for month 2022 / 5 users on ads clicked 76,58 € (840 clicks), for today 1,47 € (10 clicks), thanks...
for correct function of this site, i need to use cookies...

Jeho ne-poézia
slová v ne-rýmoch, čo vyšli z neho prevažne po búrke myšlienok spôsobenej komunikáciou s človekom...
02.07.2021 23:26

Rozhodnutia
o ceste životom...
Nesúďme, aby sme neboli súdení
zamyslenie sa nad zmysluplnosťou takéhoto počínania...
Sliepka či vajce?
len taký jednoduchý algoritmus...
And now, something completely different
menší rébus na potrápenie sivej hmoty...
Vianoce
po roce vánoce přicházejí...
Pravda je zem bez ciest
alebo o ďžeme a ceste...
Škatuľa od topánok
prečo nie je možné definovať čo sa nachádza mimo krabice...
Prečo by som mal jazdiť na svojom vlastnom aute
úvaha o jazdení...
Príbeh o lavičke húpacej
bola raz jedna lavička...
Komplexnosť pravdy
skúmanie podstaty...
Môj čas
moje vnímanie času...
Huba a krok
čo si pomyslíš...
Pozitív a negatív
o tmavej komore...
Môj dom, môj hrad
ako sa vysporiadať s neželanými návštevami...
Prázdne slová
to sú ktoré...
Mucha (bug)
a jej právo na život...
Pyramída naša stabilná
tak trochu o geometrii...
Hlúposť naša každodenná
čo je to vlastne hlúpe...
Stvorenie
o prapríčine...
Beriem a dávam
základný princíp celého vesmíru...
Strom poznania dobrého a zlého
každý z nás je ovocinárom...
Ako vystúpiť z rieky
prečo prúd rieky...
Ja som
ako som našiel vlastné JA…
Ty si
teda my sme...
Aký vlastne som
ako to zistiť...
Šťastie
čo je to šťastie...
Nová cesta
lebo nemá zmysel stáť na mieste...
Život
pri skúmaní otázky ako žiť, som pochopil jedno...
Sny
ako si vybrať a realizovať sny...
O Túžbe
naše sny definujú naše túžby...
O Láske
len či sme sa nepomýlili...
Rozpor
teda čo s tým...
Zjednotenie
ako zjednotiť lásku a túžbu...
Chyba
this is not a bug... this is a feature...

Rozhodnutia
o ceste životom...
02.07.2021 23:29

Každý deň...
...robíš rozhodnutia, ktoré menia tvoj i iné osudy. Zavše bez ohľadu na to, ako by si to sám chcel. Niekedy takým zákerným spôsobom, že to až bolí. Povieš jedno jediné slovo a to posunie tvoj život smerom, ktorým si nikdy nechcel ísť. Jediný krát sa nadýchneš a opodiaľ niekto vydýchne naposledy. Vyskočíš do vzduchu sťa krásna mladá laň a tisíc iných osudov sa musí skláňať k zemi. Vykríkneš a milión duší musí byť ticho. Nemáš ani najmenšiu predstavu kam ťa dovedie tvoja cesta. Či prekrížiš niekomu tú jeho. Len sa tak potácaš z miesta na miesto a čas uteká až tam kdesi do nenávratna...
Sekunda za sekundou...
...valí sa ten neúprosný čas, ktorý nemá zľutovanie nad nerozhodnutými. Rozum myslí, telo koná, srdce bolí. Robíš čo musíš, chceš čo nemáš, čo máš to si nevážiš, čo si vážiš to tebou opovrhuje. Je to nekonečný začarovaný kruh pocitov, túžob, vášní, bolestí a pár svetlých okamihov, ktoré načas potešia tvoju dušu v tomto smutnom sebeckom svete, ktorý zdá sa ovláda mamona. To je život. V hlboko depresívnom rozpoložení rozmýšľaš o tom, či existuje na svete niečo, čo by ťa dokázalo potešiť, čo by naplnilo tvoj život. Keď na to dôjdeš, nastane sekundárny ale omnoho väčší problém - ako to dosiahnúť? A tak sa pachtíš za tým nádherným vysnívaným cieľom...
Keď už myslíš...
...že si ho konečne našiel a tešíš sa ako malé dieťa, zrazu sa rozplynie. Len tak. Bez upozornenia, či prípravy. Tvoja životná energia a sila sa zmieša s prázdnotou, ktorá ostala po krásnom sne. Ty máš pocit že padáš a nikdy nedopadneš. Je to neznesiteľný pocit. Najradšej by si to už celé ukončil. No nedá sa. Zachytíš sa nejakého záchytného bodu a škriabeš sa naspäť na vrchol. Vrchol iný, lepší no drsnejší a zákernejší na dosiahnutie. Teraz už vieš, že takáto horolezecká túra sa môže skončiť veľmi zle. No lezieš aj napriek tomu. Nevzdávaš sa, máš už predsa nejaké skúsenosti. Skaly však bývajú zradné. Málokomu sa podarí dostať až hore.
Prečo...
...sa trápiť nad tým, čo sa zmeniť nedá? Prečo sa trápiť nad tým, čo sa vyrieši aj samo? Nemá to zmysel. Nevládzem už ďalej. Som, teda myslím a myslím, že už nie som. Nie som už tým šťastným a bezstarostným človekom len preto, že som bol milovaný a miloval až na smrť. Tá kostlivá zubatá príšera nechce prísť, no ty jej nepôjdeš naproti. V hĺbke duše drieme nádej, že nájdeš raz horu, na ktorú sa ti podarí s odretými ušami vyškriabať a tam zotrváš až do doby, kým sa na prach neobrátiš a splynieš s nekonečným éterom už naveky šťastný...

Nesúďme, aby sme neboli súdení
zamyslenie sa nad zmysluplnosťou takéhoto počínania...
02.07.2021 23:44

Epizóda 1 - Akcia a reakcia
Štefan sa po celodennej šichte v závode na výrobu pneumatík unavený vracal domov. Prekvapili ho pootvorené dvere na byte a v tom okamihu začal pociťovať nepríjemný pocit, ktorý maximalizoval svoj účinok v oblasti brušnej dutiny. Keď vošiel dnu takmer spadol z nôh. Nemohol uveriť vlastným očiam. Nad bezvládnym telom jeho syna sa skláňal človek - vrah. Všade naookolo kopec krvi. Aj vrah bol celý zakrvavený a v rukách držal nôž - vražedný nástroj. V rohu miestnosti sa k sebe s plačom túlili ďalšie dva Štefanove vystrašené deti. Scéna ako z hororu...
Čo urobí Štefan? Čo by si urobili ty?
Hneď ako sa po pár okamihoch spamätal z desivej scény, ho napadla len jediná možnosť, ktorú zjavne mal. Vstúpila do neho zlosť a úplne ho ovládol amok. V jeho krvi sa začal hromadiť adrenalín. Všetko naokolo sa začalo strácať. Videl už len svojho mŕtveho syna a jeho vraha. Ten vrah. Ten skurvysyn. Nehľadiac na možné nebezpečenstvo spočívajúce v ozbrojenom mužovi, ktorý stál pred ním sa v stotine sekundy rozhodol - ja toho muža zahlúšim. Vykonal súd a chystal sa vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Stal sa sudcom i popravcom v jednej osobe...
Epizóda 2 - Viera
Štefan sa v celej zúrivosti chystal vrhnúť na človeka, ktorý ho pripravil o milovanú osobu. Vyskočiť s rukami predpaženými a odhodlanými pomstiť sa na krku toho zločinca čo stál pred ním. Dusiť... Dusiť... Obrať vraha o možnosť dýchať bola jeho jediná túžba, jediná vec na ktorú myslel. Nič iné nevidel. Nič iné nechcel. Len pomstu. Oko za oko...

"Počkaj človeče..." - pokúšal sa v rýchlosti zo seba dostať človek-vrah.
"Viem, ako to vyzerá, ale... Neunáhli sa... Ja som len šiel okolo Vášho bytu, dvere boli pootvorené a z bytu bolo počuť divné hlasy a nárek. Tak som vošiel. Uvidel som na zemi dobodaného človeka a tak som sa ho snažil zachrániť. Dával som mu prvú pomoc, pokúšal sa zastaviť krvácanie ale už bolo neskoro..."

Štefan sa zarazil...

Je to možné? Hovorí ten človek pravdu? Mohol som zabiť nevinného človeka... Mohol som sa vyzúriť na niekom, kto sa snažil môjmu synovi pomôcť. Ale keď všetko vyzeralo na prvý pohľad tak jasne. Vrah s nožom v ruke. Všade krv Štefanovho syna...
Kde je pravda? Kto by uveril verzii toho človeka? Je to slovo človeka proti všetkým dôkazom, ktoré svedčia proti nemu. Ako by jeho slovo obstálo na skutočnom súde so všetkými tými dôkazmi?
Sú dve zo štyroch možností, ktoré treba mať na zreteli predtým ako sa rozhodneme:

1. Vrah hovorí pravdu, ale my mu neuveríme a vykonáme súd...

2. Vrah klame ale my mu uveríme a necháme ho odísť...
Štefan sa pozrel na svoje 2 plačúce deti, ktoré len s ťažkosťami dokázali kývnuť hlavami a potvrdiť tak vrahovu verziu...
Epizóda 3 - Konečný dôkaz
Štefana v tom momente napadlo: Kamera. Áno, kamera...
Dal si ju nainštalovať po tom, čo ich párkrát vykradli...
Musím vidieť ten záznam. Musím zistiť čo sa tu stalo...
Takmer bez rozmyslu prešiel k skrytému panelu, otvoril ho, vytiahol kazetu a namieril si to k domácemu videu, zatiaľ čo ostatných nechal v miestnosti s mrtvým synom.
Chladnokrvne zasunul kazetu do videoprehrávača, pretočil ju dostatočne ďaleko a stlačil tlačítko play...
To čo uvidel na obrazovke ho takmer prinútilo vyvrátiť obed.
Uvidel vraždu - chladnokrvnú, bezcitnú.
Toľko nenávisti, toľko plaču, toľko krvi.
Uvidel svoje deti uprostred tej desivej scény a človeka, ktorý to celé spôsobil.
Človeka, ktorý hral hlavnú úlohu v tejto desivej scéne.
Vraha, ktorý bez zjavných emócií alebo výčitiek bodal a rezal.
Človeka - vraha, ktorý ešte pred pár minútami tvrdil, že je v tejto situácii nevinne.
Toho, ktorý donútil dve ostatné deti pod hrozbou smrti aby dosvedčili jeho slová.
Jeho, ktorému Štefan uveril, že je nevinný.
Teraz už niet pochýb. V tom okamihu už Štefan nič ďalšie nepotreboval.
Krv v ňom skypela.
Vybehol z izby a dokončil svoj prvotný plán.
Na zemi ležali dve telá.
Epizóda 4 - Miera zodpovednosti
Štefan sedel na dlážke a obímal svojho mŕtveho syna.
Neplakal, nedá sa to nazvať plačom - on nariekal, kričal, zúfal si.
Obzrel sa.
Uvidel telo človeka - vraha, ktorý to celé spôsobil.
Nenávidel ho. Opovrhoval ním. Najradšej by ho zabil ešte tisíckrát.
Cítil bolesť ale aj akúsi úľavu.
Za to že spravodlivosti bolo učinené zadosť.
Oko za oko...
Znovu sa to potvrdilo...
Toto univerzálne pravidlo funguje dokonale.

Hlavne v momentoch keď je človek vystavený tlaku.
V situácii, keď človek koná impulzívne, bez rozmyslu ba až pudovo.
Vtedy sa toto pravidlo uplatňuje takmer intuitívne.
Tým, že sa Štefan rozhodol ako sa rozhodol však ostalo mnoho nezodpovedaných otázok...
Zaslúžil si vrah Štefanovho syna zomrieť? Zaslúžil si zomrieť iba on alebo aj niekto iný?

1. Čo ak bol vrah najatým vrahom? Čo by sa stalo s objednávateľom vraždy? Kto má akú mieru zodpovednosti za túto vraždu?

2. Čo ak bol vrah vojakom, ktorý LEN plnil rozkazy? Akú mieru zodpovednosti potom nesie ten, kto ten rozkaz vydal, prípadne prezident - vrchný veliteľ ozbrojených síl?

3. Akú mieru zodpovednosti by mal človek - blázon, ktorý v určitých chvíľach nevie čo robí, ktorý je v tom okamihu mimo a dozorkonajúci lekár, ktorý dovolil aby takýto človek utiekol z ústavu?

4. Akú zodpovednosť by mal človek "posadnutý diablom"? Človek, ktorý nekoná z vlastnej vôle? Ktorého činy riadi nejaká temná sila?

5. Ako by ste sa zachovali k ľudožrútovi, ktorý už 2 mesiace nič nejedol a jednoducho len potreboval niečo pod zub? Ľudožrútovi, ktorý by si neuvedomoval, že spravil niečo zlé?
Štefan sa niektoré veci nikdy nedozvie.
Nedozvie sa prečo musel zomrieť jeho syn. A bude ho to neskutočne trápiť, po celý (krátky) zvyšok jeho života.
Epizóda 5 - Prečo
Prečo?
... sa to muselo stať?
Prečo som nebol doma skôr?
Prečo som tomu nemohol zabrániť?
Prečo to Boh dopustil?
Prečo... prečo... prečo...
Milión Štefanových prečo a žiadne odpovede...

...

Vrah sedel na pohovke a civel do prázdna.
Rozhodol sa.
Urobím to.
Niet inej cesty.
Zabijem ho.
Chladnokrvne a bezcitne.
Z kuchynskej linky vybral nôž a zastrčil si ho za opasok.
Vybehol na ulicu a nastúpil na autobus, ktorý ho mal dopraviť až na miesto na ktorom sa chystal vykonať úkladnú vraždu.
Nepremýšľal, iba temne civel do prázdna.
Bol prázdny ako len človek môže byť.
Prázdnota ho celého opantala.
Prázdnota spôsobená trpkým okamihom v jeho živote.
Okamihom v ktorom prišiel o milovanú osobu.
O svojho syna - jediného syna, ktorého nadovšetko miloval.
Ten, ktorý to spôsobil musí zomrieť
Zabijem ho - toho skurvysyna.
Prídem a podrežem ho ako kura.
Pomsta.
Oko za oko...

Štefanov syn musí zomrieť.
Epizóda 6 - Kruh sa uzavrel
V živote je mnoho otázok a málo odpovedí...

Prečo?

Základná otázka, ktorá dokáže odkryť mnohé...
...ak by sa človek zaoberal touto otázkou skôr ako dospeje k určitému záveru, k určitému rozhodnutiu a činu...

Prečo musel zomrieť Štefanov syn...
Prečo vrah...
A prečo vrahov syn...

Prečo vlastne Štefanov syn zabil vrahovho syna?
Bola to vražda?
Nie.
Nehoda?
Áno.
Autonehoda?
Áno.
Čo sa stalo? Bol Štefanov syn pod vplyvom alkoholu po tom čo sa neskoro v noci vracal zo zábavy?
Nie. Bol úplne triezvy.
Nevidel ho lebo ležal na ceste opitý a prešiel ho?
Nie.
Auto sa stalo neovládateľné a Štefanov syn nad ním stratil kontrolu?
Áno.
Dostal defekt? Spôsobilo to sklo z fľaše, ktorú tam minulú noc rozbil opitý Demeter?
Nie.
Bola to technická vada pneumatiky?
Áno.
Bola už značne ojazdená a nevyhovovala prevádzke? Je zodpovedný Štefanov syn?
Nie. Pneumatiky boli nové. Boli menené tesne pred tým ako sa stala nehoda.
Je teda za nehodu zodpovedná vadná pneumatika? Chyba materiálu? Problém pri procese výroby? Nesie zodpovednosť riaditeľ fabriky? Stroj, ktorý ju vyrobil? Výstupný kontrolór?
Štefan sa vo fabrike na výrobu pneumatík pred koncom smeny chystal skontrolovať poslednú pneumatiku. V tom mu však zazvonil telefón. Nechal všetko tak ako bolo. Volal mu syn. Chcel sa pochváliť - kúpil si staršie ojazdené auto. Chcel ho vyskúšať a chcel v ňom previezť svojho otca, ktorý mu značne finančne dopomohol k tomu aby si ho mohol kúpiť. Štefan po tom čo zložil telefón zašiel za vedúcim. Vybavil si dovolenku...

Posledná pneumatika ostala v stroji na testovanie. Ležala tam a tíško čakala na svoj osud...

...

vrahov syn, zabitý pri autonehode...
Štefanov syn, zabitý vrahom...
vrah, zabitý Štefanom...

a príbeh na začiatku ktorého stál Štefan...

Či?

Kto je teda zodpovedný za smrť štyroch ľudí?

Áno štyroch...

Aj Štefan musel umrieť... Totižto vrah mal otca... Otca, ktorý prišiel o syna...
Ktorý postupoval presne podľa toho istého vzorca...
Podľa presne danej poučky...
Oko za oko...
Epiloque - Záver?
Závery nech si každý vyvodí svoje...

Zopár pomôcok...

1. Je ťažké ba až nemožné spravodlivo súdiť, pokiaľ nepoznáme všetky fakty...
(a kto ich pozná všetky? naozaj všetky? kto je vševedúci?)

2. Miera zodpovednosti je dôležitá...
(keďže nie vždy musí byť plne zodpovedný ten, ktorý je súdený)

3. Hĺbka skúmaného je dôležitá...
(a nedostali by sme sa po maximálne dôkladnom skúmaní faktov až k prapočiatku bytia?
kto by sa odvážil obviniť napríklad takého stvoriteľa?
veď ak by nás nestvoril, prípadne ak by nebolo big-bangu, nič z toho čo sa stalo by sa nestalo)

4. Osobný postoj zainteresovaných a ľudský faktor zohráva svoju úlohu pri akomkoľvek súde
(hlavne ak sa prípad osobne dotýka človeka, ktorý súdi a nehovoriac o tom že spravodlivosť síce je slepá ale človek ju nemôže dokonale zastúpiť nech by sa akokoľvek snažil)

5. Motívy sú prinajmenšom zaujímavé...
(ak Štefan zabije vraha lebo mu zabil syna
= ak vrah zabije Štefanovho syna lebo mu zabil syna
= ak vrahov otec zabije Štefana lebo mu zabil syna)

a čo je najdôležitejšie:
OKO ZA OKO... A ZUB ZA ZUB...

je rozhodne cestou do záhuby...

pretože...

ZLO PLODÍ ZAS LEN ZLO...

a ak sa stále budeme riadiť týmto pravidlom, tak sa vždy nájde nejaký otec, ktorého syna sme zabili...

jedine, žeby jeden Otec tento kruh prerušil...

a ja skutočne netuším, čo by sme si bez Neho počali...

Sliepka či vajce?
len taký jednoduchý algoritmus...
02.07.2021 23:53

Algoritmus, ktorý zčasti ponúka riešenie tejto zdanlivo neriešiteľnej otázky.
Ako analytik-programátor musím veriť, že každá úloha (zadanie, problém) je riešiteľná = popísateľná. Riešenie úlohy, spočíva v popísaní jednotlivých krokov, vedúcich k želanému (požadovanému) výsledku, pri zohľadnení vstupných podmienok. Postupnosť takýchto krokov znalí problematiky nazývajú šialeným slovom že algoritmus. Postup pre stanovenie algoritmu je možné aplikovať na akúkoľvek úlohu, nemusí sa preto týkať len takej vysokošpecifickej činnosti akou je tvorba software pre IT priemysel.
Zadanie úlohy:
Odpovedať na otázku, čo bolo skôr: sliepka alebo vajce?
Vstupné podmienky:
Neznáme - náš (ale v podstate každý) algoritmus sa musí snažiť pokryť všetky mysliteľné možnosti, ktoré môžu (mohli) nastať.
Výstupné podmienky:
Odpoveď na zadanú otázku musí byť podložená logickým zdôvodnením.
Riešenie:
[ začiatok algoritmu ]
som kreacionista?
áno)
Odpoveď: Sliepka

Zdôvodnenie: Keďže verím, že všetko stvoril Boh, teda aj vesmír, zem, človeka a zvieratá stvoril Boh, tým pádom i sliepku stvoril Boh. Sliepka preto bola skôr ako vajce.

[ koniec algoritmu ]
nie)
som evolucionista?
áno)
Odpoveď: Vajce

Zdôvodnenie: Keďže verím v evolúciu, musím predpokladať určitý okamih v histórii, kedy daný živočích ešte nebol sliepka, ale ďalšiu generáciu už za sliepku považujeme. Počiatok novej generácie charakterizuje vajce.

[ koniec algoritmu ]
nie)
verím, že žijeme v matrixe?
áno)
Odpoveď: Otázka nemá zmysel

Zdôvodnenie: Keďže žijeme v matrixe, nič z toho čo vidíme v skutočnosti neexistuje. Neexistujeme ani my, všetko je len virtuálna realita. Tým pádom neexistuje ani sliepka či vajce a otázka nemá zmysel.

[ koniec algoritmu ]
nie)
som stúpencom Chucka Norrisa?
áno)
Odpoveď: Najprv bol Chuck Norris

Zdôvodnenie: Stúpenec Chucka Norrisa nemusí tento fakt zdôvodňovať, keďže je považovaný za dogmu. Chuck Norris neskôr vyčúral sliepku, z ktorej sa vyliahlo vajce.

[ koniec algoritmu ]
inak)
Odpoveď: Na otázku nie je možné odpovedať

Zdôvodnenie: Pravdepodobne neviem v čo verím, takže nie som schopný zodpovedať položenú otázku.

[ koniec algoritmu ]
Záver:
Možno si prekvapený, že algoritmus môže vyhodnotiť uvedenú otázku (zadanie) viacerými spôsobmi, teda že odpovede sa líšia na základe predpokladu, ktorý je splnený. Tento fakt je spôsobený skutočnosťou, že nie sú zadefinované vstupné podmienky. Pokiaľ by ale boli zadefinované (poznali by sme, ktorá z možností je tá pravá), snáď by ani nebolo potrebné riešiť takýto algoritmus, že?

And now, something completely different
menší rébus na potrápenie sivej hmoty...
02.07.2021 23:57

Ako by moji miláčkovia povedali...
Drevorubač, statný šuhaj, vzal sekeru a vydal sa do sveta na skusy...
Zakliaty strom, ten bájny, sa mu však postavil do cesty, tak povedal si: Ja rozsekám ťa na kusy...
Iba jablká otrávené sa na ňom rodili, no ľuďom predsa chutili...
On povedal: posiaľ ste tvrdo spali, no blesky hromu vzbudzujú Vás k tomu, by ste sa prebrali...
.
Strom odolával, bránil sa a triasol, veď bojoval o život...
Zivot, ktorý ťažil z toho, keď iných oň pripravoval...
Mal spočítané dni ten strom, aj keď široký bol ako dom...
.
Sekera zaťala posledný krát a strom s rachotom padol k zemi, by neškodil viac ľuďom toho kráľovstva...
Kto by to len tušil, že taký šťastný koniec by to mohlo mať. A drevorubač sa stal kráľom ;) či?
PS: Ako je to na počiatku, tam je to i teraz, i vždy i naveky vekov ;)
Jedine že by nie ;)
Lebo kto hľadá ten sa môže aj stratiť ;)
V preklade ;)

Vianoce
po roce vánoce přicházejí...
03.07.2021 00:03

Šialené zhony alebo pokoj, stromček, pod stromčekom darčeky a ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom k sebe viazaní spolu pokope v strese či radosti...
A ešte narodeniny...

Pre niekoho skutočného, pre niekoho vymysleného, pre niekoho nenávideného a pre niekoho milovaného Ježiška ;)

Či už tak alebo tak...
Snaž sa o stavanie mostov, namiesto toho aby si ich pálil...
Snaž sa o to by si rozdával viac radosti ako smútku všetkým naokolo...
Snaž sa hľadať cesty mieru namiesto ciest boja...
Snaž sa podať pomocnú ruku ak môžeš, namiesto pohľadov opovrhnutia a odmietnutia...
Snaž sa urobiť z tohto sveta lepšie miesto pre život...
Skús milovať a neskús nenávidieť...
Pretože na takomto snažení jednoducho nemôže byť nič závadného či nežiadúceho...

Pretože pri vete...
Milovať by si mal...
...je dôležitejšie zamyslieť sa viac nad tým čo je povedané, ako nad tým kto to povedal...

A preto ti milý Ježiško prajem k tvojmu sviatku :
Všetko najlepšie, veľa darčekov, radosti, šťastia a božieho požehnania...
Nech ti zdravíčko slúži a nech sa ti splnia všetky tvoje tajné priania ;)
Tvoj priateľ ;)
PS: Ak sa ti zvýši kúsok narodeninovej torty s viac ako 2000 sviečkami, pošli mi prosím kúsok... Ja milujem narodeninové torty ;) Vopred ďakujem...

Pravda je zem bez ciest
alebo o ďžeme a ceste...
03.07.2021 00:06

Krishnamurti : Pre duchovný život nemôže byť žiadna legitimná autorita: žiadne písma, žiadny guru, žiadny rozhodca duchovného pokroku, žiadna hierarchia. Každá ľudská bytosť si musí slobodu nájsť samostatne...
Vlado : Prečo je nadpis, že pravda je zem bez ciest keď pravda je často tvrdo vyšliapaný chodník?
Možno mal na mysli niečo ako džungľu, v ktorej cesty nie sú a keď ňou chceš prejsť tak sa zapotíš...
Vlado : To znie ako výzva. Bezva...
Vlado : Už som si ľahol spať, ale nemohol som zaspať, lebo ma stále trápi ten nadpis. Uvažujem, či sa Krishnamurti nepomýlil a v skutočnosti možno chcel povedať: Pravda je džem bez cesta. Ale asi nezaspím kvôli tejto záhade, fakt, lebo mi nejde do palice, že prečo by mal byť džem bez cesta. Skôr naopak. Že pravda je zákusok bez džemu. Má to logiku, však.
Džem bez cesta je zjavný logický uzáver... Ale možno len na prvý pohľad... Skúsme sa teda zamerať na to, čo by sa stalo ak by sa do džemu dostalo čistou náhodou cesto... ;)
a) niekomu to príde ako nevkusný nápad a vyhodí celú fľašu do koša... lebo veď znečistený džem...

b) zas iný sa nad tým pousmeje... lebo nápad typu cesto v džeme môže byť vcelku dobrý marketingový ťah a založí na ňom svoj budúci biznis...

c) môže byť že sa nájdu i takí ktorí takúto kombináciu radi (aj keď znie akokoľvek bizarne) čím nahrajú človeku z bodu b)

d) filozofi a pátrači budú celý život lamentovať nad tým ako je možné že došlo k takejto záhadnej kolízii dvoch nesúvisiacich svetov = sveta džemu i sveta cesta...

e) salamisti to samozrejme majú na saláme

f) negativisti budú vyzdvihovať negatíva danej skutočnosti a optimisti zas tie svetlé stránky... napríklad že život je zmena

g) kombajnisti a ovocia-zberači sa potešia pretože vzrastie dopyt po plodoch ich práce... pretože pozitívna ale i negatívna reklama povzbudzuje biznis...

h) tí čo zjedia všetko usudzujú že v podstate je to aj tak jedno pretože v žalúdku sa aj tak všetko mieša takže či už zješ džem a až potom cesto alebo naopak či spolu dokopy... funguje večný kolobeh hovna v prírode... takže procesovaním prijímanej potravy sa aj tak všetko transformuje do rovnakej podoby ...

i) tí čo nemajú radi džem prípadne cesto aj tak budú vždy frflať, pretože je to v ich prirodzenej povahe... niektorým typom sa podľa všetkého nedá vyhovieť pretože aj tí prispievajú celkovému a všeobecnému pokroku ktorý vedie ľudstvo z priepasti do priepasti.

j) najlepšie sú na tom aj tak chuťové bunky, pretože tie si užijú z toho celého najviac...

k) ešte lepšie ako chuťové bunky sú na tom mozgové bunky lebo tie spracuvávajú podnety od buniek chuťových

l) ak hovoríme o štiepení jadra ako o energii súčastnosti a snívame o fúzii ako o energii budúcnosti... mali by sme sa zamyslieť nad zmyselnosťou spojenia džemu a cesta... inšpiráciou a bežnými nedopatreniami, ktoré sa v živote prihodili ľudia došli na mnoho prevratných objavov

m) m je posledným písmenkom slova džem a preto idem plniť manželské povinnosti... môj paplónik ma už očakáva ;)
Po veľkom úspechu epizódy IV a ako to býva zvykom u hollywoodskych scenáristov – s cieľom maximálne využiť dobré meno a slávu provotiny som sa aj ja rozhodol pre vytvorenie pokračovania s názvom : Džem a cesto po dvadsiatich rokoch...
n) ako to už býva zvykom so všetkými legendami, i okolo džemu a cesta vzniklo mnoho rôznych kultov, fám, diskusií a krviprelievania... lebo veď keď sa môžeme biť tak sa bijme...

o) džemsťania tvrdia že majú výhradné a jediné právo distribuovať džem a jediné čo stačí je prijať džem do svojej komôrky a tým vlastne zabezpečia večnú slasť a pôžitok z konzumovania džemu, však nie teraz ale až neskôr... teda po prechode... Cesto sa im z toho receptu akosi vytratilo...

p) džemslamisti sa rozhodli presadzovať inú cestu... vyhlásili svätý džemhád a týmto spôsobom chcú presvedčiť okolitý svet o jedinom a možnom prijímaní džemu... Viacmenej chcú vytvoriť akýsi monopol v zmysle : jediná správna značka džemu je džemláh® Cesto je ich verejným nepriateľom..

q) džemduisti vyhlásili za sväté všetky kríky, stromy i ruky čo zbierajú ovocie z ktorých sa vytvára džem. Hľadajú odpovede na otázky či džem má bojovať s cestom. Však napríklad také hajzle sa im čistiť nechce... A aj to je veľmi dôležité... Lebo si neuvedomujú že platí už spomínaný kolobeh hovna v prírode... A teda po dobrej konzumácii je vhodné sa zamerať aj na odstránenie následkov ;) Však už sú pri svojej džemnosti tak ďaleko, že tým hovnom si veľmi ruky špiniť nechcú… Tak si to pekne podelili… Jedni papajú a druhí čistia… Aj tak sa dá…

r) džemdhisti tvrdia že existuje cesta ktorá vedie k oslobodeniu sa od konzumácie džemu, lebo džem je možno príčinou, ktorá spôsobuje krče v žalúdku a preto je nevyhnutné bojovať s touto pliagou novodobých i dávnych časov

s) džemteisti tvrdia že nič také ako džem a cesto neexistuje.. Je na to mnoho dôvodov. Napríklad tvrdia že džem s cestom ešte nik nevidel... nie je dokázateľný štandartnými prostriedkami potravinárskeho priemyslu... pýtajú sa že ak džem a cesto stálo za zrodom všetkého ostatného viditeľného a chmatateľného tak kto stvoril džem a cesto... Atakďalej...

t) džemaoisti si myslia že džem a cesto sú v protiklade... prípadne že džem a cesto sa dopĺňajú... ťažko povedať... Možno niečo dokopy... Ako že džem a cesto sa dopĺňa v protiklade? Neviem... Jeden aby z toho bol múdry...

u) džemdia sa snáď jediní uchopili šance... Oni v plnej miere pochopili zmysel bodu b) že na džeme a ceste sa dobre zarába... a všetkých neďzemdov treba stiahnuť z kože a možno ešte aj ďalej – až do špiku kostí... Veď tak sa to robí no nie? Skúsime čo to dá... A keď už nedá tak trochu zprehádžeme svet by sa nepovedalo a biznis môže pokračovať... Najlepšie je využiť svoj obchodnícky potenciál a zarobiť na čomkoľvek... Nech už je to mier či vojna...

v) najväčším problémom toho celého je že sa zachovalo mnoho, teda veľmi mnoho receptov na džem a cesto... a vo veľkej väčšine je problém v tom že aj pri maximálnom úsilí dnešných šéfkuchárov, len veľmi ťažko vie bežný konzument ohodnotiť to či produkty ktoré dnes nakupujeme v tescu sú o pravom džeme a ceste alebo obsahujú nejaké amarouny s nálepkou : Najpravejší a najoriginálnejší džem a cesto...

w) človek čo sleduje tento celý humbuk okolo džemu a cesta sa však nestačí čudovať... Veď tak ako v prírode existuje mnoho variácií všetkého možného vďaka vynálezu dvojitého hada®... Existuje teda mnoho možností chutí, farieb, tvarov... A každý si môže vybrať... niekto nemusí mať rád brusnice ale môže mať rád jahody... A cesto? Má byť kysnuté, koľko múky? Vajíčka od brojlerov? Hej... Jeden by z toho grcal... A tak si tu teda pekne farmíme a sereme na ten náš krásny svet až kým ho celý nazaserieme...

x) Preto si uvedomme, že to čo je tu, je tu aj vďaka ňej a ňeho... Matka Zem a Otec Vesmír... Pre feministky upresňujem: Otec Zem a Matka Vesmír... Jo a skoro by som zabudol na slniečko...

y) A stvoriteľ? Nuž neviem ale treba sa spýtať asi jeho... Na počiatku bola myšlienka a tá myšlienka bola u stvoriteľa a stvoriteľ bol celý bez seba z tej myšlienky ;) Potom to celé začalo... Nastal veľky big bank v spleti siete ktorej občas nadávame i kôra šedivá... Neviem prečo šedivá ale asi preto že „asi“ nič vo svete nie je iba čierne alebo iba biele... Že tak ako existujú mnohé odtiene a tiene a siene a piesne a ... nejako som sa zamotal... jednoducho nech povie ON ;) Vlado = povedz mi ;) existuješ? Hneváš sa na nás? Máš nás rád? Trestáš nás lebo si zaslúžime? Jak to je s tou všemocnosťou? Vieš vytvoriť skalu ktorú ani sám nezdvihneš? Jednoducho skús s nami konečne komunikovať a vysvetlovať ;) Nech máme pocit že naše snaženie má zmysel ;)

z) Sága dnes končí... posledné písmenko v nami známej knihe receptov na džem a cesto... Ale nebojte sa. Už zajtra prídu tí, ktorým toľko málo písmenok v abecede nebude stačiť a vytvoria si nové... A sága bude pokračovať ďalej... ( Ale kurwa vymeňte už konečne scénaristu lebo tento trepe samé hovadiny ;) Tak vidíte… Za dobrotu na žebrotu ;) idem sa živiť niečím užitočnejším ;)

Škatuľa od topánok
prečo nie je možné definovať čo sa nachádza mimo krabice...
03.07.2021 00:08

Bola raz...
celkom obyčajná krabica od topánok. V nej bývala pravá a ľavá topánka. Celý čas, teda nekonečne dlho z ich pohľadu ta len tak ležali a debatovali. Nuž niekedy sa i hádali a občas sa i pobili. Lebo to topánky robia ;) V krabici bola totižto neskutočná tma a dosť malý priestor... V kuse sa hanili a nadávali si ;) Riešili zásadné otázky svojej existencie.... Odkiaľ prišli, aký je zmysel ich bytia a kam kráčajú... Naťahovali sa na tom ako vznikla ich krabica a či existuje stvoriteľ ktorý ich stvoril... Keďže ich vnímanie bolo vcelku obmedzené priestorom ktorý mali pridelený, nepoznali pravdu... A to bolo dôvodom ich nekonečných hádok a svárov... Raz sa hádali či pravá vznikla skôr ako ľavá, raz ako dlho už trvá ich krabica, či týždeň alebo mesiac, začali i skúmať krabicu aby pochopili ich nikdy nekončiacu dilemu ale jednoducho sa nevedeli dohodnúť... Jedna tvrdila že nič také ako stvoriteľ neexistuje, druhá zas že stvoriteľ existovať musí a dokonca mala pocit, že matne zazrela i akési inštrukcie na ich použitie ;) teda že sa nemajú používať za dažďa, akým spôsobom sa majú ošetrovať aby vydržali čo najdlhšie atď... však to len vďaka malému záblesku svetla keď sa náhodou odklopil vrchnák od krabice. Ľavá topánka vtedy spala a preto si to nevšimla ;) Toto trvalo z ich pohľadu riadne dlhú dobu – teda rok... Potom sa raz stal zázrak... Náhle sa odklopil vrchnák krabice a ich oslepilo nekonečné svetlo ;) Snažili sa zaostriť ale veľmi to nešlo... Čiasi veľká ruka načiahla do krabice a vybrala topánky na svetlo božie ;) Čo nasledovalo po tom bol pre topánky neskutočný šok ;) Čosi do nich vniklo ;) Niečo mäkké a čuduj sa svete, maximálne to vyplnilo ich vnútro ;) Zrazu mali nevídaný pocit akéhosi naplnenia ;) Nechápali čo sa to s nimi deje, strachom pomaly ani nedýchali ;) Keď sa trochu spamätali, zistili že už nie sú v krabici ale ocitli sa v akomsi divnom a veľkom svete ;) Pomaly si vykračovali pravá, ľavá, pravá, ľavá a sledovali všetku tú krásu okolo seba ;) Boli pomaly až vo vytržení z toho všetkého... A hádky? Na tie si ešte občas spomenuli... Však už len s úsmevom...
Pochopili totiž, aké boli nevedomé a hlavne si uvedomili : že skúmaním krabice sa dá dospieť len k poznaniu vlastnosti krabice ;)

Prečo by som mal jazdiť na svojom vlastnom aute
úvaha o jazdení...
03.07.2021 00:10