Discussion Forum

Azuritko zajačik,
malý úchylácky bumbáčik.
Keď ho na kôš vyvalil,
veľmi deti vystrašil.
Modrý ho mal po gule,
veľké ako marhule.
Dievky chceli z izby preč,
keď zbadali jeho meč.
Ale zajko vyskočil,
na dievku sa pritlačil.
Dievka skríkla - choď dole,
nechcem tvoje marhule.
Ale zajac nelenil,
k zemi ju hneď privalil.
Skákal na nej ako mrož,
až zhodil z vane veľký kôš.
Dievka spadla do mdloby,
úchyl vedel čo robí.
Keď sa na nej urobil,
do koša on vyskočil.
Čuráka mal mokrého,
purpurovo modrého.
Keď sa dievča prebralo,
všade vôňu cítilo.
Bolo celé nesvoje,
nevedelo čo s ňou je.
Keď sa ale zodvihla,
extrémne sa pošmykla.
Akonáhle dopadla,
aviváž z nej vystrekla.
Vtedy dievku popadlo,
to morbídne divadlo.
Ku košu hneď pribehla,
Azuritka zabila,
do práčky ho hodila.
Keď ho práčka doprala,
dievka sa z chuti ožrala.

Vietor strašný duje,
zajko je už na dne,
kosa hrozná mu je,
pani zima vládne.
Hladom chudák padá,
už je na pol mŕtvy,
keď na lúke zbadá,
v snehu kúsok mrkvy.
Mrkva - teraz v zime?
Zajko čuduje sa,
pozriem uvidíme
a už hopsá z lesa.
Zajko k mrkve hop - la,
skáče o stošesť,
keď v tom pasca sklapla,
a bude sa jesť.
Pri nedeľnom mäse,
len smutno sa tvárte,
veď na pníku v lese,
visí jeho parte.
Od tej doby zajkovia,
v lese sa žiť boja
a kráľ zajkov vraví,
ja idem do Playboya.