Diskusné Fórum

Nuž chorých, chudobných a bezdomovcov sa štítime preto, lebo je jednoduché sa medzi nich zaradiť, ale medzi zdravých bohatých a majetných...to nejde tak jednoducho, tam treba na tom pracovať a tvrdo. Buď rukami, hlavou, podnikavosťou, alebo stačí použiť všetko a iba kradnúť.
Dostaneme sa na určitú úroveň a stále máme pred očami, že padnúť dole je jednoduché, ale štverať sa hore je ťažké a preto sa nepozeráme dole, ale hore a od chudoby...chceme byť čo najďalej.
Preto sme v EU, aby sme od chudoby (RUS) boli čo najďalej, aby nás netrápili hladujúce deti v Afrike a v Ázii, aby sme im nemuseli posielať potraviny a humanitárnu pomoc tak radšej pošleme peniaze na muníciu, aby chudoba bola od nás čo najďalej.
A pýtaš sa: Prečo musíme vždy dokazovať svoju moc, keď nakupujeme od chudobných?
Nuž aj od Rusa nakupujeme energie za zastropovanú cenu, ale od demokratov dáme toľko, koľko si zapýtajú.
Tak sa to robí do psej matere!!! Na jednej strane vrieskate nechceme podporovať vojnu na UA nakupovaním energií od agresora, na druhej platíme nehorázne sumy súdruhom, ktorí na UA posielajú miliardy, len aby sa bojovalo.
A potom sa naivnučko pýtate na takú samozrejmú vec, ktorú mohutne podporujete sami.
Chudobného okradnúť, bohatému aj do riti sa vopchať!!
Ale toto si asi ani netušil, lebo tvojim heslom je vakcína je sloboda!!! Ale iba demokratická vakcíne je slobodou, nejaká z východu porobou.

Adriana Kováčová ponúka tento príbeh.

odkaz

Jedna dáma sa spýtala: „Za koľko predávate vajíčka?“

Starý muž odpovedal: „0,25 € za vajce, madam!“

„Ak mi dáte 6 vajíčok za 1,00 €, zoberiem, ak nie, pôjdem k niekomu inému…“

Starý muž odpovedal:

„Vezmite si vajíčka za každú cenu, madam. Pre mňa je to dobrý začiatok, pretože som celý deň nepredal ani jedno vajce a potrebujem peniaze na prežitie.“

Pani zobrala vajíčka za cenu, ktorú si pýtala a odišla s úsmevom, pociťujúc šťastie víťazstva. Nasadla do svojho drahého auta a išla do reštaurácie na obed s priateľom. Po veľkom obede zostalo na tanieroch ešte veľa jedla, ktoré dvaja nemohli zjesť. Majiteľ reštaurácie prišiel ku stolu skontrolovať, či je všetko v poriadku. Pani sa ho opýtala, koľko to stálo, a on hneď odpovedal 88,00 €. Dala mu 100,00 € a povedala mu nech si drobné nechá.

Tento príbeh vyzerá celkom normálne pre majiteľa luxusnej reštaurácie, ale nie pre starého predajcu vajíčok.

Otázka znie:

Prečo musíme vždy dokazovať svoju moc, keď nakupujeme od chudobných?

Prečo sme štedrí k tým, ktorí nás o to nežiadajú?

Kdesi som čítala:

Môj otec často bral potraviny od chudobných ľudí za väčšiu cenu, než mali cenu, aj keď potraviny nepotreboval.

Niekedy im platil oveľa viac.

Raz som sa ho spýtal:

„Oci, prečo to robíš?“

Môj otec odpovedal: „Synak, to je charita zabalená do dôstojnosti!“

Viem, že mnohí z vás tento príbeh nebudú ďalej šíriť, ale ak patríte medzi ľudí, ktorí si našli čas a prečítali si tento príbeh až do konca, tak tento pokus o humanizáciu cez správu je už o krok ďalej správnym smerom.

Vždy sa snažme byť vďační za život.

odkaz

👎: Milaníčko