bol výskum vykonaný na dostatočne veľkej vzorke subjektov?
Vedecká gramotnosť, teda schopnosť chápať a zhodnotiť výsledky vedeckej práce a porozumieť samotným princípom fungovania vedy, nielenže (slovami NdG Tysona) ochráni pred šarlatánmi, ktorí by zneužili našu nevedomosť, ale taktiež zaženie paranoju týkajúcu sa zásadných otázok modernej spoločnosti, ktoré sú z pohľadu vedy síce jednoznačne zodpovedané, ale z pohľadu laickej verejnosti naďalej kontroverzné. Falšovanie a podvody totiž dokážu veľmi účinne zasiať semienko pochybností, ktorých sa potom môže chytiť laická verejnosť. Vyvolajú hystériu, ale neotrasú vedeckým konsenzom.
Ideologické zaslepenie môže viesť vedcov, aby hájili opak toho, čo zistili výskumy ostatných ich kolegov. Ale bude ich len hŕstka. A peniaze korporácií naozaj potenciálne dokážu „kúpiť“ niekoľko výskumov a niekoľkých vedcov, ale určite nie všetky výskumy a nie všetkých vedcov.
linklink
