List prezidentovi SR z 16. júla 2011

Vážený pán prezident Slovenskej republiky
doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc.
Bratislava

Veľavážený pán prezident,

V Literárnom (dvoj-)týždenníku z 1. júna t. r. čítam, že interviewovaný básnik a vydavateľ súkromného katolíckeho časopisu Kultúra Teodor Križka je od roku 1993 zamestnancom Prezidentskej kancelárie. Protestujem proti tejto skutočnosti a prosím Vás, vážený pán prezident, aby ste uvážili, či je únosné, aby ste zamestnávali človeka, ktorý najnovšie verejne opakovane vyhlasuje, že mu „je sympatické, byť kontrarevolucionárom francúzskej revolúcie“ a odporcom myšlienok osvietenstva.

Ak v rámci ostatných nezmyslov tohto rozhovoru (vo vlasti nie si bezdomovec ani pod mostom; ospravedlňuje sa odkopnutému kameňu!) odmieta pokrokovosť francúzskej revolúcie a heslo „Sloboda, rovnosť, bratstvo“ nepozná (je v Ústave dnešnej RF), má na to právo – ako zamestnanec nejakého biskupstva, no nie ako úradník hlavy vo veciach viery neutrálneho štátu. Vieme, že primárnym oponentom osvietenstva, francúzskej revolúcie a demokracie je katolícka cirkev.

Nestačí, aby pán Križka verejne odvolal nezmysly, ktoré povedal. Nezmysly, ktoré podrývajú všetko, čo sme sa dosiaľ učili v rámci historického a sociálneho štúdia; nezmysly, ktoré nás robia dobrovoľnými ignorantmi, ak sa s nimi stotožníme.

Dovoľujem si poznamenať, že tento list uverejňujem vo svojom elektronickom samizdate Zošity humanistov.

S prejavom hlbokej úcty

Rastislav Škoda


Dodatok 1. 8. 2011:

29. júla o 12.50 ma volal telefonicky prof. JUDr. Milan Čič a v mene p. prezidenta mi oznámil, že Teodor Križka bol zamestnancom prezidentskej kancelárie od r. 1993 do r. 1998 (t. j. za p. prezidenta Kováča, ale už nie za p. prezidenta Schustra); že údaj v Literárnom týždenníku sa teda nezakladá na pravde. Moja námietka proti prezidentskej kancelárii a oslovenie p. prezidenta tak stratili podklad. Samozrejme som prosil o ospravedlnenie – mal som si správu Literárneho týždenníka preveriť – a prof. Čič ho prijal. K ostatnému obsahu môjho listu nemal nijaké pripomienky.

Priateľským tónom sa ma spytoval na zdravie a vek, manželku a v dobrom sme sa rozišli.

Prosím aj čitateľov týchto riadkov, aby mi prepáčili planý poplach – ktorý nebol celkom planý. Považujem za prvú povinnosť každého intelektuála hlasne protestovať, ak niekde nejaký dogmatický veriaci, kňaz alebo čo aj pápež znižuje civilizačnú hodnotu Osvietenstva, pretože dovolilo ľuďom žiť bez náboženstva. Alebo ak pokračuje premršteným výpočtom mŕtvych pri Francúzskej a iných revolúciách, pretože vyzdvihli myšlienky republiky a demokracie, tak cudzie vatikánskej teokracii koketujúcej so všetkými vládami šľachty na celom svete.

Dodatok 9. 8. 2011:

Inkriminovaný text v Literárnom týždenníku má toto znenie:


*

Samozrejme predkladám celú aféru redakcii Literárneho týždenníka so sťažnosťou na ich nespoľahlivú redakčnú previerku príspevku začínajúcej autorky:


Vážený pán šéfredaktor

Mgr. art. Pavol Janík, PhD.

Predkladám Vám na vedomie aféru, ktorá sa mi prihodila na základe falošného, resp. neúplného údaja o p. Teodorovi Križkovi vo Vašom časopise a prosím Vás, aby ste to napravili opravou v budúcom čísle.

Súčasne Vám vyslovujem sklamanie nad stavom SSS a LT, pretože dovoľujete rozkrikovať sa kontrarevolucionárom nám drahej Veľkej francúzskej revolúcie, čím títo kazia mládež.

So slušným pozdravom

Rastislav Škoda