Stopy v piesku

Dov Wisebrod

Raz mal jeden človek sen. Snívalo sa mu, že sa prechádzal po pláži s BOHOM. Na nebi sa premietali scény z jeho života. Pri každej scéne boli v piesku stopy dvoch nôh: jeden rad patril jemu, druhý BOHU.

Keď mu prebehla pred očami posledná scéna z jeho života, zahľadel sa človek na stopy v piesku lepšie. Všimol si, že ako pokračovala cesta jeho života, jeden rad stôp bledol, až nakoniec ostal len jeden rad.

Všimol si tiež, že slabé stopy sa celkom stratili v čase, keď sa začalo najkrajšie a najšťastnejšie obdobie jeho života. To ho prekvapilo a spýtal sa BOHA:


Ale BOH mlčal a ostával neviditeľný.

Človek sa vracal a hľadal BOHA. Keď sa lepšie prizrel, spozoroval,  že tie dva rady stôp sa postupne zbližovali, splývali a nakoniec sa stali jednou stopou.

Zistil, že ten slabý rad stôp sa nevytratil; ten tam jednoducho nebol.

Bola to len ilúzia, bola to len ozvena toho prvého radu stôp, viditeľná len pri slabom a ľahkovernom vnímaní.

Ten človek nakoniec pochopil, že od začiatku tu bol len jeden rad stôp: len jeho vlastné stopy.

*  *  *

Prameň: http://www.catalaw.com/detox/detox.shtml, 14.06.03