Lipka discussion forum

Čína predstavila prekvapujúcu novú zbraň v informačnej vojne proti Západu...
Ivan Zuenko

USA a ich spojenci kontrolujú globálny mediálny priestor, ale Peking má plán, ako ich moc oslabiť

Pri sumarizácii roku 2020 - náročného roka s pandémiou Covid-19 a eskaláciou konfrontácie medzi Pekingom a Washingtonom – významný čínsky politológ Yuan Peng napísal: "Už nezáleží na tom, čo je pravda alebo lož - dôležité je, kto ovláda diskurz."

Odborník mal na mysli mediálny tlak na diskreditáciu Číny, ale v skutočnosti identifikoval jeden z hlavných znakov našej doby – ktorú možno nazvať "érou postpravdy", keď verejnú mienku neformujú fakty, ale emócie.
Tí, ktorí dokážu tieto pocity usmerniť správnym smerom, sú tí, ktorí formujú informačnú agendu. Emócie, ktoré vznikajú, sa stali "diskurzom". Tento koncept, ktorý sa zrodil medzi francúzskymi postštrukturalistickými filozofmi (predovšetkým Michelom Foucaultom) v polovici dvadsiateho storočia, sa na začiatku dvadsiateho prvého storočia ocitol v centre globálnej politiky.

Rok 2022 so všetkými svojimi búrlivými udalosťami – eskaláciou "ukrajinskej krízy", diplomatickým bojkotom olympijských hier v Pekingu, návštevou Nancy Pelosiovej na Taiwane a rozširovaním "globálneho NATO" - zvýšil teplotu informačnej konfrontácie na rekordnú úroveň. Nemáme dôvod očakávať, že budúci rok bude menej horúca. Čína je jednou z tých krajín, ktoré síce zmeškali počiatočné rozdelenie "diskurzného kapitálu", ale včas si uvedomili tento problém a teraz dôsledne budujú to, čo odborníci nazývajú "diskurzná moc".Peking sa začal zaoberať touto otázkou približne pred desiatimi rokmi, keď bolo jasné, že jeho tradičné prístupy "mäkkej moci" už
nefungujú. Napriek veľkorysým investíciám do propagácie svojho imidžu sa s Čínou nezaobchádzalo lepšie.

Naopak, miera sinofóbie sa zvýšila priamo úmerne s rastúcou hospodárskou silou Číny. Konfuciove inštitúty boli vnímané výlučne ako živná pôda pre čínsku propagandu. Dokonca aj také očividne úspešné podujatie v oblasti vzťahov s verejnosťou, ako boli letné olympijské hry v roku 2008, sprevádzali hlasné obvinenia z porušovania ľudských práv a prejavy na podporu tibetských separatistov.

Vtedy bolo Pekingu jasné, že nie je dôležité, čo sa skutočne deje, ale ako sa o tom informuje na internete. A online obsah v dnešnom svete vytvárajú väčšinou ľudia zo Západu a v anglickom jazyku. Výsledkom je, že nielen samotný Západ, ale aj susedia Číny sa na ňu pozerajú očami Západu.

Bolo potrebné analyzovať, prečo sa postoje k činnosti konkrétnej krajiny vysvetľujú spôsobom, akým sa prezentuje na verejnosti – a takéto vysvetlenie sa našlo v koncepte "diskurzu". "Kto ovláda diskurz, ovláda moc," začali písať čínski intelektuáli a tvorivo modifikovali Foucaultove myšlienky, aby vyhovovali politickej požiadavke.

A čoskoro sa tieto teoretické poznatky objavili v kanceláriách vedcov a stali sa informačným základom novej zahraničnej politiky Pekingu - zameranej na "veľkú obrodu čínskeho národa". Aktívna pozícia čínskych d iplomatov a expertov v sociálnych médiách (tzv. "diplomacia vlčích bojovníkov"), propagácia ich terminológie na rôznych medzinárodných platformách - to všetko je súčasťou "diskurzívnej moci", ktorú Peking rozvíja.

Fenomén "diskurzívnej moci" v Číne nezostal bez povšimnutia odborníkov na túto krajinu. Aj Inštitút medzinárodných štúdií Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO) vydal analytickú správu s názvom "Od mäkkej moci k diskurzívnej moci: nová ideológia čínskej zahraničnej politiky", ktor á poskytuje komplexné hodnotenie tohto fenoménu a predpovede do budúcnosti.

Podľa jej zistení sú boje okolo diskurzu súčasťou hybridnej konfrontácie, ktorá už prebieha v globálnom meradle. Hlavným cieľom Číny je čeliť "diskurzívnej hegemónii" Západu bez toho, aby ju zvrhla, pretože Peking potrebuje štruktúru na budovanie konštruktívnych vzťahov s inými krajinami. V dôsledku toho sa postupne vytvorí
alternatívna diskurzívna realita k Západu a väčšina krajín sveta sa ocitne v rohu dilemy, keď si bude musieť vybrať, ktorý uhol pohľadu prijať. Najdôležitejšie je, že "diskurzívna moc" v čínskych interpretáciách sa neobmedzuje len na písané slovo - jej súčasťou sú aj technologické, finančné a manažérske normy.

To samozrejme znamená, že planétu čaká nové rozdelenie.