Nebo neexistuje; to je rozprávka

Stephen Hawking a Ian Sample

V rozhovore pre denník Guardian vyjadruje kozmológ Hawking svoj názor na smrť, M-teóriu, ľudský údel a našu náhodnú existenciu. Príspevok mal 3 014 komentárov.

Viera, že po smrti nás čaká nebo alebo záhrobie, je rozprávka pre ľudí, čo sa smrti boja, povedal Hawking.

V odmietnutí, ktoré podčiarkuje jeho zamietnutie náboženskej útechy, opakoval najvýznačnejší súčasný britský vedec svoj názor, že potom, čo mozog zabliká posledný raz, neexistuje nič.

Vo veku 21 rokov diagnostikovali lekári u Hawkinga chorobu motorických neurónov, považovanú v tej dobe za nevyliečiteľnú a vedúcu za pár rokov k smrti. Tento smutný výhľad nasmeroval mladého muža najprv k hľadaniu útechy vo Wagnerovej hudbe, no keď sa nespĺňal, dovolil mu tešiť sa zo života napriek temnému oblaku nad jeho budúcnosťou.



Posledné Hawkingove komentáre sú ešte ostrejšie ako to, čo napísal vo svojej knihe Veľký dizajn v roku 2010, že totiž na vysvetlenie existencie vesmíru nie je potrebný stvoriteľ. Kniha vyvolala prudký odpor niektorých náboženských osobností, medzi nimi hlavného rabína lorda Sacksa, ktorý Hawkinga obžaloval, že sa dopustil „elementárneho logického omylu“.

69-ročný fyzik v roku 2009 po prednáškovom turné po USA vážne ochorel a v nemocnici Addenbrookes (v Cambridge) mu zachránili život. Už sa vrátil na svoju katedru do Cambridge ako riaditeľ pre výskum.

Jeho výpovede ťahajú ostrú hranicu medzi používaním výrazu Boh ako metafory a medzi vierou vo vševediaceho stvoriteľa, ktorého ruky riadia beh vesmíru.

Vo svojej najúspešnejšej knihe Krátka história času (1988) zastával Hawking obľúbený Einsteinov názor, keď opisoval, čo to bude pre vedcov znamenať, keď sa vypracuje „teória všetkého“ – zbierka rovníc, opisujúcich každú časticu a každú silu v celom vesmíre.


Predalo sa 9 miliónov výtlačkov tejto knihy a urobila z neho okamžite spoločenskú hviezdu. Jeho povesť viedla k hosťovaniu v Simpsonovcoch, Star Trek: Next Generation a Red Dwarf (Červený trpaslík). Jeden z jeho najvyšších fyzikálnych výkonov je opis radiácie čiernych dier.

V poslednom interview odmietol Hawking pojem života po smrti a zvýraznil potrebu využiť náš potenciál na tejto Zemi, a to dobrým využitím našich životov. Na otázku, ako máme žiť, povedal jednoducho:


V odpovedi na inú otázku písal o kráse vedy, napríklad dvojitej špirály DNA v biológii alebo základných rovníc vo fyzike.

Hawking odpovedal aj na otázky, položené redaktorom a jedným čitateľom pred jeho prednáškou, plánovanou na zajtra na mítingu organizácie Google Zeitgeist v Londýne, kde chce hovoriť na tému „Prečo sme tu?“

Vo svojej prednáške bude zastávať názor, že nepatrné kvantové fluktuácie celkom na začiatku existencie vesmíru sa stali semienkami, z ktorých vznikli galaxie, hviezdy a nakoniec ľudský život.


Hawking verí, že pomocou moderných, vo vesmíre umiestnených nástrojov, ako je napríklad European Space Agency's Planck mission, bude možné zachytiť stopy vo svetle zanechanom po prvých chvíľach vesmíru a získať obraz o tom, ako sme sa sami stali účastníkmi toho všetkého.

Vo svojej prednáške sa zameria na M-teóriu, rozsiahlu matematickú sústavu, obsahujúcu aj strunovú teóriu, ktorú mnohí fyzici považujú za najväčšiu nádej pre vypracovanie teórie všetkého.

M-teória vyžaduje vesmír s 11 rozmermi, vrátane dimenzie času a tri bežné priestorové rozmery. Ostatné sú zmotané do takého malého klbka, že ich nemôžeme vidieť.

Dôkazy na podporu M-teórie môžu prísť aj z LHC (Large Hadron Collider) v Cerne pri Ženeve.

Jedna z možností, predpovedaných M-teóriou, je supersymetria; to je myšlienka, že základné častice majú ťažké, dosiaľ však neobjavené dvojčatá s podivnými menami, ako sú selektróny a skvarky.

Potvrdenie supersymetrie by M-teória privítala a fyzikom by pomohlo vysvetliť, ako vznikli jednotlivé dnešné sily z jednej supersily na svitaní času.

Ďalší možný objav na LHC, nepolapiteľný Higgsov bozón, o ktorom sa predpokladá, že elementárnym časticiam dáva hmotnosť, by Hawking neprivítal. Pred rokmi uzavrel stávku s jedným kolegom, že táto už veľmi dlho tušená jednotka/častica nebude nikdy k dispozícii v laboratóriu.

Hawing sa stretne v Londýne s inými prednášajúcimi; medzi nimi bude kancelár George Osborne a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz.

Prameň: Stephen Hawking: 'There is no heaven; it's a fairy story'; 15. mája 2011.