Kreacionizmus docenta Kováčainformácia autora Rastislav Škodav1.01 30.04.2024 07:37
Rastislav Škoda Ak je niekde reč o kreacionizme v akejkoľvek podobe a s akýmikoľvek prívlastkami (od kresťanského po „vedecký"), treba sa mať na pozore pred sirénami - či úskočne vábia statočných námorníkov do smrtiacich krútňav, či nahovárajú mysliacich mužov a ženy vzdať sa logického myslenia, či navykajú chlapcov a dievčatá na povery starcov. Kreacionistovi, to je vždy zaujatý veriaci, nikdy nejde o vysvetlenie niečoho, napríklad vývoja vesmíru, Zeme, života alebo plodu; na to má oddávna kňazmi pripravenú odpoveď dovolávaním sa nadprirodzenej bytosti: „ Stvoriteľ všetko tak zariadil a riadi." V detstve ho indoktrinovali rodičia a učitelia, v dospelosti ho gniavi tisícročná tradícia. Pre dôkaz existencie tejto „entity" už vyše 2500 rokov zháňa kreacionista (najnovšie sa preoblieka do ornátu „inteligentného dizajnéra") vždy „nové" vraj-argumenty, ktoré by mali presvedčiť, no nedarí sa mu. Keby mal čo len jeden dobrý nápad, nepotreboval by ich viac. A tak len uteká za vlakom technologického pokroku, ktorý stále novo obohacuje náš každodenný život a oberkuje: ak kedysi bol človek vrcholom a dôkazom stvorenia (no ukázal sa len jedným zo živočíchov), neskoršie mali byť dôkazom stvorenia prírody hodinky, vyrobené človekom (na viac ten ľudský červík nestačí - lepšie povedané v roku 1802 nestačila predstavivosť reverenda Paleya). Storočia predtým nemal ontologický argument Tomáša Akvinského z 13. storočia presvedčivú silu pre iných ľudí ako teológov, ani odvolávanie sa na dokonalosť ľudského oka mu jej nepridalo (orol má ešte lepšie oko). Keď v polovici devätnásteho storočia gejzír vedeckého pokroku v prírodných vedách vyniesol na povrch vedeckého záujmu Darwinov a Wallaceov objav evolúcie živých organizmov prírodným výberom, vyrazilo to kreacionizmu dych na vyše sto rokov. Pred 10-20 rokmi ho začala v Amerike reanimovať politická pravica a medzi časom sa pridali aj niektoré kresťanské cirkvi. Majstrovsky charakterizuje súčasný kreacionizmus Vladimír Kováč, docent na Katedre ekológie UK, v novej knihe Pánom života je čas, keď sumarizuje, že
Inde píše, že taký spôsob robenia „vedy" (jeho úvodzovky), ako ju robí inteligentný dizajn, je všetko možné, len nie vedecký. Že faloš a politická hra proponentov inteligentného dizajnu spočívajú aj v tom, že hoci v skutočnosti presadzujú náboženstvo, verejne sa k nemu často nehlásia. Ak je to tak, nemá význam podrobnejšie sa zaoberať pokusmi o rúcanie pilierov darvinizmu, ktoré by jeho odporcovia radi znevážili premenovaním na „ikony" evolúcie: Haeckelove embryá, Millerov a Ureyov experiment k vzniku života na Zemi chemickou reakciou, Darwinov strom života atď. Lebo ak aj v mysli niektorých veriacich študentov môže byť niektorá z týchto ikon spochybnená - vyvrátená nebola dosiaľ ani jedna - nespochybňuje to, tobôž nevyvracia to evolučnú teóriu ako takú. Prekvapujúca je preto nasledujúca kapitola, venovaná problému náhody z hľadiska akéhosi Stuarta Kauffmana, ktorému náhoda tiež „nestačí na vysvetlenie takých komplexných bytostí, akými sú dnešné organizmy ... Život vznikol ako očakávané naplnenie prírodného poriadku." Pre mňa to značí, že kňaz Paley nechá pozdravovať, keďže Kauffmanova teória epigeneticizmu evolučných procesov samousporiadaním či sebaorganizáciou (netrápte sa otázkou, čo je to, veľa rečí o ničom) sa ukazuje byť ďalším plášťom ontologického dôkazu teológov, ktorý vedca nemusí zaujímať. V tejto súvislosti upozorňujem, že aj pri čítaní inak veľmi dobre vysvetľujúcich pasáží treba dávať veľký pozor, lebo autor používa štylizácie, ktoré sú vlastné kreacionistom, ale neoznačí ich ako také. To sú tie moje sirény v prvej vete. Čo si napríklad myslieť o vete „O vzniku nových jedincov ... rozhoduje prírodný výber, ktorý je vo svojej podstate tiež náhodnou entitou"? (s. 111). Pri počutí takéhoto bludu (zo stanoviska evolučnej teórie) sa musí rozozvučať poplašné vyzváňanie, no autor nás nechá v neistote, či je to jeho alebo Kauffmanov chybný názor. Môžem dodať, že takto charakterizoval darvinizmus v Literárnom týždenníku kardinál Korec a potom je pre nás ideologické zaradenie profesora Kauffmana vyriešené. Za veľkú chybu knihy považujem skutočnosť, že napriek správnej charakteristike nevedeckosti až tmárskosti kreacionizmu mu Kováč robí, neviem prečo, nepodloženú reklamu. Prvý príklad: „Zástancovia ‘vedeckého kreacionizmu ' vcelku úspešne šíria myšlienku, že všetka rozmanitosť ... je dielom ... inteligentného dizajnéra." (63). Kto a kde? Veď inde píše, že nepublikujú v serióznych časopisoch. A jedna národná akadémia po druhej odmietajú kreacionizmus a varujú pred ním ako záhubou vzdelávania: americká, anglická, ruská, dokonca aj Európska únia. (Žiaľ, viem, že SAV sa na niečo podobné nezmôže ... Ale mohol to urobiť aspoň univerzitný pedagóg.) Druhý príklad: Vysloviť otázku, či môže zistenie „megaškandálu v dejinách vedy" - Haeckelovo biogenetické pravidlo na podklade jeho falšovaných kresieb embryí - ohroziť platnosť evolučnej teórie, môže len prvák - alebo zarytý kreacionista, ktorému stačí „naštrbiť povesť" veľkého evolucionistu. Bola to geniálna myšlienka, je to pilier vyučovania biológie po celom svete. (s. 55-66) Tretí príklad: „Vedecký kreacionizmus - zdá sa - stále naberá na sile. Vyznačuje sa veľmi vypracovanou argumentáciou a narába s overenými vedeckými poznatkami." (s. 73) Nepovažujem za vypracovanú argumentáciu opakované vyčítanie, že „ani filozofickému materialistickému evolucionizmu sa nepodarilo Boha eliminovať". Bremeno dôkazu je predsa na kreacionistoch - nedokázali existenciu Boha. O akých „vedeckých poznatkoch" tu môže byť reč? Prekvapuje ma údaj, že až 80 % študentov biológie na UK je veriacich, ktorí vo svojich diplomových prácach ďakujú školiteľom aj Bohu (s. 67). Vidím okolo seba, že školáci chodia do kostola, kým musia a prestanú chodiť do kostola, keď už nemusia. Ako sa potom prejavuje ich viera? Titulu knihy je verná len posledná kapitola, pojednávajúca o čase, čo s ostatným obsahom knihy nijako nesúvisí. Cituje sa Lee Smolin, ktorý venoval otázke, čo je čas, celý život a k odpovedi sa nedostal bližšie, než býval v detstve; neoplatí sa čítať. Knihu áno, aby sme vedeli čo nás čaká: evanjelizácia, a to na základe nového školského zákona a štátnej zmluvy s Vatikánom nielen kňazmi, ale aj učiteľmi na všetkých úrovniach vzdelávania. Bude nám treba vedieť diskutovať s kreacionistami. Na nebezpečné knihy tohto druhu bude treba reagovať knihami typu Delúzia Boha (Bludná predstava Boha či Sklamanie z Boha) od Richarda Dawkinsa (na pokračovanie v Zošitoch humanistov, č. 61-67 za 111.- Sk od autora tejto recenzie), resp. List kresťanskému národu od Sama Harrisa, preložený Jurajom Mesíkom a k dispozícii na http://www.jetotak.sk/civilizacia/sam-harris-list-krestanskemu-narodu. Uverejnené v štvrťročníku Prometheus, č. 1, s. 35, 2008. Nebolo uverejnené v tlačenej forme ZH. Dodatočne uložené na túto www-stranu 18. 02.09. Keď si došiel až sem, môžeš sa rozhodnúť čo ďalej...
xxx
|
some ad
supportpage has income only from voluntary donaters
please, support the creator
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
|