1 | Metóda POKUS-OMYL je založená na postupnom iterovaní od zadania k cieľu  A potrebuje niekoho (nie niečo), ktorý iteruje a zároveň ohodnotí, ako ďaleko je iterácia od cieľa  Tak aby sa v ďalšom kroku mohol k cieľu priblížiť  |  |
|
2 | | 1. EnaXnaY 30.08.2020, 22:30 Metóda POKUS-OMYL je založená na postupnom iterovaní od zadania k cieľu A potrebuje niekoho (nie niečo), ktorý iteruje a zároveň ohodnotí, ako ďaleko je iterácia od cieľa Tak aby sa v ďalšom kroku mohol k cieľu priblížiť  ▲30.08.2020, 22:57 |
Je príliš veľa možností, aby to niekto dokázal. V dynamike vývoja udalostí sa možnosti rozvetvujú, navyše ak nepoznáš parametre na posúdenie toho, čo je omyl, musíš analyzovať každú možnosť do konca vývoja udalostí, ktorý môže byť veľmi vzdialený. | |
|
4 | | 2. Fénix 30.08.2020, 22:57 Je príliš veľa možností, aby to niekto dokázal. V dynamike vývoja udalostí sa možnosti rozvetvujú, navyše ak nepoznáš parametre na posúdenie toho, čo je omyl, musíš analyzovať každú možnosť do konca vývoja udalostí, ktorý môže byť veľmi vzdialený. ▲31.08.2020, 01:27 |
Pri iterovaní dostáva riešiteľ medzivýsledky, ktoré sú posunom od počiatočného nulového stavu až ku konečnému želanému výsledku  |  |
|
3 | | 1. EnaXnaY 30.08.2020, 22:30 Metóda POKUS-OMYL je založená na postupnom iterovaní od zadania k cieľu A potrebuje niekoho (nie niečo), ktorý iteruje a zároveň ohodnotí, ako ďaleko je iterácia od cieľa Tak aby sa v ďalšom kroku mohol k cieľu priblížiť  ▲30.08.2020, 23:11 |
Pochop, že databáza je nedosiahnutelná pre bežného smrteľníka. Potrebuješ algoritmus a potom je databáza zbytočná. Všetko vyriešiš v prúde myšlienok bez databázy. | |
|
5 | | 3. Fénix 30.08.2020, 23:11 Pochop, že databáza je nedosiahnutelná pre bežného smrteľníka. Potrebuješ algoritmus a potom je databáza zbytočná. Všetko vyriešiš v prúde myšlienok bez databázy. ▲31.08.2020, 01:29 |
V jednotlivých iteráciách riešiteľ postupuje po malých krokoch, tak aby mohol skontrolovať, či sa priblížil k cieľu  |  |
|
6 | | 5. EnaXnaY 31.08.2020, 01:29 V jednotlivých iteráciách riešiteľ postupuje po malých krokoch, tak aby mohol skontrolovať, či sa priblížil k cieľu  ▲31.08.2020, 06:27 |
Ak nepoznáš premenné hodnoty a konštanty, nemôžeš nič skontrolovať v jednotlivých krokoch. | |
|
7 | | 6. Fénix 31.08.2020, 06:27 Ak nepoznáš premenné hodnoty a konštanty, nemôžeš nič skontrolovať v jednotlivých krokoch. ▲31.08.2020, 06:49 |
Musíš poznať premenné hodnoty kvality, pasivity, aktivity a kvantity. Následne ich musíš matematickymi operáciami pospájať s konštantami figúr, polí a ťahov. Figúry umocníš kvalitou, polia vynásobíš pasivitou a ťahy sčítaš s aktivitou a kvantitou. Dostaneš funkcie prítomného momentu. Potom rozšíriš definičný obor na komplexné čísla a dostaneš funkcie pravdepodobnosti vývoja udalostí. Nakoniec ich analyticky rozšíriš do komplexnej roviny a tým vylúčiš nepravdepodobnosť. Vývoj udalostí vždy závisí aj od protistrany. Metódou pokus - omyl by si sa ďaleko nedostal, lebo aj protistrana sa môže mýliť. Víťazstvo neznamená, že si neurobil chybu. Všetci hráči sa učia z rovnakej databázy víťazných partií, sú vedení k rovnakým chybám, porážajú rovnako chybujúcich súperov. To nie je evolúcia, ale točenie sa v kruhu. | |
|
8 | | 1. EnaXnaY 30.08.2020, 22:30 Metóda POKUS-OMYL je založená na postupnom iterovaní od zadania k cieľu A potrebuje niekoho (nie niečo), ktorý iteruje a zároveň ohodnotí, ako ďaleko je iterácia od cieľa Tak aby sa v ďalšom kroku mohol k cieľu priblížiť  ▲31.08.2020, 23:33 |
Fénix nižšie dobre píše. Obyčajným pokusom a omylom by sa človek príliš ďaleko nedostal. Je to t.z.v. poznávanie indukciou. Takýmto spôsobom sa učia zvieratá..... Pre človeka je vlastné poznávanie dedukciou. A nie je to len dedukcia ku ktorej dospel za svojho života. Človek už pri svojom narodení je vyzbrojený istými archetypmi. Akýmisi vzorcami - schémami, do ktorých si to čo poznáva zaraďuje - často nevedomky - podvedome a to určuje aj jeho ďalšie konanie - poznávanie. K.R.Poper pre poznávanie súcna zaviedol t.z.v tretí svet ktorý vradil medzi svet prvý a druhý. Pre pochopenie: - prvý svet je skutočná realita v ktorej sa nachádzame. Realita jestvujúca nezávisle na človeku, realita, ktorá človeka predchádza. - druhý svet je to čo už sme poznali. Náš obraz o súcne (svete), ktorý si postupne vytvárame a svojim poznávaním dopĺňame aj s prípadnými neustálymi korekciami. - tretím svetom potom sú všetky tie v počiatku archetypy, s ktorými sa rodíme a ktoré dopĺňame svojimi vedeckými hypotézami, vzorcami, schémy, pojmové systémy, dielčie paradigmata jednotlivých vedných odborov až nakoniec integrálne paradigma celého vedenia o súcne. Každý nový poznatok musí prejsť úspešne tretím svetom, inak je k ničomu. Ak zjednoduším, tak metódou pokus a omyl môžeme úspešne dôjsť k poznaniu, len ak pri tom v maximálnej miere použijeme práve ten Popperov tretí svet. Teda ako naznačil aj Fénix. Ja to len "komplikujem" inými - možno zložitejšími resp. zovšeobecňujúcimi slovami. Človek sa od zvierat odlišuje práve aj svojim deduktívnym poznávaním. Obyčajnou indukciou t.j. pokus a omyl by sme sa nikam nedostali a zostali by sme na úrovni zvieracej ríše.  |  |
|
9 | | 8. kntsz 31.08.2020, 23:33 Fénix nižšie dobre píše. Obyčajným pokusom a omylom by sa človek príliš ďaleko nedostal. Je to t.z.v. poznávanie indukciou. Takýmto spôsobom sa učia zvieratá..... Pre človeka je vlastné poznávanie dedukciou. A nie je to len dedukcia ku ktorej dospel za svojho života. Človek už pri svojom narodení je vyzbrojený istými archetypmi. Akýmisi vzorcami - schémami, do ktorých si to čo poznáva zaraďuje - často nevedomky - podvedome a to určuje aj jeho ďalšie konanie - poznávanie. K.R.Poper pre poznávan... ▲31.08.2020, 23:37 |
Každý pokus, ktorý vykonáme nám prináša poznanie  Z toho sa buduje báza znalostí, ktorú využívame pri následných pokusoch  |  |
|
10 | | 9. EnaXnaY 31.08.2020, 23:37 Každý pokus, ktorý vykonáme nám prináša poznanie Z toho sa buduje báza znalostí, ktorú využívame pri následných pokusoch  ▲01.09.2020, 00:34 |
Databáza je nanič. Osobne mám skúsenosť, že najdôležitejšie je vysloviť správne formulovanú otázku. O zvyšok sa už postará počítač v hlave. Forma otázky je vzorec, ktorý máme zakódovaný v DNA. Je to programovací jazyk.
Metódou pokus - omyl môžeš skúmať javy, ktorých vývoj závisí iba od teba. Pokiaľ sa do vývoja udalostí zapojí protistrana, nezistíš kde robíš chybu. Ani šachový veľmajster nevie zdôvodniť svoj prvý ťah v hre. Všetci hrajú na náhodu, ktorá sa osvedčila, ale nevedia ju zdôvodniť. | |
|
11 | | 9. EnaXnaY 31.08.2020, 23:37 Každý pokus, ktorý vykonáme nám prináša poznanie Z toho sa buduje báza znalostí, ktorú využívame pri následných pokusoch  ▲01.09.2020, 10:51 |
Ak by si vo všetkom takto postupoval, nikam by si sa nedostal, stále by si začínal od začiatku. Už tým, že človek je - ako neustále zdôrazňuješ, tak so svojimi dispozíciami, archetypmi, ktoré ho stále niekam smerujú. Existuješ s celým aparátom seba a postupne aj celej ľudskej spoločnosti. To je určujúce aj pre to, aký pokus a omyl budeš realizovať a kam ho do toho svojho či všeobecne ľudského systému plánuješ zaradiť. Takže u človeka indukciu predchádza dedukcia a aj tým sa odlišujeme od zvierat. |  |
|
12 | | 11. kntsz 01.09.2020, 10:51 Ak by si vo všetkom takto postupoval, nikam by si sa nedostal, stále by si začínal od začiatku. Už tým, že človek je - ako neustále zdôrazňuješ, tak so svojimi dispozíciami, archetypmi, ktoré ho stále niekam smerujú. Existuješ s celým aparátom seba a postupne aj celej ľudskej spoločnosti. To je určujúce aj pre to, aký pokus a omyl budeš realizovať a kam ho do toho svojho či všeobecne ľudského systému plánuješ zaradiť. Takže u človeka indukciu predchádza dedukcia a aj tým sa odlišujeme od zviera... ▲01.09.2020, 20:44 |
Metóda pokus-omyl by sa dala použiť pri jednoduchších hlavolamoch ako je napríklad hra dáma. Bolo by potrebné urobiť databázu možných vývojov udalostí a štatisticky z nej vybrať možnosti, ktoré nevedú k prehrám. Pri zložitejších hlavolamoch, ako je šach, by však bola databáza príliš veľká pre bežného smrteľníka. Museli by sme vytvoriť superpočítač s UI, ktorý by nám o 7 miliárd rokov vygeneroval odpoveď 42. Zložité problémy sa dajú riešiť dedukciou. Namiesto vytvárania databázy vytvoríme algoritmus dokonalého výberu. V prúde myšlienok potom nájdeme odpoveď na čokoľvek aj bez databázy, ktorá by zaberala tri hviezdne systémy. | |
|
13 | | 12. Fénix 01.09.2020, 20:44 Metóda pokus-omyl by sa dala použiť pri jednoduchších hlavolamoch ako je napríklad hra dáma. Bolo by potrebné urobiť databázu možných vývojov udalostí a štatisticky z nej vybrať možnosti, ktoré nevedú k prehrám. Pri zložitejších hlavolamoch, ako je šach, by však bola databáza príliš veľká pre bežného smrteľníka. Museli by sme vytvoriť superpočítač s UI, ktorý by nám o 7 miliárd rokov vygeneroval odpoveď 42. Zložité problémy sa dajú riešiť dedukciou. Namiesto vytvárania databázy vytvoríme algorit... ▲01.09.2020, 21:22 |
A čo myslíš, odkiaľ sa berú tie myšlienky ak nie z databázy?  |  |
|
14 | | 13. EnaXnaY 01.09.2020, 21:22 A čo myslíš, odkiaľ sa berú tie myšlienky ak nie z databázy?  ▲02.09.2020, 01:06 |
|
15 | | 11. kntsz 01.09.2020, 10:51 Ak by si vo všetkom takto postupoval, nikam by si sa nedostal, stále by si začínal od začiatku. Už tým, že človek je - ako neustále zdôrazňuješ, tak so svojimi dispozíciami, archetypmi, ktoré ho stále niekam smerujú. Existuješ s celým aparátom seba a postupne aj celej ľudskej spoločnosti. To je určujúce aj pre to, aký pokus a omyl budeš realizovať a kam ho do toho svojho či všeobecne ľudského systému plánuješ zaradiť. Takže u človeka indukciu predchádza dedukcia a aj tým sa odlišujeme od zviera... ▲29.09.2020, 19:51 |
Dedukciu možno využiť len ak máš dáta s nejakých pokusov  Ak nemáš vytvorenú bázu znalostí, nemáš s čím pracovať  |  |
|
16 | | 15. EnaXnaY 29.09.2020, 19:51 Dedukciu možno využiť len ak máš dáta s nejakých pokusov Ak nemáš vytvorenú bázu znalostí, nemáš s čím pracovať  ▲29.09.2020, 19:53 |
Teda inými slovami, najprv niekto musí zjesť bobuľu a zomrieť (vykonať pokus) aby sme vedeli, že je jedovatá  Dedukcia ti pomôže až následne keď si spojíš, že zomrel po tom čo skonzumoval bobuľu  A tak sa vytvorí znalosť o bobuli  |  |
|
|