Žumpa

Pre vás všetkých, bratia a sestry, čo prechádzate skúškou utrpenia v tisícorakých podobách, má koncil osobitné posolstvo.
Koncil si je vedomý, že sa naň obraica váš prosebný zrak, zapálený horúčkou a zakalený únavou, zrak plný otázok, zrak, čo bezvýsledne hľadá odpoveď na problém, prečo má človek, trpieť a odkiaľ dostane posilu.
Drahý bratia a sestry, ako duchovní otcovia a pastieri, v hĺbke svojho srdca počujeme ozvenu vašich vzychaní a vašich sĺz. Srdce sa nám zviera bolesťou nad tým, čím viac si uvedomujeme, že nie je v našej moci vrátiť vám telesné zdravie ani umenšiť vaše bolesti. Lekári, ošetrovatelia a všetci tí, čo sa venujú chorým, usilujú sa vám uľahčiť, ako len môžu.
Máme však čosi hlbšie a vzácnejšie, čo vám môžeme povedať: pravdu, ktorá je
schopná dať vám odpoveď na otázku, prečo má človek trpieť; pravdu, ktorá je schopná dať vám útechu bez ilúzií. Je to viera a spojenie s Mužom bolesti, s Božím Synom, Ježišom Kristom, ktorý bol ukrižovaný za naše hriechy a pre našu spásu.
Kristus nezničil bolesť, ani nám naplno nezjavil jej tajomstvo. No vzal ju na seba a to nám stačí, aby sme pochopili jej hodnotu.
Vzmužte sa teda všetci, čo viac ako iní cítite ťarchu kríža, vy, chudobní a opustení, vy, prenasledovaní pre spravodlivosť, vy, zabudnutí, vy, čo znášate bolesť a nik nevie o vás. Vy ste uprednostnení v Božom kráľovstve, v kráľovstve nádeje, šťastia a života. Vy ste bratmi trpiaceho Krista. S ním, ak chcete, môžete zachrániť svet.
Hľa, toto je kresťanské umenie trpieť, jediné, čo prinesie pravý pokoj. Vedzte, že nie ste sami, že nie ste opustení, ani zabudnutí, ani neužitoční. Veď vás Kristus vyvolil, aby ste boli jeho živým priezračným obrazom. Koncil vás pozdravuje v Kristovom mene, ďakuje vám, uisťuje vás o svojom priateľstve, sľubuje vám pomoc celej Cirkvi a žehná vám.

(V Ríme 8.decembra 1965)

(Včera bol Svetový deň chorých)