Poznámky k tzv. kultúrnemu ateizmu

Rastislav Škoda

Pred pár dňami ma priateľ upozornil na novinku na slovenskom internete – webovú stránku „Kultúrny ateizmus“, propagovaný včera v jednom komentári v ZH pánom Cibrinkom.

Pozrel som sa na to a strašne ma to sklamalo. Máme málo dobrých autorov a ešte menej organizátorov. Z tohto nebude dobrá ateistická stránka! Ešte horšie však je, že veď jej tvorca ani nie je ateista! Žije v omyle, alebo to robí úmyselne? Mieša do toho antikomunizmus. Kompromituje ateizmus a to neslobodno nechať len tak, nepovšimnuté.

Ako to mám vo zvyku, preformátoval som si to do wordu a vpísal zelenou farbou poznámky. Adresujem ich autorovi a možno sa dostanú aj do rúk niektorého čitateľa originálu. Hoci nestratíte veľa, ak tuná prestanete, čítajte, čo je napísané:

Moje meno je Leonard Rajen.

Webová stránka: sites.google.com/site/kulturnyateizmus

Som zakladateľ hnutia kultúrneho ateizmu. Jeho vznik datujem na deň 10. 9. 2012. Hnutie zatiaľ nie je registrované a primárnym cieľom je definícia zásad a vytvorenie filozofického prostredia pre ďalší rozvoj.

Kultúrny ateizmus je názorom ľudí zdôrazňujúcich zmyslové vnímanie sveta ako jediný spôsob spoznávania a jediný základ vedy a vzdelanosti človeka. Nestačilo by, resp. nebolo by presnejšie povedať, že kultúrny ateizmus má za základ materialistický svetonázor?

Na internete je množstvo stránok hrdo sa nazývajúcich stránkami komunít ateistov či sekulárnych humanistov, feministiek a iných ateistických „istov“. (Čo majú feministky s ateizmom? Vy ma prekvapujete.) No po prelistovaní konkrétnych stránok zistíte, že napriek deklarovanej snahe venovať sa ateizmu, o ateizmus ani neškrtnú a všetky témy sú venované paradoxne kresťanstvu. Nuž čože je to za ateizmus, ktorý kope do kresťanstva a pohŕda vedou? Toto nemôžete myslieť vážne. Asi máme rozdielne internety. Že pohŕdame vedou? Len v Nemecku má Humanistická (= ateistická) akadémia vyše 50 akademikov, ľudí s univerzitným vzdelaním. Uznávam, že na Slovensku je v tomto ohľade situácia zlá, ale verte mi, že redakcia Zošitov humanistov dostala pochvalné listy, žiaľ, nie príspevky, od vedcov.

Na základe tejto skúsenosti oprávnene môžem prehlásiť, že sa nachádzate na prvej európskej stránke, ktorá si dala za cieľ venovať sa ateizmu, ako filozofickému východisku poznania, a nevenovať sa náboženstvu. Niet dôvod sa zaoberať niečím, v čo neveríme. Neexistuje ateizmus, ktorý by sa príležitostne nevenoval náboženstvu.

Náš vzťah ku kresťanom je racionálny. Dávame kresťanom právo na svoj (to by bol Váš; nemyslíte náhodou ich?) svetonázor a zaujíma nás ich rozumové zdôvodnenie otázok z oblastí fyziky a prírody. (Nestačí Vám na to biblia, encykliky a pastierske listy?) Sme presvedčení, že aj v komunitách veriacich je mnoho nadaných vzdelancov skúmajúcich svet, vesmír a prírodu a máme záujem o vaše názory a poznatky. O bohu sa odmietame baviť. (Tu nejde o zábavu, ale filozofickú diskusiu, ako ste povedali vpredu.) Tu prenechávame priestor na diskusiu iným a tíško sa stiahneme a vrátime opäť k fantastickému nástroju poznania, vede. Ako myslíte. Do diskusie nemožno nikoho nútiť.

Náš ateizmus teda definujeme ako „bohoprázdnotu“ (Zbytočné nové slovo, keďže máme dostatok výrazných aj šťavnatých pojmov.) Na rozdiel od iných ateistov, ktorí svoj ateizmus stotožnili s antikresťanstvom. (Nielen, po Vašom s antináboženstvom).

Náš kultúrny ateizmus nie je o nenávisti voči veriacim. Považujeme ich za priateľov a radi s nimi pobesedujeme o vede. (Sú články, poznačené neláskou ku kresťanom, ale slušný ateista ich odmieta. Čítali ste prekrásnu diskusiu ateistického vedca Richarda Dawkinsa s veriacim vedcom Francisom Collinsom v ZH č. 59 z 5. 1. 2007? Stojí zato! Nepresvedčili jeden druhého, ale priateľsky si potykali.)

Sme proti vyučovaniu ideológií humanizmu na základných a stredných školách. Ak však niekto má záujem o vyučovanie ideologických predmetov , ateistických ideológií, myslíme si, že jediným a dôstojným priestorom na vyučovanie sú triedy škôl. Bez ohľadu na to, či sa vyučuje humanizmus alebo náboženstvo. Zásadne teda odmietame tézu, že náboženstvo alebo humanistická výchova do škôl nepatrí. Má však byť na dobrovoľnosti a slobode rozhodnutia rodičov týchto žiakov. Ak je záujem zo strany rodičov, má mať spoločnosť povinnosť vytvoriť podmienky na vyučovanie takýchto predmetov v dôstojných a bezpečných priestoroch. A nimi sú jedine školy a triedy postavené z daní nás všetkých – veriacich aj ateistov. (Ani zďaleka. Rodičia sú často veľmi zlými vychovávateľmi svojich detí – už krstom a potom rozprávkami o Mikuláškovi a Ježiškovi ich indoktrinujú vo viere; proti tomu sa nedá nič robiť. Ale len čo príde dieťa do školy, má sa vzdelávať podľa rozumným štátom vypracovaných učebných plánov. Čítali ste reč poslanca Victora Huga vo francúzskom parlamente pri prejednávaní návrhu školského zákona (zákona o vzdelávaní) 15. januára 1850, uverejnenú v ZH č. 70 z 2. 5. 2008? Aj tá stojí zato!)

Názor, aby sa deti presúvali na ideologické predmety mimo školy riskujúc tak zranenie na ceste, považujeme za neprijateľný ľudský a politický hyenizmus.

Ako stúpenci kultúrneho ateizmu prehlasujeme, že odmietame vyučovanie téz kultúrneho ateizmu na školách. O to viac a naliehavejšie nástojíme na kvalitnom vyučovaní prírodných vied a predmetov podporujúcich logické myslenie : matematiku, fyziku, prírodopis.

Prehlasujeme, že ateizmus nepotrebuje vyučovať dejiny ateizmu. Ako ateista nástojím na kvalitnej výučbe prírodných vied. Náboženstvo pre vedu nepovažujem za hrozbu. (Nepovažujete za hrozbu pre myslenie žiaka, ak sa na strednej škole ani len nespomenie meno Darwin, evolúcia sa odmietne a hovorí sa len o dňoch stvorenia? Vraj sú také školy v USA! Koľko toho musí žiak doháňať, ak sa chce po maturite venovať genetike!) Je pre nás nepodstatné. Teda sa nezaoberáme tým, či ktosi na náboženstvo chodí alebo nie, ale za podstatné považujeme to, či ten "ktosi" rozumie textom z fyziky a prírodopisu. Toto je kľúčové. (Do triedy nepatrí desatoro ani modlitba ani katechéta, ale v každom prípade základ a dejiny všetkých veľkých náboženstiev, u nás kresťanstva, s ich plusovými aj mínusovými stránkami.)

Hnutie kultúrneho ateizmu je reakciou na iracionalitu (Iracionalita je nepodriadenie sa logike. Čo iracionálne vidíte napríklad na požiadavke ateistov menovať tvorcu Boha, podľa Platónovho kozmologického argumentu prapríčiny všetkého? Ľudovo povedané: Boh stvoril všetko – a kto stvoril Boha?) ateistických svetonázorov dneška, od ktorej sa čoraz častejšie odvracajú popredné osobnosti spoločnosti neskryte sa hlásiac k ateizmu. Moderný ateizmus dneška prerástol do primitivizmu (mohli by ste menovať jeden príklad?) a smeruje k barbarstvu (druhý príklad, prosím), rovnako, ako svojho času skončili protikresťanské experimenty nacistov a komunistov.

Dôrazne žiadame navýšiť prostriedky na údržbu, reštaurovanie a ochranu kultúrnych pamiatok, vrátane pamiatok kresťanských . Kresťanstvo je súčasťou kultúrnej histórie našej spoločnosti. (S mierou s tými kostolmi. Nietzsche mal rád chrámy, do ruín ktorých svietilo slnko a na múroch im rástli fialky – hoci nebol v Egypte ani na Akropolise.)

Dôrazne protestujeme proti vytváraniu prostredia a klímy nenávisti voči veriacim. (Aj my. A nepochybujte o mojich slovách, ako ani ja nepochybujem o Vašich.)

Problémom dneška nie je kresťanstvo, ale agresivita, netolerancia. Na to, aby sme videli prínos kresťanov pre našu civilizáciu, nemusíme byť kresťanmi. (Akosi príliš sa zastávate kresťanov. Ale mňa nevyprovokujete!)

Spomenúť môžem niektoré osobnosti, ktoré považujem za hodných označenia kultúrny ateista:

Napríklad pán Čaplovič, pán Maďarič, pán Rudolf Chmel, pán Eduard Chmelár. Tých osobností je veľa. A nedá mi reagovať na častú frázu stúpencov primitívneho ateizmu tvrdiacich, že dnes takmer všetci vedci sú ateisti. Iste, je veľa vedcov ateistov, no až na ojedinelé výnimky žiadny z nich nemá potrebu nenávidieť niekoho pre jeho vierovyznanie. Väčšina vedcov sú totiž nie ateisti bojového ducha (Niekedy sú na zasmiatie; keď prestrelia, treba ich napomenúť) ale kultúrni ateisti. A to je obrovský, ale skutočne obrovský rozdiel. (Osobne aj podľa tvorby poznám len toho posledného a pán docent Chmelár pred krátkym časom vyhlásil, že ateizmus je absolútne nič, ani svetonázor, ani filozofia, bez kresťanstva neobstojí na vlastných nohách atď. Dôverujete si, že ho presvedčíte o kvalitách svojho „kultúrneho ateizmu“? Mňa ste nepresvedčili, hoci s niektorými Vašimi vetami musím súhlasiť.)

Leonard Rajen, 30. 9. 2012

Externé stránky:

• O genetike a biológii


• Novinky z astronómie


• National-geographic


• National-geographic – cz


• National-geographic – ru


• E-Quark

Inde som už povedal, že externé stránky p. Rajena presahujú záujem bežného a pravdepodobne aj „kultúrneho“ ateistu. Nechápem, prečo ich sem dáva, veď záujemca vie, kde ich nájde v origináli. A žeby stáli ich pôvodcovia o túto reklamu? Pochybujem.

Som zvedavý, či sa nájdu aj iní komentátori tejto udalosti, prípadne aj na tejto stránke ZH.