Evolučná teória je súčasť humanistickej etiky

Podľa platných učebných osnov sa naši školáci po prvý raz dopočujú o myšlienke, že ľudia a opice majú spoločných predkov, na hodine biológie v x-tej triede. V nasledujúcich ročníkoch sa ich vedomosti o tejto problematike prehlbujú v iných predmetoch (vo fyzike, chémii, dejepise, zemepise atď.). Paralelne sa dozvedajú (tí, čo chodia na náboženstvo, priamo od svojho katechétu, resp. duchovného, druhí len z počutia), že kresťania veria, že svet stvoril Boh podľa opisu v Biblii. To však už majú osobné skúsenosti s vierou aj dôverou a zažili svoje prvé aj veľké sklamania, napr. rozchod rodičov a rozluku s mamou alebo otcom, nedostatok, smrť). Väčšinou boli pokrstení, cítia sa katolíci či evanjelici a do sčítacieho hárku sa zapísali ako „veriaci". Ale Darwinov nápad, že potomstvo sa postupne mení a z jednoduchých rastlín a živočíchov sa stali v priebehu miliónov rokov zložité organizmy až po človeka, sa im vidí prijateľnejší ako nepravdepodobné vymodelovanie Adama zo zeme a vdýchnutie doňho akejsi nesmrteľnej duše. V tejto dvojtvárnosti budú mnohí žiť až do smrti, robotníci, úradníci aj pár profesorov. Často budú váhať, no nikdy sa nerozhodnú.

V podstate sa proti tomu nedá nič namietať, pretože vedenie (od vedieť) a viera (dôvera v nadprirodzenú bytosť zaujímajúcu sa o moju a tvoju maličkosť) sú dve odlišné oblasti ľudského ducha; sú aj iné, ako umenie alebo láska a ľudský duch ich zvládne. Tieto dve majú tú vlastnosť, to treba priznať, že jedna odrádza od druhej. Veda rúca jednu baštu starodávnych náboženstiev po druhej a nové sa nestavajú. Náboženstvo vyslovene obmedzuje poznanie, a to vyčlenením tzv. zjavených právd z okruhu povoleného vedeckého skúmania. Neústupčivosť obidvoch strán a zatiaľ nerozhodný výsledok súperenia viedli k prijateľnému spôsobu spolužitia.

Popri narastajúcej sekularizácii myslenia ľudí aj konania úradov vo vyspelých štátoch zaznamenávame v posledných rokoch zvýšenú aktivitu nábožensky cítiacich občanov, a to napríklad na poli prerušenia tehotenstva, bioetiky, eutanázie atď. Ako humanistov nás veľmi zaujíma oživenie tzv. kreacionizmu, ktorý prichádza do Európy z USA (pozri s. 3 a 27). Tam voči nemu už od rokov zaujíma negatívne stanovisko najvyššia vedecká ustanovizeň, Americká akadémia vied, radom publikácií. U nás je niečo podobné pri súčasnej klerikalizácii školstva a vedy nemysliteľné. Preto som jednu z nich o celkovom aspekte evolučnej teórie (na úrovni vyšších tried stredných škôl) preložil a predkladám čitateľom Zošitov humanistov v tomto jednoduchom vydaní bez obrázkov, ktoré možno nájsť aj s kompletným textom na internete na stránke Americkej akadémie vied na adrese www.nap.edu. Túto brožúrku môžete nájsť online aj na stránke Svetské listy Spoločnosti Prometheus. Dúfam, že o ňu prejavia záujem aj učitelia biológie a etickej výchovy.

Jedinečnosť evolučnej teórie podčiarkuje posledná správa z USA, kde jeden súd v Pensylvánii rozhodol, že na štátnych školách sa nesmie vyučovať nijaká forma kreacionizmu (napr. inteligentný dizajn).