...
Ak chcete, aby sa objavil masový fenomén vo veľkom meradle, musia existovať alebo musia byť naporúdzi štyri veci:
- Prvá vec je, že musí byť veľa
sociálne izolovaných ľudí, ľudí, ktorí zažívajú nedostatok sociálnych väzieb.
- Druhým je, že musí existovať veľa ľudí, ktorí v živote zažívajú
nedostatok zmysluplnosti a
- tretia a štvrtá podmienka je, že musí existovať veľa
voľne-plávajúcej úzkosti a veľa
voľne-plávajúcej psychickej nespokojnosti. Teda takej úzkosti a sociálnej nespokojnosti, ktorá nie je spojená s konkrétnou skutočnosťou. Musí to žiť v mysli bez toho, že si to človek dokáže s niečím spojiť.
Ak máte tieto štyri veci – nedostatok sociálnych väzieb, nedostatok zmysluplnosti, voľne-plávajúcu úzkosť a voľne-plávajúcu nespokojnosť, potom je spoločnosť vysoko v ohrození voči vzniku masového fenoménu. A tieto štyri podmienky existovali krátko pred koronakrízou.
Existuje tu čosi ako epidémia vyhorenia. Od 40 do 70 percent ľudí prežíva svoju prácu ako niečo úplne nezmyselného. Toto je popísané v knihe „Bullshit jobs“ od profesora - zabudol som jeho meno, myslím, že minulý rok zomrel - a potom, keď sa pozriete na používanie psychoformujúcich látok, to je v obrovskom merítku a ukazuje to, koľko nespokojnosti je v našej spoločnosti.
Napríklad v Belgicku – každý rok Belgičania – to je okolo 11 miliónov ľudí – užívajú viac než 300 miliónov dávok antidepresív. Viac než 300 000 000. Takže obrovské množstvo. Takže vidíte, že tieto štyri podmienky skutočne existovali – nedostatok zmysluplnosti, nedostatok sociálnych väzieb, voľne-plávajúca úzkosť a voľne-plávajúca nespokojnosť.
Je potrebné vedieť, že voľne plávajúca úzkosť je najbolestivejším psychologickým javom, aký je možné vôbec zažiť. Je to teda mimoriadne bolestivé. Pretože to vedie k záchvatom paniky, k všetkým druhom extrémne bolestivých psychologických zážitkov. Takže – to, čo ľudia v tejto situácii chcú, je niečo, s čím môžu svoju úzkosť spojiť. Hľadajú vysvetlenie pre úzkosť. A teraz – ak je táto voľná úzkosť v populácii vysoko prítomná a médiá poskytnú naratív, ktorý označí niečo za
objekt úzkosti a zároveň opíše stratégiu, ako sa s týmto objektom úzkosti vysporiadať, potom sa všetka úzkosť spojí s týmto objektom. A ľudia sú ochotní nasledovať danú stratégiu vysporiadania sa s týmto objektom, bez ohľadu na cenu. To je to, čo sa deje na začiatku formovania más.
A potom, v druhom kroku, ľudia začnú kolektívny a hrdinský boj s týmto objektom úzkosti. A tým vzniká nový druh sociálnej väzby. A nový druh zmysluplnosti. Zrazu je celý život zameraný na boj s objektom úzkosti a týmto spôsobom je vytvorená nová väzba s inými ľuďmi.
A takéto náhle prepnutie negatívneho stavu – radikálneho nedostatku sociálneho spojenia – do opačného stavu – do masívneho sociálneho prepojenia, prežívaného v dave – tento náhly prechod vedie k akejsi mentálnej intoxikácii. A to robí formovanie más či formovanie davu presným ekvivalentom hypnózy.
…
V momente, keď ľudia zažijú túto mentálnu intoxikáciu, už viac nezáleží na tom, či je naratív pravdivý alebo nie. Alebo či je kompletne mylný. To, na čom záleží, je, že to vedie k tejto mentálnej intoxikácii a preto pokračujú v nasledovaní naratívu, hoci by čo i len sekundou myslenia mohli spoznať, že je nesprávny. To je centrálny mechanizmus formovania más. A preto je také ťažké ho zničiť. Pretože ľuďom nezáleží na tom, či je naratív nesprávny.
A to, o čo sa my snažíme, že sa my snažíme neustále ukazovať, že naratív je nesprávny, to pre ľudí nie je to, o čom to celé je. Všetko je to o tom, že sa nechcú vrátiť do tohto bolestivého stavu voľne-plávajúcej úzkosti.
...
Táto mentálna intoxikácia vedie k zužovaniu poľa pozornosti, spôsobuje, že ľudia vidia len to, čo je naznačené naratívom, napríklad ľudia vidia obete koronavírusu, ale zdá sa, že nevidia vedľajšie škody spôsobené lockdownami a všetky obete, ktoré si lockdowny vyžiadajú. A ani nie sú na emocionálnej úrovni schopní skutočne cítiť empatiu k obetiam lockdownov. Nie preto, že by boli veľmi egoistickí, nie, je to len dôsledok tohto psychologického javu. A vlastne, v dôsledku formovania más ľudia vôbec neprepadnú egoistickosti, skôr naopak, formovanie más sústredí ich pozornosť natoľko na jeden bod, že ľuďom môžete vziať všetko - ich psychickú a fyzickú pohodu, ich materiálne blaho, môžete im to vziať a ani si to nevšimnú. A to je jeden z hlavných dôsledkov formovania más. A je to presne to isté ako hypnóza, ako klasická hypnóza. Keď sa počas hypnózy sústredí pozornosť niekoho na jeden bod, môžete mu zarezať do mäsa, človek si to ani nevšimne. To sa deje napríklad, keď sa hypnóza používa ako druh anestézie počas chirurgických operácií. Pomerne jednoduchý hypnotický postup je dosť účinný k tomu, aby ľudia boli úplne necitliví na bolesť.
…
Ďalším dôsledkom, ktorý je pre totalitné stavy veľmi typický, je, že ľudia sa stávajú radikálne netolerantnými voči nesúhlasným hlasom. Pretože ak niekto povie iný naratív, alebo ak niekto tvrdí, že oficiálny naratív je nesprávny, potom sa tento človek v skutočnosti vyhráža, že ľudí prebudí a oni začnú byť zlostní, pretože budú konfrontovaní s onou počiatočnou úzkosťou a počiatočnou psychickou nespokojnosťou. A tak všetku svoju agresiu nasmerujú na tieto nesúhlasné hlasy ako aj na ostatné hlasy.
Ale zároveň sú radikálne tolerantní ku svojim vodcom, k ľuďom, ktorí prezentujú mainstreamový naratív. Títo ľudia môžu skutočne podvádzať a klamať a manipulovať a robiť všetko, čo chcú, dav im vždy odpustí, pretože sa zdá, že dav si myslí, že to robia kvôli nemu. Aj to je súčasťou mechanizmu formovania más.
link
