none dzio.sk
new "Jerusalem"
sk
|
en
|
tT

Objavila veda Boha?

informácia autora Rastislav Škoda

v1.01 30.04.2024 07:32
for correct function of this site, i need to use cookies...
Victor J. Stenger

Keď bola v r. 1992 uverejnená správa o výsledkoch meraní družice COBE (Cosmic Microwave Background Explorer, satelit s úlohou merať mikrovlny kozmického pozadia), poznamenal George Smoot, jeden z vedcov, zúčastnených na tomto programe: „Ak ste nábožný, pripadá vám to ako pozerať sa na Boha.“ Masmédiám sa to veľmi páčilo. Noviny uverejnili aj obraz tváre Krista (samozrejme v predstavách stredovekých umelcov) na pozadí hmlistého vesmíru.

Pre reportáž o konferencii „Veda a duchovné otázky“ v Stredisku pre teológiu a vedu v Berkeley v lete 1998 volil známy týždenník Newsweek titulok „Veda nachádza Boha“. Niekoľko sto vedcov a teológov sa tam zhodlo, že veda a náboženstvo sa zbližujú a dobre znášajú. Juhoafrický kozmológ a kvaker George Ellis zhrnul všeobecný súhlas do vety: „Hromadia sa dáta v prospech existencie Boha. Je otázka, ako ich vyhodnotiť.“ Newsweek pripustil, že sa zdá, akoby úspechy modernej vedy odporovali náboženstvu a oslabovali vieru. Upozornil však, že u mnohých vedcov práve tieto úspechy podporujú duchovnosť a poukazujú na existenciu Boha. Kozmológiu veľkého tresku, kvantovú mechaniku a aj teóriu chaosu interpretujú mnohí ako „dvere, ktorými Boh pôsobí na svet.“

Prieskumy však hovoria, že napr. medzi členmi Akadémie vied USA klesol počet tých, čo veria na osobného boha, z 29 % v r. 1914 a 15 % v r. 1933 na 7 % v súčasnosti. Čo počujeme, nie je názor väčšiny, ale dobre platený a preto zvučne znejúci hlas upadajúcej menšiny. Spomenutý míting bol teda schôdzkou „strážcov predpokladu“. Ľudí, ktorí predpokladajú, že existuje boh, hoci vede sa výborne darí aj bez tohto predpokladu.

Nábožní vedci a komentátori čoraz častejšie prekračujú líniu, deliacu vedu a náboženstvo a interpretujú vedecké údaje tak, aby to podporovalo zjavené pravdy ich náboženstva. Podľa nich nemá život vo vesmíre bez boha nijaký zmysel a nijaký iný ako stvorený vesmír nie je možný; všetky dostupné dáta môžu len podporovať túto „pravdu“.

Dobrá vedecká prax však vyžaduje, aby sa preverovalo všetko, vrátane predpokladov. Ak sa zistí niečo revolučne nové, všetko ostatné sa podľa potreby upravuje. „Strážcovia predpokladu“ pestujú zlú vedu, ak svoje interpretácie orientujú na konštruktéra vesmíru. Pre nich je veľký tresk dôkazom, že stvorenie sveta sa udialo v určitom čase - že teda ďalej platí biblický mýtus babylonského pôvodu. Niečo vraj nemôže vzniknúť z ničoho - a teda vesmír potrebuje tvorcu. Ponechá sa bokom, že tento tvorca asi vznikol z ničoho. Boh je vraj iný „logický typ“ ako vesmír - nevyžaduje stvorenie. Prečo by však vesmír nemohol byť tiež takýto „iný logický typ“, prečo by vyžadoval stvorenie?

Strážcovia predpokladu uznávajú, že nemôžu dokázať existenciu boha. Vyjadrujú len pevné presvedčenie a pocit, že poriadok vo vesmíre svedčí pre existenciu inteligentného tvorcu. Žiaľ, vede nestačí pocit, viera, prianie. Vesmír je taký, aký je, bez ohľadu na to, akým by si ho niekto mohol priať. Ak je celé ľudstvo naozaj len zrnkom piesku na Sahare, ako to postupne dokazujú teleskopy, nemôžeme si priať, aby to bolo inakšie. Musíme akceptovať fakty a žiť s nimi.

Neveriaci uznávajú, že nemôžu dokázať, že boh neexistuje. Hovoria len, že vesmír bez stvoriteľa je najekonomickejší predpoklad konzistentný so všetkými zistenými dátami. Vznik vesmíru bez príčin a bez plánu nie je v rozpore s fyzikálnymi zákonmi. Celková energia vesmíru sa ukazuje byť nulová a tak niet problému so zázrakom energie, stvorenej „z ničoho“. Rovnako netreba zázrak, aby nastal poriadok. Vo fyzikálnych systémoch dochádza k usporiadaniu spontánne.

Vesmír je nastavený tak jemne, aby umožňoval život


V posledných rokoch sa pri náboženských rozpravách najviac pozornosti venuje myšlienke, že vesmír je nastavený tak, aby umožňoval život. Tento argument sa zakladá na rade faktov, nazývaných „antropické koincidencie“. V zásade ide o to, že keby sa niektoré základné fyzikálne a chemické konštanty čo len nepatrne líšili od existujúcich, neboli by vznikli prvky, ktoré sú podkladom života, napr. uhlík, kyslík a iné.

Tento argument však berie do úvahy len jednu formu života. No či pri iných fyzikálnych zákonoch a konštantách nie sú možné iné formy života? Hlavnou požiadavkou sa zdá byť, aby hviezdy žili dosť dlho a mali tak čas na vytvorenie komplexných nelineárnych systémov, ktoré voláme životom. Vo všetkých predstaviteľných vesmíroch je možná nejaká forma života.

Boh rovníc


V súčasných dialógoch sa uplatňuje aj ďalší podobný argument: matematické a fyzikálne rovnice vraj dokazujú platónsky poriadok vo vesmíre; vo vesmíre, ktorý však transceduje náš, pozorovateľný vesmír. Kresťanstvo sa približuje pozícii, na ktorej je božstvom pre poriadok v prírode kreatívna jednotka, existujúca mimo času, priestoru a hmoty, ale vytvárajúca tento poriadok. Táto moderná (no v podstate platónska) predstava západnej teológie o bohu však už nemá nič spoločné s bielobradým Jehovom/Diom na strope Sixtínskej kaplnky, či s bezbradým Kristom/Apollom na jej bočnej stene.

Niektorí vedci a teológovia vidia spoločnú bázu v myšlienke, že konečnú realitu nemožno hľadať v reálne pozorovaných kvarkoch, atómoch, skalách, rastlinách, hviezdach a planétach, ale v matematickej dokonalosti fyzikálnych symbolov a rovníc. Božstvo sídli s týmito rovnicami v ríši neprístupnej ľudskému pozorovaniu. Tento boh je spoznateľný nie podľa svojej fyzickej podoby, ale na základe svojej prítomnosti v podobe platónskej skutočnosti; všetci existujeme „v božej mysli“ (Pochop to, kto môžeš - pozn. prekl.)

Dávne logické dišputy o existencii boha patrili teológom a filozofom. Málo si všímali pozorovaní každodenného života a vedci sa im spravidla vyhýbali a vyhýbajú - či už veria alebo nie. Vedeckí strážcovia predpokladu sa teraz otvorene dištancujú od teologických argumentov a sebavedome hlásia, že vidia priamy dôkaz inteligentného konštruktéra vo svojich pozorovaniach a v spomínaných rovniciach.

Paul Davies to takto formuluje: „Samotný fakt, že vesmír je kreatívny a že platné zákony vytvárajú komplexné štruktúry, vyvíjajúce sa až k povedomiu - inými slovami, že vesmír sám organizoval svoju dokonalosť – je pre mňa dokladom, že za tým niečo je. Dojem plánu je zdrvujúci.“ (Všimnite si, že sa hovorí o „doklade“ a nie o „dôkaze“ – v angličtine „evidence“ rather then „proof“ ).

Treba si uvedomiť, že antický Platónov boh nemal nič spoločné s bohom biblie ani s nijakou inou predstavou abstraktného alebo personálneho boha. Ani rovnice nemusia dnes predstavovať transcendentné božstvo. Platónski fyzici vidia kvantové polia a metrické súradnice priestoru a času ako „skutočnejšie“ než kvarky a elektróny. Naproti tomu materialistickí fyzici vidia kvarky a elektróny ako skutočnejšie než metrické súradnice a polia akéhokoľvek druhu, lebo sú to vraj len ľudské výmysly. Väčšina fyzikov z oboch táborov však nevidí v žiadnej z týchto možností skutočna nejaké božstvo. Nemyslia si, že bol potrebný „zázrak“, aby vznikol vesmír a život.

Stále sa hľadá boh medzier


Nie, hlásaná konvergencia vedy a náboženstva pri previerke neobstojí. Pozrime sa ešte raz na túto históriu: Veda vždy vysvetľovala ľudské pozorovania pozemskými (teda nie nadprirodzenými) javmi. A pre medzery, kde veda ešte nemala naporúdzi prirodzené vysvetlenie (a najčastejšie mlčala), náboženstvo vždy navrhovalo nadprirodzené vysvetlenia. Šamani v dávnych lesoch si mysleli, že to „duchovia“ spúšťajú skaly z hôr na ustrašených ľudí - kým Newton nepovedal, že je to dôsledok gravitácie. Kňazi hlásali, že „boh“ stvoril človeka na svoj obraz - kým Darwin nepovedal, že nás stvoril vývoj na obraz opíc. A teraz tu máme toto nové plemeno vedcov-teológov, ktorí hlásajú, že len preto, lebo veda ešte nevie vysvetliť toto alebo hento, ostáva tu miesto pre boha.

Nevieme vysvetliť, prečo majú prírodné konštanty tie čudesné hodnoty, ktoré majú - tak možno ich boh urobil takými. Nevieme vysvetliť „nerozumnú efektívnosť matematiky“ - tak možno boh stvoril matematiku.

Možno. Ale či je tento moderný boh medzier pravdepodobnejší ako bol boh šamanov alebo kňazov? Je možné, že veda raz zaplní tieto medzery bez predpokladu boha.

* * *

Victor J. Stenger je profesorom fyziky a astronómie na Havajskej univerzite a napísal knihu Unconscious Quantum: Metaphysics in Modern Physics and Cosmology (Kvantum bez vedomia: Metafyzika v modernej fyzike a kozmológii), Prometheus Books, 1995.

Prameň: Victor J. Stenger, „Has Science Found God?“, Free Inquiry, 19/1, zima 1998/99.

Preložil Rastislav Škoda
Keď si došiel až sem, môžeš sa rozhodnúť čo ďalej...
  • môžeš ísť na základnú stránku...
  • môžeš ísť o úroveň vyššie...
  • môžeš dzI/Ovi napísať...
  • môžeš diskutovať s dzI/Om...
  • môžeš dzia podporiť...
  • ak sa ti informácia páči, môžeš si objednať knihu dzI/Ových myšlienok v knižnej podobe, kontaktuj ho e-mailom...
 

Your comment

Title
Comment
8 + 7 =
xxx
size 39 760 B
generated in 0.01671 s
created by dzI/O 2015 - 2025
this site needs to use cookies to work properly...
displayed 20 x
all 127 739 x
ip 18.97.14.89
dzI/O's epoch
some ad
share
statistics
TOPlist TOPlist TOPlist

support

page has income only from voluntary donaters
please, support the creator
by account transfer:
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
none
by paypal:
by viamo:
none
by donater:
by sending bitcoins:
none