Žumpa

Tak zatiaľ SOM dospel k tomu, že produktom DUCHA sú myšlienky 😉

A ak sú vznešené, možno ich pokladať za poklady 😉

Duch (ne)má myšlienky, ale duša áno. Ak sú obidvaja zároveň v jednote, v harmónii, tam nájdeš poklad.

U každého je poklad iný. Tak napríklad ak nie sú duša a duch splynutý v jendno, v jedno (ne)telo, v jedno vedomie, v harmóniu, tak ide o protiklady:

U duši mojej je protikladom ducha následovné. (Ne)čistá myseľ, mentálny hluk, zvuk, šum, (psycho)logický čas (minulosť a budúcnosť)...

U ducha môjho je protikladom duše následovné. (Ne)myseľ, vedomé ticho, merateľný čas (vedomá prítomnosť)...

Ak sa titeto oba protiklady spoja tak, že (ne)bude ani duša a ani duch, nič z toho, ale oboje zároveň, oboje splynuté v jedno, v jedno (ne)telo, v jedno vedomie, v harmóniu, tak nám z toho vychádza kompromis Win/Win. Jednota všetkého.

Pokladom dušej mojej by mali byť, tak (o)čistená, (o)zdravená, (o)liečená, (o)svietená, či i (o)slobodená myseľ od (ne)čistôt ((ne)správneho duchovného postoja), čistý mysliaci mysliteľ...,

A pokladom ducha môjho by mali byť, tak čistoty, (ne)myseľ, vedomá prítomnosť, tichý, prítomný... pozorovateľ, vedomé ticho, (ne)myseľ, prázdnota a ničota...