Návody na život sú jeho súčasťou. Mnoho z nás rado poskytuje svoje pohľady na to ako žiť život. Čo je dobré a čo zlé. Mnoho z nás na druhej strane takéto návody vyhľadáva, študuje ich a zvažuje čo z nich prevziať do svojho života...

Ak človek príjme takýto návod alebo jeho časť do seba, tak formuje svoju podstatu. Názory, ktoré týmto spôsobom prijal ovplyvňujú jeho smerovanie a dalo by sa povedať že určujú i cieľ jeho cesty.

Predpokladám, že každý z nás má svoj vlastný jedinečný strom poznania dobrého a zlého. Zdá sa to byť spravodlivé, keďže každý z nás prešiel inou životnou cestou a to ovplyvnilo čo z neho vyrástlo.

Z pohľadu jednotlivca môže byť spravodlivé to, že robí to čo chce. Vyjadruje to jeho slobodnú vôľu. Jeho konanie je ovplyvnené jeho uhlom pohľadu. Z tohto konania však vznikajú konflikty, ak sa stretnú dvaja či viacerí jednotlivci s iným uhlom pohľadu.

Keďže žijeme v spoločnosti, skúsme sa pozrieť čo je spravodlivé z tohto pohľadu. V spoločnosti by mala byť dohoda o tom, čo je a čo nie je správne. Hovoríme o návode na život pre spoločnosť ako celok.

Preto ak uplatníme pohľad spoločnosti na jednotlivca, jednoznačne z toho vyplynie, že by nemal robiť len to čo chce, ale mal by sa i prispôsobiť tomu čo definuje spoločnosť.

Extrémy existujú v tom keď každý robí čo chce a na druhej strane ak spoločnosť definuje všetko čo jednotlivec má robiť.

Spravodlivé je podľa mňa správať sa podľa dohodnutých pravidiel. Z časti sa človeku týmto upiera sloboda, keďže je tým zadefinované čo musí robiť.

Tak aby bol zachovaný určitý poriadok, ale aby mal človek dosť priestoru na svoju realizáciu.

Takýto model sa mi zdá byť najspravodlivejším.

Aj keď každý na to môže mať a väčšinou aj má svoj pohľad či postoj. Preto to na tom svete tak vyzerá...

Niektorí zákony dodržiavajú, niektorí sa búria, niektorí zámerne porušujú. A môžu to robiť pretože z pohľadu jednotlivca sa zdá byť spravodlivé, že každý robí čo chce. Ak by každý dodržiaval zákon a bol s ním stotožnený, žiadny bordel by tu nebol...

Otázka znie, či by potom niekto neprotestoval, že nie je slobodný, čo je ďalší aspekt celého problému. Pretože konať podľa vlastnej vôľe je základným predpokladom slobody jednotlivca...

Podľa mňa je správne držať "hubu a krok". Ale nie každý je s tým stotožnený. Je to spôsobené našim skresleným pohľadom. Za mnohé môže ktokoľvek z nás. Stačí že jeden človek vykríkne niečo na politikov či čokoľvek iné a už sa to šíri ako lavína...

To je podľa mňa spôsobené efektom jadrovej reakcie. Keď máš chorú bunku a tá začne šíriť svoj kód do okolia, tak po čase je tých chorých buniek už toľko že stále viac sporných situácií vzniká. Šíri sa to ako rakovina...

JK to definoval takto: "Odpusť im, lebo nevedia čo činia..." Podstata je teda skrytá v nevedomosti...

Zákon je dôsledkom toho čo prináša život. Život odhaľuje vždy nové sporné situácie, ktoré sa snaží zákonom riešiť. Problém je to že sa nedodržiava. Nie to že neexistuje. Nemôžme teda hovoriť o celkovej existencii bezprávia. Existuje len u tých u ktorých zatiaľ neodhalili ich pochybenia...

Systém spravodlivosti je založený podobne ako princíp akcie a reakcie na základe primeranej odpovede k skutkom, ktoré konáme.

Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že za dobré činy by sme mali dostať odmenu a za zlé činy trest. Týmto spôsobom by mal byť každý motivovaný k tomu robiť dobré skutky a nerobiť tie zlé.

Však realita je iná. Nie každý dobrý skutok prinesie odmenu a nie každý zlý je potrestaný. Preto ľudia môžu kašľať na to robiť dobré skutky a s kľudom v duši konajú ako ich napadne.

Osobne nie som presvedčený, že ak niekto ide do vezenia, že ho to zmení. Isto sa nájdu i také prípady, ale povedzme si na rovinu. Niekedy odtiaľ človek víde ešte v horšom stave ako tam prišiel.

Preto mi pripadá spôsob trestu oko za oko a zub za zub za málo účinný.

V minulosti sa objavila i iná koncepcia. Hovorilo sa, kto do teba kameňom, ty do neho chlebom. Účinnosť tejto metódy je tiež spochybniteľná ak sa chce. Mnoho ľudí sa ti vysmeje ak urobíš niečo také.

Skúsil by som to skombinovať. Ak nepomôže jedna metóda, použiť druhú. A prípadne hľadať ešte iné možnosti ak existujú.

Slovo problém je samo o sebe negativistické...

Vyjadruje niečo čo nechceme, je nám proti srsti...

Negativizmus sršiaci z tohto slova nás odrádza a musíme vynaložiť značnú námahu, aby sme daný problém riešili...

Hovorím o SEBE ;)

Však existuje jedna pomôcka...

Odstrániť slovo problém zo svojho slovníka a nahradiť ho slovom VÝZVA...

Mnohí z nás milujú výzvy...

Sú radi, keď ich zdolajú...

A preto nič už nie je problém...

Bola to kombinácia myši a lienky. Myši preto, že je sivá a lienky preto, že je bodkovaná. Myšlienka mala vlastnosti spomínaných komponentov. Vedela si len tak lietať, ale dokázala sa i skryť. Ako si tak lietala prázdnym priestorom, povedala si. Čo ak by som tento priestor niečím vyplnila... Začala sa teda kotiť. Túto vlastnosť zdedila po myši. Nakotila veľa - preveľa generácií myšlienok. Myšlienky boli rôzne... Boli krátke, boli dlhé, boli smelé, boli smutné, boli milé a boli revolučné... Všetky tieto myšlienky si len tak poletovali priestorom a boli šťastné... Tu však zrazu, zrodila sa jedna špeciálna myšlienka. Bola to myšlienka o živote. Všetky ostatné myšlienky, ktoré zbadali myšlienku o živote len s údivom sledovali jej obsah. Nevedeli si celkom predstaviť, čo to ten život je. Začali sa teda dohadovať, neskôr hádať a nakoniec to prerástlo do otvoreného konfliktu. Konflikt trval celé roky, však bez výsledku. Znenazdajky skrsla v priestore nová myšlienka. Myšlienka obsahovala posolstvo. Stvorme život. Každý po svojom. Nakoniec porovnáme jednotlivé výtvory a vyhodnotíme, ktorý z nich si zaslúži niesť toto pomenovanie. A tak sa i stalo. Jednotlivé myšlienky začali realizovať svoje predstavy o živote. Bola na to vymedzená konkrétna izolovaná časť priestoru. V nej sa teda diali veci. Pánečku. Najšialenejšie výtvory samozrejme stvorili myslienky z kategórie bláznivých. Životy tých smutných boli čierne a "bez života". Humorné mali životy naplnené smiechom, atď... Len pôvodná myšlienka o živote sa potmehúdsky usmievala a pospevovala si...

Pavúky si len tak žili. Nebolo ich veľa, ale nebolo ich ani málo. Bolo ich tak akurát. Jedným slovom dvanásť ;) Pavúky spriadali svoje siete a chytali pomocou nich svoje obete. Kŕmili sa nimi. Problém nastal v jednom okamihu, keď pavúky narobili toľko sietí, že nik nevedel uniknúť. Všetok hmyz bol lapený a čakal na to kým ho niekto zdegustuje. Príroda či iný vyšší princíp však vymyslela riešenie. Boli nimi myši a lienky. Bola to smrteľná kombinácia. Myši vyhĺbili podzemné cestičky a lienky zas svojim pancierom prerážali pavúkom siete. Toto riešenie zaberalo. Postupne narastal počet myší a lienok, až ich bolo toľko, že sa zdalo akoby na svete nastala potopa (aspoň tak to vyzeralo pri pohľade zhora). Dalo by sa povedať, že príbeh skončil happy endom...

Pomlčka je synom a dcérou mlčky. Má špeciálnu funkciu. Dokáže vytvoriť most medzi nepriateľmi. Po tomto moste vedia nepriatelia prejsť a podať si ruky. Na znak novo vytvoreného priateľstva. A tak, ak sa nájde vhodná myš a vhodná lienka, vznikne týmto spojením myš-lienka ;)

Klop klop :-)

Tady vorel :-)

Svet.

Farebný...

Domy, lesy, lúky, stromy, zvieratá, ľudia a cesty...

Podľa toho kam sa chcem dostať.

Mám predsa mapu a niektoré cesty si i pamätám...

Na presun z miesta na miesto ;)

Žijem...

Trochu jesť, trochu piť, trochu spať, trochu myslieť, trochu pracovať, trochu sa zabávať, sem tam cigu vykúriť... ;)

Prosto z každého rožku trošku ;)

Tuto...

Tak teda toľko... Neviem čo je dobré a čo zlé... Je to dosť zapeklitá otázka, ktorú rozumom snáď ani nejde doriešiť.. Ale cítim čo by sa nemalo robiť a snažím sa podľa toho i konať... Nejde to vždy, lebo rovnováha medzi rozumom a citom je ľahko narušiteľná. Nie je vhodné sa výhradne spoliehať ani na jedného ani na druhého. Ideálne je konfrontovať ich oboch. Bohužiaľ môže sa stať i to, že z toho vznikne rozpoltenie osobnosti. V takom prípade je nutné nájsť toho tretieho. Teda vlastné ja. Stanete sa nerozlučná trojka, ktorá koordinuje svoje kroky. Hovorí sa tomu podľa najlepšieho vedomia a svedomia. To sú moji bohovia, ktorým týmto vzdávam hold. A Vám veľa šťastia na Vašich cestách ;)