Žumpa

Ďakuje Bohu za dary svojho detstva

Pane, tebe, Najvznešenejšiemu a Najlepšiemu Spasiteľovi a Vládcovi vesmíru, tebe, Bohu nášmu, musím ďakovať aj vtedy, keby si mi bol len detstvo dožičil. Lebo veď už vtedy som bol, žil, cítil a staral som sa o svoj dobrobyt, čo je znak tajomnej jednoty, z ktorej som povstal. Vnútornými zmyslami som dával pozor na vonkajšie zmysly. Pri každej maličkosti, v každej nepatrnej myšlienke som sa radoval z pravdy. Nechcel som sa dať oklamať, mal som dobrú pamäť, vynikal som výrečnosťou, miloval som priateľstvo.

Stránil som sa bolesti, poníženia, nevedomosti. Koľko obdivuhodného a chválitebného je v takej bytosti?

Ale to všetko sú dary Božie. Sám som si ich nedal. Sú dobré a spolu tvoria moje ja. Dobrý je teda môj Stvoriteľ, je mojím Dobrom, jeho velebím za všetky dobrodenia, ktoré mi už v detstve dal. Prehrešoval som sa tým, že nie v ňom, ale v jeho stvoreniach hľadal som rozkoše, slávu a pravdu, a tam som sa dostal do bolesti, hanby a bludu. Vďaka ti za tvoje dary a zachovaj mi ich ešte. Lebo tak zachováš mňa, tak sa rozhojnia a zdokonalia aj dary, ktoré si mi dal, a sám zostanem s tebou, lebo i to si mi dal, že som.

V skutočnosti si chcel napísať toto:

Pane, tebe, Najvznešenejšiemu a Najlepšiemu Spasiteľovi a Vládcovi vesmíru Putlerovi, tebe, Bohu nášmu, musím ďakovať za vojnu na Ukrajine, za vraždenie a znásilňovanie Ukrajiniek.