Drobnosti v ZH 58

Posledné hádanky vedy - nová kniha

Felix R. Paturi: Die letzten Rätsel der Wissenschaft (Posledné hádanky vedy), Eichborn, Frankfurt am Main, 2006.

Jednou takouto hádankou je prípad pacientky, ktorá si po transplantácii srdca osvojila záľuby darcu. Autor predpokladá pamäť buniek, teda ukladanie vedomostí a skúseností v dosiaľ nepoznanej forme mimo mozgu. Iné možnosti preňho neprichádzajú do úvahy. Tvrdí, že vedecká obec si vystavuje svedectvo chudoby, ak takéto javy nechce brať na vedomie.

Hlavnú príčinu, prečo vedci odmietajú tézu o pamäti bunky, vidí v obave pred výsmechom kolegov. Nikto iste nepochybuje o tom, že život s cudzím orgánom prináša so sebou veľké etické a psychologické problémy. Ak však Paturi trvá na možnosti prenosu zážitkov darcu orgánu na jeho príjemcu v podobe ezoterickej pamäti nielen mozgových, ale aj telových buniek, nerobí tým aj tak zaťaženému pacientovi dobrú službu.

Prameň: Holger von Rybinski, "Die letzten Rätsel der Wissenschaft", Skeptiker 19/2, s.79, 2006.

* * *

Zvláštne, ale hodnoverné čísla - môžu niekoho zaujímať?

V roku 1999 dosiahli vedci na Harvardskej univerzite pri použití Boseho-Einsteinovho kondenzátu a laserovej chladiacej techniky teplotu 50 miliardtín K (nad absolútnou nulou, -273,15 °C) a pri tomto pokuse spomalili rýchlosť svetla vo vákuu zo 186 000 míľ za sekundu na neuveriteľne nízkych 38 míľ za hodinu (61,15 km/h).

V roku 2003 laureát Nobelovej ceny Wolfgang Ketterle a jeho spolupracovníci z MIT ochladili Boseho-Einsteinov kondenzát sodíkových atómov na teplotu nižšiu ako 0,5 nK (nanokelvin, miliardtina stupňa, 0,000 000 001 K). Ide o dosiaľ najnižšiu teplotu, aká sa na Zemi dosiahla. Nedočítal som sa, ako rýchlo sa pri nej šíri svetlo.