Spoveď je špicľovstvo

Rastislav Škoda

Študenta medicíny, o ktorom je reč v krátkej správe o eucharistii na s. 5, obžaloval štátny zástupca v roku 1985 aj z ohrozenia verejného poriadku tým, že v xeroxovom letáčiku nazval katolícku spoveď „špicľovaním". Neuveriteľné?

Spoveď poznali síce niektoré „primitívne", napr. africké národy, aj budhizmus a helenistické mystériá, ale v žiadnom prípade pôvodné kresťanstvo. Bezpodmienečne potrebným pre spásu katolíkov sa stalo vyznanie hriechov až r. 1215, hoci sa praktizovalo už dávno predtým a už v skorom stredoveku vynášalo cirkvi jednak morálne uspokojenie, jednak obrovské finančné zisky na podklade tzv. odpustkov, t.j. zadosťučinenia za hriechy pokáním, možným aj vo forme finančného poplatku, ktoré sa dali (a dajú) získať aj pre zomrelých.

V polovici 13. stočia ich síce Heinrich von Susa (Hostiensis), aj pápežmi uznávaný znalec cirkevného práva, nazval édpustky hriešnym vydieraním, ale v nasledujúcich storočiach sa z nich vyvinul obrovský obchod s odpustkami, výnosný nielen pre klérus, t.j. rímsku kúriu, biskupov, spovedníkov a kazateľov, ale aj pre šľachtu, zmenárnikov a agentov každého druhu.


 Bol to jeden z hlavných dôvodov rozchodu Martina Luthera s Rímom.

Ak sa však katolíci zaobišli bez spovede 1200 rokov, ak sa spoveď nedá odvodzovať od činnosti Krista a apoštolov (ako ostatne väčšina úkonov kresťanských cirkví), nemôže sa kresťan cítiť dotknutý jej kritikou, ak sa cíti spriazneným s pôvodným kresťanstvom. Historicky je dokázané, že najmä ušná spoveď slúžila aj na špehovanie, donášanie a udavačstvo, a to aj vysoko postavených osobností spoločenského života, takže výraz špicľovanie" je v tejto súvislosti celkom na mieste.

Ešte ostrejšie to formuloval taliansky jezuita Alighiero Tondi:


Tondi bol roky profesorom na Pápežskej univerzite, takže ho možno považovať za kompetentného v týchto veciach. Ak on nazval spoveď väzením, prečo by kritik cirkvi nemohol použiť výraz špicľovanie?

Deschnerova obhajoba obžalovaného študenta medicíny bola úspešná; žaloba bola zamietnutá.