Sv. František z Assisi, hrdina medzináboženského mieru za križiackych vojen

Paul Moses


Pri zhoršovaní medzináboženského konfliktu v Egypte získava októbrové stretnutie náboženských reprezentantov v Assisi pri príležitosti Svetového dňa modlitby za mier na váhe.

Reprezentanti svetových náboženstiev dostali možnosť účinne demonštrovať svoj postoj k dileme, či môže byť viera silou pre mier alebo príčinou násilia. Naliehavosť tejto potreby viedla pápeža Benedikta XVI., aby organizoval toto podujatie, hoci sa vzpieral sviatku modlitby, keď ho inicioval Ján Pavol II.; stretol sa s húževnatým odporom konzervatívnych kardinálov. Slávnosti sa konali prvý deň v Assisi, živom ale zapadnutom mestečku v Umbrii, kde žije kult jeho miláčika, sv. Františka z Assisi a na druhý deň vo Vatikáne.

Treba poznamenať, že sv. František – svätec vtáčkov a veľký milovník prírody – bol hrdina z mäsa a krvi, ktorý riskoval aj život v snahe ukázať, že kresťania a moslimovia sa môžu rešpektovať, ba aj mať radi.

Od začiatku svojho pôsobenia túžil František po styku s moslimami. Raz cestoval do Maroka, ale musel sa vrátiť do Španielska. Po druhý raz ho na Stredozemnom mori prekvapila búrka. No v roku 1219, uprostred piatej križiackej výpravy, sa dostal do Egypta. Riskoval svoj život, plaviac sa po bojovom poli neďaleko mesta Damietta pri ústí Nílu. Podarilo sa mu tam stretnúť sa osobne s hlavným veliteľom nepriateľov, sultánom Malikom-al-Kamilom.

Tí dvaja sa zhodli. Na počudovanie, sultán dovolil Františkovi, aby sa v jeho tábore niekoľko dní modlil. Keď sa František vrátil do Talianska, revidoval regulu svojho rádu v tom zmysle, že povzbudzoval svojich spolubratov, aby žili s moslimami v priateľstve a bez polemík – to bol revolučný prístup k problematike dňa, keďže piata križiacka výprava sa ešte dobojovávala.

A keď sultán vojnu vyhral, prekvapil kresťanské vojská miernosťou, ktorú voči nim preukazoval. Viacerí vojenskí vodcovia križiakov boli presvedčení, že sultán al-Kamil je v tajnosti kresťan. Pravda však bola taká, že bol len dobrým moslimom. Jeho slušnosť voči Františkovi zodpovedala napríklad chvále zbožných kresťanských mníchov v koráne.

Sultan al-Kamil bol synovec veľkého moslimského bojovníka Saladína, priateľa egyptských kresťanov, ktorý ich sťažnosti riešil s veľkým porozumením. Keď vypukol spor, či sa má určitá lokalita v Káhire využiť pre postavenie mešity alebo kostola, preveril situáciu osobne a rozhodol v prospech kresťanov, hoci si tým mnohých moslimov pohneval. Ako František, aj on riskoval, aby svojim ľuďom ukazoval, čo je správne. To by však mali robiť aj dnešní tribúni, náboženskí aj sekulárni.

Tak ako František a sultán, aj dnešní duchovní vodcovia, zídení v Assisi, by sa mali vrátiť k tomu, čo je v ich tradíciách to najlepšie. V najnásilnejšej ére ľudstva si František uvedomil kresťanskú tradíciu nenásilia, miernosti a lásky aj k nepriateľovi. A sultán al-Kamil postihol islamskú tradíciu rešpektu pre kresťanskú svätosť napriek aktualite križiackeho ťaženia.

Duchovní vodcovia svetových náboženstiev by mali byť pripravení na riziko, že stratia popularitu časti svojich prívržencov, ak ukážu, že aj ich náboženstvo musí byť silou za mier a harmóniu, nie za násilie a rozbroj.

Prameň: St. Francis of Assisi – hero of interfaith peace during the Crusades, Reuters, 27. 10. 2011