Recenzia: Plán a účel v prírode

George C. Williams: Plán a účel v prírode. O modernej evolučnej teórii. Bratislava: Kalligram 2002, 10 obr., 202 s., 250.- Sk. Preložil Peter Sýkora.

V nadväznosti na Darwina spája autor filozofickú perspektívu s vedeckým prístupom tak, aby poskytol základ pre odpovede na niektoré fascinujúce otázky . Vysvetľuje, napríklad, prečo je naše telo v starobe také opotrebované; logicky zdôvodňuje, prečo bažíme po strave bohatej na tuky a cukor, o ktorých sa stále znovu presviedčame, že majú škodlivý účinok na naše telo. Svoje oči môžeme považovať za skvelé dovtedy, kým ich neporovnáme s očami bezstavovcovej sépie, ktoré sa postupom času vyvinuli oveľa efektívnejšie než naše. A nebolo by šikovnejšie mať na temene hlavy tretie oko? Rybu Leiognathus s jej svietiacim bruchom používa ako príklad dokonalej evolučnej záhady, pomocou ktorej odhaľuje vnútorné zákonitosti „dizajnu" v prírode.

Nás zaujíma jeho konštatovanie, že boží zásah nemôže byť použiteľným argumentom ani pre biológa, ani pre detektíva; hrb ťavy nemôže byť dôsledkom božieho riadenia evolúcie. Williams si na rozdiel od Paleyho a iných stúpencov prírodnej teológie (o hodinárovi, „dizajnérovi" atď.) „dovoľuje" tvrdiť, že neexistuje nič, čo by dokazovalo božiu vzdelanosť v inžinierskych záležitostiach. Funkčný dizajn, t.j. zjavná účelovosť štruktúr a správania sa živých organizmov, môže vzniknúť nielen ako výsledok inteligentného projektovania, ale aj ako dôsledok slepých pokusov a omylov. Preto nachádzame v organizmoch aj nefunkčné rysy a hlúpe chyby, čo možno očakávať, keď racionálne projektovanie úplne chýba. Jediné, na čo je v prírode všetko dizajnované, je dosiahnutie vlastného úspechu. Proti tomu môže pomôcť len naše intelektuálne úsilie. - red.