Ťažké dedičstvo pápeža Benedikta XVI.

Rastislav Škoda

Aj v roku 2012 sa tradičná polnočná omša v Svätopeterskej bazilike, pripomínajúca narodenie Krista, začala už dve hodiny pred polnocou, skôr ako obyčajne, aby svätý otec mal pokoj na prípravu vianočného posolstva a požehnania urbi et orbi – mestu a okoliu – vo vianočný utorok na poludnie. 85-ročný veľkňaz sa priviezol na motorovej plošine s držiakom strednou uličkou k oltáru, kde s 30 kardinálmi slúžil dlhú omšu, prenášanú internetom do 60 štátov sveta. Podľa slov svojho brata, kardinála Georga Ratzingera, bol zdravotne v poriadku a cítil sa zdravý a čerstvý. Nemalo to dlho trvať. Za necelé dva mesiace pápež Benedikt XVI. prekvapil svet demisiou, ktorá prišla ako blesk z jasného neba, keď pred konzistóriom po latinsky vyhlásil, že mu z dôvodu pokročilého veku už nestačia sily, aby mohol náležite vykonávať pápežský úrad. Vie sa, že už dávno trpí na zápaly kĺbov, najmä kolien, hánok a členkov; Len v utorok priznal Vatikán, že už dávno má kardiostimulátor.

Necelých osem rokov vládol katolíckej svetovej cirkvi Nemec ako nástupca populárneho Poliaka Jána Pavla II. a ostane v pamäti veriacich i svetového publika ako osobnosť, ktorá dala svojej cirkvi nezmazateľnú pečať. Už počas dvadsať rokov predtým, ako sa stal pápežom, platil v cirkvi za „najvyššieho ochrancu dogiem viery“.

Príde po ňom moderný pápež? Všetci kardináli sú konzervatívni, inakšie by sa neboli stali kardinálmi. Uvažuje sa aj o tom, že niektorí možno svoje pokrokové názory skrývajú a jeden z nich by sa ako pápež mohol pri rastúcich reformných tlakoch outovať. Koľko pápežov však bude ešte treba zvoliť, kým príde bohatier, ktorý sa zasadí za kondómy a homosexuálov? Katolícka cirkev sa mení len veľmi pomaly.

Kto vie, koľko škandálov ešte otrasie cirkvou, kým posledný vyvolá korektúryy jej učenia. Dosiaľ sa pápeži polohlasne a bez ozveny zapájali do diskusií o všeobecných témach – o otvárajúcich sa nožniciach medzi bohatými a chudobnými, o ničivých vojnách Západu, o rastúcej biede chudobných štátov, o výstrelkoch kapitalizmu a bankovníctva. Navštevovali synagógy a bozkávali korán.

A kým sa diskutovalo o týchto podradných témach, rúcala sa architektúra viery. Najviac pálil celibát a vysviacka žien, hoci nikto si nenamýšľa, že by sa veriaci hrnuli do kostolov, keby boli kňazi ženatí a pri oltári stáli ženy. Protestanti to majú a ich kostoly sú ešte prázdnejšie.

Rozhodujúce na tomto pápežovi je, že v tomto ateizmom ohrozenom svete kladie do centra záujmu otázku Boha: Poukazuje na Krista, pravého božieho syna, pána sveta, čo je provokácia aj pre tých čo sa cítia kresťanmi. Iné zaujíma ich moderné civilizované bytie, nie vyznávanie viery, podľa Ratzingera najväčší dar cirkvi ľudstvu.

Vyznávačov islamu pobúril tým, že citoval byzantského cisára Manuela II. Palologa, ktorý v 14. storočí povedal: „Ukážte mi, čo Mohamed priniesol nového a uvidíte, že sú to samé zlé, neľudské veci, ako príkaz šíriť jeho vieru mečom.“ Domorodé obyvateľstvo Latinskej Ameriky urazil výrokom, že kolonizácia ich domoviny neznamenala „nanútenie cudzej kultúry“ a Židov tým, že rehabilitoval popierača holokaustu biskupa Wiliamsona a že obnovou tridentskej liturgie pripustil vo veľkopiatkovej modlitbe výzvu, aby židia boli „vytrhnutí zo svojich temnôt“. Menej zavážilo, že navštevoval synagógy.

V protiklade k pozitívnym komentárom politických a náboženských lídrov k ohlásenému odstúpeniu pápeža znie veľmi skepticky názor prezidenta britskej Sekulárnej spoločnosti Terry Sandersona: „Za Ratzingera sa Vatikán stal neznášanou až nenávidenou organizáciou na celom svete – prinajmenšom sa podstatne znížila jeho popularita a autorita. Katolíci začali utekať z cirkvi, odpudzovaní neľudskosťou Ratzingerom predpisovaných krutých doktrín. Jeho odchod by mohol znamenať úľavu, ale nemýľme sa. Zostavil kolégium kardinálov, ktorí sú takí reakcionárski ako on, ak nie viac.“

Zaujímavý je komentár moslimského učenca Safiqa z nadácie Ramadhan, že na všetky náboženstvá útočí agresívny sekularizmus, a preto sa musia moslimovia, židia, kresťania, hindovia a iné cirkvi spojiť a brániť svoje viery. Slovami Benedikta XVI. to podľa newyorského kardinála Dolana znie: „Viac nás spája, ako delí“, čo je pravdivé posolstvo na večné časy.

Budúceho pápeža čaká riešenie nasledovných piatich kľúčových problémov: antikoncepcia a aids, sexuálne zneužívanie v rámci cirkvi, homosexualita a rovnopohlavné manželstvá, potrat a postavenie žien v katolíckej cirkvi. Neubráni sa modernizácii zo svojho stolca neomylnosti a aj tá sa spochybňuje.

Pápež Benedikt sa vráti k svojmu pôvodnému titulu kardinála. Nebude mu už prislúchať oslovenie „Vaša svätosť“.

Možno nemiestne originálne komentoval rezignáciu pápeža Benedikta najznámejší súčasný ateista či agnostik Richard Dawkins: „Je mi ľúto pápeža a všetkých starých katolíckych kňazov. Vidím ich, ako sa pozerajú späť na svoj premárnený život – bez sexu.“

Pramene na internete 12. februára 2013.

Po redakčnej úprave bol článok uverejnený v Pravde 14. februára 2013, s. 36.