Hitler nebol ateista

J. P. M. Murphy

Mnohí kazatelia a politici prekrúcajú dejiny. Často čítame a počúvame na vlnách éteru odsudzovanie ateizmu a bežne sa pridáva, že aj Hitler bol ateista. Ale Hitler bol rímsky katolík, pokrstený ako dieťa v tejto nábožensko-politickej inštitúcii v Rakúsku, bol na prvom prijímaní, neskôr miništrantom a "vojakom Krista" tejto cirkvi, ktorej najhorších doktrín sa nikdy nezbavil.

Z jej liturgie prevzal výrazy ako „prefíkaný žid“ alebo „zradný žid“. Tieto hanlivé výrazy boli z liturgie vyňaté až v r.1961. Za Hitlerových čias bola nenávisť k židom veľmi rozšírená. Podporovali ju obidve veľké cirkvi, katolícka aj evanjelická. Luther odsudzoval Rím pre jeho namyslenosť a korupciu, ale schvaľoval pápežské pogromy. Povedal:


Nikdy nevystúpil z cirkvi a cirkev ho nikdy nevylúčila. Veľké diela svetovej literatúry boli na cirkevnom indexe zakázaných kníh, ale mizerný Mein Kampf nie. Nebol exkomunikovaný ani cirkvou verejne odsúdený. Naopak, pápeži uzavreli zmluvy s Hitlerom a jeho priateľmi Mussolinim a Francom, dali im právo menovať biskupov - za to Hitler vyberal od katolíkov dane a posielal ich pravidelne do Ríma.

Tí, čo robia z Hitlera ateistu, by mali lepšie čítať dejepisné knihy. Jeho uznávaný biograf John Toland píše:


V Hitlerovom Nemecku bol štát zrastený s cirkvou. Vojaci wehrmachtu mali na prackách opaskov nápis Gott mit uns (Boh je s nami) a vojenskí kňazi ich pred akciami kropili svätenou vodou. Boli indoktrinovaní politicky aj nábožensky.

Ako mnohí kazatelia a politici, aj Hitler spolitizoval "rodinné hodnoty". Mal rád telesné tresty doma i v škole a predpisoval modlenie vo všetkých školách.
Ako humanisti máme právo protestovať, ak niekto ráta medzi nás Hitlera.

Prameň: J.P.M. Murphy vo Free Inquiry, jaro 1999.