Len si svieť, uličná lampa, na môj účet

Mark R. Crovelli

Asi 20 m od okna mojej detskej spálne, cez ktoré často vyzerám na ulicu, stojí obrovský oceľový stĺp, z ktorého hore visí v zaprášenej plastickej schránke masívna sírová žiarovka. Stojí tam už temer štyridsať rokov a podľa mojich spomienok nikdy nevynechala rozsvietiť sa pri prvom stmievaní a svietila celú noc až do brieždenia. Neviem si spomenúť na jedinú noc celého detstva, čo by toto uličné svetlo nebolo prenikalo do mojej spálne svojím špinavo pomarančovým polotieňom.

Keď so bol dieťa a tínedžer, nevenoval som mu ani jednu kritickú myšlienku, keďže som považoval jeho existenciu a pevný rozvrh za dané veličiny. Bol to pre mňa taký neúprosne nemenný jav fyzikálneho sveta ako slnko alebo mesiac. Keď som však vyrástol a dospel, vyvinulo sa vo mne voľačo, čo sa dá nazvať len opovržlivou nenávisťou pre túto uličnú lampu a všetko, čo predstavuje.

Pretože by ste si mohli myslieť, že som vo svojich tínedžerských rokoch beznádejne potratil rozum, prosím dovoľte mi vysvetliť, prečo tak vášnivo nenávidím pouličné osvetlenie a prečo si myslím, že aj vy by ste mali rovnako nenávidieť svoje uličné lampy. Ešte dôležitejšie je, že si myslím, že som schopný presvedčiť vás o tom, že treba odsúdiť tie skupiny našich spoluobčanov, ktorí sú zodpovední za pokračujúcu existenciu uličných lámp v Amerike, s ešte väčším zápalom, ako odsudzujeme samotné uličné lampy.

Aby sa dalo pochopiť, prečo nenávidím svoje osvetlenie ulíc tak vášnivo (pravda je, že nenávidím všetky vládne osvetlenia rovnako vášnivo), treba uznať, že uličná lampa nie je iba nejaká neživá vec. Naopak, uličná lampa je predmet, vytvorený ľudskou mysľou a ľudskými rukami, teda pri svojom vzniku stojí človeka určité množstvo energie, času a cenných prírodných zdrojov. Okrem toho tento ľudský výrobok pokračuje v spotrebe ľudskej energie, času a zdrojov, a to deň čo deň, ako slúži svojmu zamýšľanému účelu; uličné lampy vyžadujú údržbu a treba ich kŕmiť noc čo noc ich dávkou elektriny, ak majú fungovať tak, ako sa naplánovalo. Aby toto pouličné osvetlenie existovalo v každej jednej ulici, v každej jednej štvrti, v každom jednom meste, okrese, kraji a štáte, musí niekto platiť najprv za jeho vybudovanie a potom za spotrebu ohromného množstva elektriny, potrebnej na svietenie každú jednu noc.

A čo myslíte, kto musí platiť tie nikdy nekončiace účty za svietenie uličnej lampy pred oblokom mojej spálne? Krátka (ale neúplná) odpoveď znie, že bežné výdavky na osvetlenie ulíc platí vláda. Správna a úplná odpoveď však znie, že (spolu so všetkými nešťastnými daňovníkmi môjho mesta) ja som tým úbohým tĺkom, povinným platiť nikdy nekončiace účty za to, že uličné lampy svietia každú noc. Pretože vlády neprodukujú v súčasnosti absolútne nič, iba narábajú s peniazmi, ktoré berú produkujúcim ľuďom proti ich vôli, sú to úbohí daňovníci, ktorí sú nakoniec povinní platiť za osvetlenie ulíc tak, aby lampy svietili v každej jednej ulici, v každej jednej štvrti, v každom meste, okrese a kraji.

Práve preto nenávidím uličnú lampu pred oknom spálne môjho detstva, a to z hĺbky môjho srdca. Za celý môj život sa nestalo, žeby niekto z mestskej správy prišiel spýtať sa ma, či si prajem, aby na môj účet svietila táto alebo hocktorá iná uličná lampa, a to každú jednu noc a každý jeden rok. Nikdy ku mne neprišiel nejaký zástupca mestskej správy spýtať sa ma, či mám radšej určitú sumu na mojom účte v banke na kúpu potravín, alebo či radšej miniem tieto peniaze na elektrinu, ktorá posvieti medviedikovi čistotnému pri prehrabávaní môjho odpadu, kým ja spím. Namiesto toho mi zástupcovia mestskej správy každý rok posielajú jednoduché oznámenie, že musím platiť také a také dane – vrátane sumy potrebnej na zaplatenie, resp. už zaplatenej, za elektrinu pre túto uličnú lampu. Mám nezávideniahodnú voľbu platiť z ťažko zarobenej mzdy, alebo ísť do väzenia. Skrátka, mestská správa mi povie, čo chcem a čo dostanem (samozrejme aj čo ma to bude stáť) a ja sa s tým musím uspokojiť, alebo musím ísť do väzenia. V minulých storočiach nazvali taký čin okamžite a jednoznačne krádežou.

Nezabudnite, že mám auto, ktoré má reflektory na jazdu v noci ako každý iný. Nezabudnite, že mám radšej hviezdami posiatu čiernu oblohu ako špinavé svetlo sírovej lampy. Nezabudnite na skutočnosť, že toto úžasné plytvanie elektrinou drasticky zvyšuje cenu ropy a benzínu. (Mimochodom, ak ste raz leteli v noci nad nejakým väčším mestom, možno ste si pomysleli: „Páni, akým ohromným množstvom energie sa tu plytvá, kým ľudia spia! Potom sa neslobodno čudovať, že Američania spotrebujú toľko benzínu a nafty a pri benzínovej pumpe platia také sumy! Benzín by mohol byť podstatne lacnejší, keby desaťročia neboli za naše peniaze horeli uličné lampy.”) Nezabudnite, že každý jeden rok musím odpracovať nadčasy, aby som mohol zaplatiť toto zbytočné nočné osvetlenie. Nezabudnite, že sa nachádzame v počiatočnej fáze recesie a vyhadzujeme svoj národný poklad na svetlo. Nezabudnite na skutočnosť, že mám revolvery .45 a .357 magnum, ako aj pušku M1, takže sa v noci viem postarať o prípadných zlodejov. Nepotrebujem socializované svetlo na ochranu svojho vlastníctva. Nezabudnite, že radšej si kúpim potraviny, ako by som mal kupovať svetlo, keď spím. No viem, že mesto bude zapaľovať túto uličnú lampu do nekonečna; teda do tých čias, kým sa mu bude dariť vymôcť dane z ľudí ako som ja alebo ty, ktorí to budú platiť.

Záver: Nepovažujem sa za šialeného len preto, lebo každým kúskom svojej bytosti nenávidím uličnú lampu pred oblokom spálne môjho detstva. Jednoducho sa považujem za človeka, ktorý má dosť hry na hlupáka, ktorý je unavený platením daní až do schudobnenia, ktorý sa zo všetkých síl pokúša nájsť odvahu niečo proti tomu urobiť.

Prameň: Twinkle, Twinkle, Giant Sulfur Streetlight, Consuming Energy, At My Expense (Svieť, obrovská sírová uličná lampa, konzumujúca energiu, na môj účet).
 www.lewrockwell.com/crovelli/crovelli13.html (080516)