Levi Fragell vztyčuje v Nigérii Sviecu slobodyinformácia autora Rastislav Škodav1.01 30.04.2024 07:42
Babu Gogineni
Práve v čase otrasného náboženského konfliktu v Nigérii koncom novembra 2002 prišiel tam Levi Fragell, prezident Medzinárodnej humanistickej a etickej únie. V Lagose, Ibadane a Ikenne usporiadal tlačové konferencie, stretol sa s funkcionármi univerzít a profesormi, vedúcimi NGO, členmi humanistických spolkov, a prednáškou oslovil študentov hlavnej nigérijskej univerzity v Ibadane. V priebehu celej svojej návštevy bránil humanistické zásady, odsudzoval fatwu a volal po okamžitom zrušení ukrutných zákonov šarie, existujúcich v 12 z 36 nigérijských oblastí. 3. decembra navštívil 3000 žiakov sekulárnej Konvalinkovej školy, založenej r. 1956 chýrnym nigérijským humanistom Tai Solarinom, ktorému venoval nigérijský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Wole Soyinka (1986), tiež humanista, svoju knihu The Open Sore of a Continent (asi Otvorená rana jedného kontinentu). Šaria a Nigéria Nigéria je čo do počtu obyvateľov najväčší africký štát: má 120 miliónov obyvateľov; títo hovoria 250 rečami a hlásia sa väčšinou k islamu na severe a ku kresťanstvu na juhu. Po mnohých rokoch vojenskej diktatúry, ktorá priviedla štát do hospodárskeho úpadku, dochádza teraz k pomalému ozdravovaniu krajiny na ceste k slobode a demokracii, no veľkou prekážkou sa ukazuje zavádzanie barbarských zákonov šarie v niektorých administratívnych oblastiach štátu, z čoho vznikajú nepriateľstvá medzi náboženskými komunitami, vedúce neraz k ozbrojeným bojom; za posledné dva roky v nich prišlo o život 3000 ľudí. Federálna konštitúcia Nigérie je sekulárna, ale v 12 severných oblastiach (štátoch) existuje islamský spôsob trestu: bičovanie za požitie alkoholu, amputácia rúk za krádež a ukameňovanie k smrti za cudzoložstvo. Amina Lawal, Miss World a ThisDay V štáte Katsina viedol takýto zákon k odsúdeniu 30-ročnej Aminy Lawalovej na trest smrti ukameňovaním za cudzoložstvo a nemanželské dieťa. Sudca Hlavného šariového súdu Ahaji Aliyu Abdullahi rozhodol, že Amina má byť verejne popravená, keď bude jej t.č. sedemmesačné dieťa odkojené. Ak nezasiahne federálna vláda, bude Amina, keď príde čas, zakopaná po krk do zeme a k smrti ukameňovaná. Otec „nelegitímneho" dieťaťa bol zbavený viny, lebo prisahal na korán, že nie je otcom a šaria neuznáva vedecké dôkazy otcovstva ... Prebieha prepotrebná celosvetová kampaň za záchranu života Aminy a zrušenie týchto brutálnych zákonov. Prípad Aminy bol pozadím pre bojkot voľby Kráľovnej krásy, Miss World, v Lagose, hlavnom meste Nigérie: na jednej strane reprezentantky mnohých štátov sveta odmietli zúčastniť sa súťaže, ak sa usporiada v štáte, ktorý pripúšťa také barbarské tresty. Na druhej strane sa doma ozvala moslimská fundamentalistická opozícia, ktorá odmietala súťaž kráľovnej krásy ako niečo, čo uráža a ponižuje ženu ako aj islam - najmä ak sa to deje počas svätého mesiaca ramadánu. Nasledujúce udalosti boli veľkým prekvapením pre civilizovaný svet: v módnej časti najčítanejšieho lagoského denníka ThisDay bola uverejnená v súvislosti s voľbou Miss World vraj rúhavá urážka proroka Mohameda (asi ako že by si bol niektoré z dievčat vybral) a vyvolala nerozumné protesty moslimských fundamentalistov, ktoré sa zvrhli v nekontrolovateľné výčiny výtržníkov, vrcholiace náboženským konfliktom medzi kresťanmi a moslimmi v meste Kaduna; zahynulo tu 200 ľudí a 30 000 stratilo strechu nad hlavou; boli oboch náboženstiev. Fatwa a postoj IHEU V súvislosti s nepokojmi a násilím je v prvom rade potrebné obnoviť pokoj a poriadok zmierením bojujúcich stránok spoločnosti. Keďže však ústredná vláda vedená južanským kresťanským prezidentom Obasanjom ostala relatívne nečinná, využil to p. Mahamoud Shinkafi, zástupca guvernéra Zamfary (ďalší severný moslimský štát), a vyhlásil fatwu, ktorou vyzýva moslimov, aby zabili Isomiu Danielovú, autorku inkriminovaného článku, ktorá študovala v Londýne a teraz sem ušla, aby si zachránila život. Táto napätá a explozívna situácia bola bezprostredným kontextom návštevy Levi Fragella v Nigérii. Privítal ho Leo Igwe, predseda Nigerijského humanistického hnutia a reprezentant Sekcie IHEU pre rast a rozvoj humanizmu v subsaharskej Afrike. Vo svojej reči zdôraznil, že pluralistická a prevažne religiózna krajina ako Nigéria nemá inú možnosť ako prevziať oslobodzujúce posolstvo humanizmu, založené na uznaní našej spoločnej a nerozdielnej ľudskosti. Humanizmus je filozofia ľudských práv a pokroku. V sídle vplyvného týždenníka Tell v Lagose mal Levi Fragell tlačovú konferenciu, na ktorej pripomenul blahodarnú rolu tlače počas vojenskej diktatúry v Nigérii. Vyhlásil, že „fatwa proti novinárke Isomii Danielovej je mala fide, zlomyseľnosť, útok na ľudské práva a slobodu, osobitne na slobodu tlače a prejavu. Odsúdiť niekoho na smrť za púhe vyslovenie alebo napísanie niečoho, nech by to bolo ako opovážlivé, je v dnešnom svete nemysliteľné. Žiadne náboženstvo nesmie mať výsadu osobitnej ochrany alebo imunity pred komentárom alebo kritikou." A nazval to „zlovestným indikátorom, že Nigéria upadá do späť do islamského veku temna". Vyslovil požiadavku, aby federálna vláda zakročila - len tak zachráni Nigériu pred pádom do divošstva a náboženskej neznášanlivosti. Ľudské práva, nie „sväté" knihy Pripomenúc rozhodnutie Bangladéšskho najvyššieho súdu (aj to je islamská krajina), ktorý v roku 2000 zakázal všetky fatwy, Levi Fragell zdôraznil, že v modernom svete fatwa nie je prípustná a nedá sa odôvodniť; tí, čo by takýmto spôsobom chceli presadzovať svoje predstavy o „spravodlivosti", sami sa stavajú mimo civilizovaných zákonov a mali by byť potrestaní za navádzanie k vražde. Zákonodarcov vyzval, aby si brali inšpirácie z hodnôt Univerzálnej deklarácie ľudských práv a nie zo zastaralých kníh, vydávajúcich sa za božské zjavenia: jedno je, či je to korán, biblia alebo védy. Levi Fragell uistil Aminu Lawalovúo plnej solidarite IHEU v jej nešťastnej situácii a opakoval presvedčenie, že voľba životného partnera a rozhodnutie mať či nemať dieťa je základné ľudské právo, a to dokonca intenzívne osobné; nemôže byť zrušené nijakým náboženským ani politickým príkazom, diktátom či doktrínou. IHEU a jej členské organizácie budú naďalej podnikať kroky v prospech Aminy a Isomie, ako sa aj v minulosti postavili na obranu práv Salmana Rushdieho a Taslimy Nasrinovej. Celosvetová komunita humanistov bude pokračovať vo svojom boji za prísnu odluku cirkvi od štátu, ktorá je jediným garantom slobody svedomia a prejavu pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich vieru. Boj proti zákonom šarie bude pokračovať. Prosím posielajte súhlasiace a podporné listy na adresu campaing@iheu.org. Prosím uložte tento list na svoju webstránku a posielajte ho svojím priateľom. Na adrese www.iheu.org si vytvorte weblink, aby hlas slobody znel hlasnejšie. Levi Fragell navštívi po Nigérii ešte Ghanu a Ugandu, aby aj v týchto štátoch posilnil ich humanistické hnutia. Rozvoj humanizmu a podpora humanistických organizácií v Afrike - aj finančne - je prioritnou úlohou IHEU. V októbrovom čísle (roč.2002) časopisu The Freethinker (Voľnomyšlienkar) nájdete článok Lea Ingwesa „Muslims Turn Back the Clock on Nigeria" (asi Moslimovia v Nigérii vracajú hodiny späť) - www.freethinker.co.uk. IHEU je medzinárodná zastrešovacia organizácia v Londýne, združujúca humanistické, racionalistické, voľnomyšlienkarské, ateistické, laické a etické organizácie. Reprezentuje skoro sto členských organizácií z 37 štátov pri OSN, UNICEF a Rade Európy, kde má štatút poradnej NGO (nevládnej organizácie). Je jednou zo 40 NGO pri Rade Európy s právom podávať sťažnosti v súvislosti s porušením Európskej sociálnej charty; má pracovné vzťahy k UNESCO a prostredníctvom masmédií a svojich členských organizácií bojuje za ľudské práva. Keď si došiel až sem, môžeš sa rozhodnúť čo ďalej...
xxx
|
some ad
supportpage has income only from voluntary donaters
please, support the creator
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
|