Skutočná tragédia interrupciíinformácia autora Rastislav Škodav1.01 30.04.2024 07:47
Peter Singer
Tehotnej dospievajúcej dievčine trpiacej leukémiou bola minulý mesiac v Dominikánskej republike odložená chemoterapia, pretože lekári sa obávali, že by u nej liečba mohla vyvolať potrat a tým porušiť tamojší prísny zákon zakazujúci interrupcie. Po konzultáciách medzi lekármi, právnikmi a rodinou dievčiny bola chemoterapia nakoniec síce zahájená, ale udalosť opäť obrátila pozornosť na strnulosť zákonov o umelom prerušení tehotenstva v mnohých rozvojových krajinách. Vo vyspelých krajinách sa masmédiá venujú potratom pomerne často, a to najmä v USA, kde republikáni využívajú odpor proti interrupciám na získavanie voličov. Kampaň za znovuzvolenie prezidenta Baracka Obamu sa nedávno odhodlala k protiútoku televíznou reklamou, na ktorej žena vyhlasuje, že nastala „doba, naháňajúca ženám strach“. Mitt Romney totiž prehlásil, že podporuje postavenie umelých prerušení tehotenstva mimo zákon. Oveľa menej pozornosti sa venuje 86 %-tám všetkých umelo vyvolaných potratov v rozvojovom svete. Väčšina štátov Afriky a Latinskej Ameriky má zákony, ktoré interrupcie za väčšiny okolností zakazujú, ale vyvolaná ilegalita nebráni vysokým počtom uskutočnených prerušení gravidity. Na tisíc žien pripadá v Afrike 29 potratov a v Latinskej Amerike 32. Porovnateľné číslo pre západnú Európu, kde sú potraty za väčšiny okolností spravidla povolené, je 12. Podľa nedávnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vedú nebezpečné interrupcie každoročne k úmrtiu 47 000 žien, väčšinou v rozvojových krajinách. Ďalším 5 miliónom žien je rok čo rok spôsobené poranenie, niekedy s trvalými následkami. WHO upozorňuje, že všetkým týmto úmrtiam a poraneniam by sa dalo predísť sexuálnou výchovou a osvetou o plánovaní rodičovstva a antikoncepcii, ako aj bezpečnými legálnymi umelými prerušeniami tehotnosti a nasledujúcej starostlivosti, ktorá zabráni zdravotným komplikáciám, prípadne ich rieši. Existuje odhad, že v rozvojových krajinách 220 miliónov žien sa chce vyhnúť tehotenstvu, ale chýbajú im vedomosti alebo prístup k účinnej antikoncepcii. Pre jednotlivca a pre budúcnosť už aj tak husto zaľudnenej planéty je to obrovská tragédia. Londýnsky summit o plánovaní rodičovstva, usporiadaný ministerstvom medzinárodného rozvoja a nadáciou manželov Gatesových, ohlásil minulý mesiac podporu na zníženie tohto počtu v sume 120 miliónov USD do roku 2020. Vatikánske noviny reagovali kritikou Melindy Gatesovej, ktorej organizačné a sčasti sponzorské úsilie v tejto iniciatíve povedie podľa odhadov k tomu, že v priebehu prvého roku života umrie o temer tri milióny detí menej a uskutoční sa o 50 miliónov potratov menej, Človek by si myslel, že rímskokatolíci budú také výsledky považovať za žiaduce. (Gatesová je praktizujúca katolíčka, ktorá videla, čo sa stane, ak ženy nedokážu nakŕmiť svoje deti alebo sú zohavené v dôsledku nebezpečných potratov.) Obmedzovanie prístupu k legálnym interrupciám vedie mnoho žien k vyhľadávaniu potratov u rizikových poskytovateľov. Legalizácia potratov na požiadanie priniesla v Južnej Afrike v roku 1998 zníženie počtu úmrtí v súvislosti s potratom o 91 %. Vznik farmaceutík misoprostolu a mifepristonu, ktoré môže vydať lekárnik, umožňuje aj v rozvojových krajinách relatívne bezpečné a lacné prerušenie tehotenstva. Odporcovia potratu reagujú tým, že potrat je nebezpečný už vo svojej podstate – pre plod. Poukazujú na to, že interrupcie zabíjajú jedinečného živého ľudského jedinca. Toto tvrdenie sa dá ťažko poprieť, pokiaľ sa pod „ľudským“ myslí „patriaci k druhu Homo sapiens“. Je tiež pravda, že sa nemôžeme dovolávať len ženinho „práva rozhodnúť sa sama“ v snahe vyhnúť sa etickej otázke mravného postavenia plodu. Keby plod naozaj mal morálny štatút ako každá iná ľudská bytosť, bolo by ťažké argumentovať, že rozhodovacie právo tehotnej ženy zahŕňa aj jej právo spôsobiť smrť plodu, hádam okrem prípadov, keď je v ohrození ženin život. Klamnosť argumentu odporcov potratu tkvie v posune od vedecky správneho tvrdenia, že plod je žijúci jedinec druhu Homo sapiens, k etickému tvrdeniu, že taký plod má teda už rovnaké právo na život ako ktorákoľvek iná ľudská bytosť. Príslušnosť k druhu Homo sapiens nestačí na to, aby bytosti bolo priznané právo na život. A ani niečo ako sebauvedomenie či rozumovosť, nemôže zaručiť plodu väčšiu ochranu, ako má napríklad krava, pretože plod má mentálne schopnosti na nižšej úrovni ako dobytok. Skupiny „ochrancov života“, ktoré protestúvajú okolo potratových kliník, vidieť však zriedkakedy pri protestoch okolo bitúnkov. Dá sa presvedčivo tvrdiť, že bytosti, ktoré si uvedomujú samy seba a chcú ďalej žiť, by sme nemali zabíjať proti ich vôli. Môžeme to považovať za narušenie ich autonómie či marenie ich vlastnej voľby. Prečo by však potenciál bytosti získať rozum a sebauvedomenie mal znamenať, že je neprijateľné ukončiť jej život skôr, než schopnosť myslieť a uvedomovať si seba samú skutočne získa? Nemáme povinnosť každej bytosti s potenciálom rozvoja v bytosť rozumnú umožniť, aby svoj potenciál realizovala. Ak dochádza k stretu medzi domnelými záujmami potenciálne rozumných, ale zatiaľ stále ani nie vedomých bytostí a zásadnými záujmami skutočne rozumom nadanej ženy, mali by sme vždy dať prednosť žene. Z prekladu Davida Daduča do češtiny preložil Rastislav Škoda. Prameň: Peter Singer, The Real Abortion Tragedy, Project Syndicate, 13. 8. 2012. Poznámka prekladateľa: Opačné stanovisko zastávajú v USA kandidáti na prezidentstvo, Mick Romney, a viceprezidentstvo, Paul Ryan, ktorí sľubujú, že v prípade víťazstva vo voľbách budú podporovať radikálne názory na „osobnosť“ plodu a iné súvisiace problémy tak ďaleko, že „s radosťou“ zakážu interrupciu v každom prípade, teda aj po znásilnení, pri inceste a pri ohrození zdravia alebo života matky. Keď si došiel až sem, môžeš sa rozhodnúť čo ďalej...
xxx
|
some ad
supportpage has income only from voluntary donaters
please, support the creator
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
![]() ![]() ![]() |