Lipka discussion forum

14. október 1918 bol výnimočný tým, že na Západe bola vytvorená Dočasná vláda prvej "Masarykovej" Československej republiky...

V nej sa Slovensko stalo neviditeľných chvostom ČSR - a začala sa približovať tragická smrť M.R.Šterfánika. Bojoval za rovnoprávnosť Slovákov a chcel spojiť pôvodný kmeň Slovenov, z ktorého vznikli Slováci a Slovinci v stredoveku i- žiadal pripojiť k Slovensku Slovinsko koridorom.

Martin Rázus svoju milovanú a rešpektovanú báseň oslobodeného Slovenska Hoj, zem drahá skomponoval 14. októbra 1918. Rovnomenná zbierka vyšla roku 1919.

Spolok Martina Rázusa zbierku vydal roku 2018 s krásnymi ilustráciami Michala Hudáka a dokonalou štúdiou brata Miloša Kovačku Slávka Miloš Kovačkovci. Uverejňujem z nej úryvok, ktorý sa týka tejto básne.

Martin Rázus
Hoj, zem drahá...
14.10.1918

Hoj, zem drahá, slovenská zem,
poľúbže sa s ránom,
búšte srdcia utýrané:
zore nad Kriváňom.

Daromne noc hromom rvala,
blesky bila v temä:
otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!

Putá hrdzou rozožrané
zodrali nám údy,
slzy naše liali dažďom
a krv tiekla prúdy –
za cudzích sme mreli, dnes žiť,
pre seba žiť chceme:
otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!!

Prisaháme na tie hroby
padlých našich bratov,
prisaháme na zem čiernu,
čo nám drahou, svätou –
prisaháme – hoc sa zdvihne
všetkých pekiel plemä:
otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!!!

Otrokmi sme boli dosiaľ, viacej nebudeme!

Tento 14. október 1918 bol pre prichádzajúce slobodné Československo výnimočný. Výnimočný tak Rázusovou básňou, ako aj Nótou ministra Dr. Edvarda Beneša o ustanovení dočasnej československej vlády a utvorení nezávislého československého štátu: Paríž, 14. október 1918.

A dni nesúce slobodu nezadržateľne cválali v ústrety voči básnikovej zemi drahej:
18. október 1918 Washingtonská deklarácia – vyhlásenie československej nezávislosti. A za nimi ďalšie, čo deň, to mimoriadna – prevratná udalosť.

Rázus sa do tejto prevratovej symfónie svojou Hoj, zem drahá ozval v polovici októbra roku osemnásteho. Vlastne vytvoril jej hymnický predspev. Túžil, aby bol účastným v oslobodzovacom procese, ktorý v tom čase na Slovensko prichádzal zo všetkých strán. Básnik rozháral plam tých dní.

Hoj, zem drahá je jasnou Rázusovou osobnou „Martinskou deklaráciou“. Nemôže chýbať v základnej knižnici prelomovej udalosti, ktorú do dejín vpísal prichádzajúci 30. október 1918. Svedčí o tom aj spôsob, ako Rázus dával a dal na známosť túto svoju „deklaračnú“ báseň. Už dva dni potom, ako báseň vznikla, poslal ju 16. októbra 1918 so sprievodným listom do Turčianskeho Svätého Martina Elze Vančovej s prosbou: „Ako dlžníčku Vás prosím“ – písal Rázus – „dajte tento verš odpísať mládeži a nech putuje z úst do úst po slovenskom kraji. Je to dnes náramne potrebné. Keby som bol hudobníkom, skomponoval by som vhodnú hymnu na dobu vzkriesenia... Verš tento spieva sa na nápev Hej, Slováci, čo prosím pri odpisoch poznamenať.“

Rázusova báseň Hoj, zem drahá nasledovala Tomášikov hymnus Hej, Slované/ Hej, Slováci nielen nápevom, počtom veršov: 24, ale i obsahom: hrom a peklo a ich vzteky jasne bijú a šprihajú nielen u Tomášika, ale aj u Rázusa. No obe básne hromom a peklu odolávajú, stoja pevne, ako múry hradné. Kdo proti nám, když Bůh s námi jest?

Za krátky čas – v čase prijímania Martinskej deklarácie bola už Rázusova pieseň o drahej zemi rozšírenou nielen na Slovensku, ale i v Čechách sprevádzala zrod štátu Čechov a Slovákov.

Obľuba piesne rástla s hodinami. Nečudo, že sa rodila predstava, podľa ktorej by sa mohla stať hymnou, a to nielen slovenskou.

Rázusa k hymnickému „dotvoreniu“ básne Hoj, zem drahá, pôvodne čisto slovenskej, krivánskej a tatranskej, ktorá vyrástla zo slovenského osudového zápasu o vyslobodenie z otroctva a o vlastný život, vyzval údajne Vavro Šrobár. Rázus čoskoro reagoval, do básne vkomponoval verše o Vltavienke, presnejšie o česko-slovenskom bratstve. Takáto „komplementárnosť“, ako sa myslelo, mohla by Rázusovu pieseň – báseň priviesť k hymnickému výrazu, dobrému pre nový československý štát a česko-slovenskej akceptácii. V mnohom ohľade tak bolo. Hoj, zem drahá sa stala hymnicky známou, spievali ju slovenské zbory, recitovali slávnosti zrodu Československa. Posilňovala česko-slovenskú vzájomnosť. Ale hymnou sa nestala. Aj po pridaní „česko-slovenskej“ strofy zostala, tak sa vidí, viac slovenskou. Vytryskla zo slovenského srdca. Čechom nenahradila Kde domov můj a Slováci trvali na svojej Nad Tatrou sa blýska. O strofe ako o „dodatočnej“ v roku 1936 prednášal Ján Smrek a polemizovali čitatelia jeho Elánu. Na nový rok 1938 o probléme písal Andrej Mráz a jeho Slovenské pohľady uverejnili faksimile autentickej – prvotnej trojveršovej verzie. Tak neskôr postupovali i editori Rázusovej poézie.

Matkou našou Vltavienka,
Otcom Dunaj valný,
Spev náš hučí po Šumave,
Jak pod Tatier bralmi,

Sme krv jedna, jeden národ,
Tisíc síl v nás drieme:
Otrokmi sme boli dosiaľ,
Viacej nebudeme!